Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Regióny

História obce Betliar je spojená s baníctvom

História obce Betliar v okrese Rožňava je úzko spätá s baníctvom a súvisí s ním i prvý záznam o tejto Gemerskej obci. Prvá písomná zmienka o obci Betliar sa viaže k roku 1330, kedy vznikla v katastri obce prvá banícka osada. V obci majú kamerový systém, opravené cesty, chýba im však kanalizácia a obnoviť by chceli i kultúrny dom. Na snímke vpravo Evanjelický kostol augsburského vyznania z roku 1794. Betliar 12. februára 2016. Foto: TASR - František Iván

O tom, ako vznikol Betliar a jeho názov, neexistujú hodnoverné doklady. Za svoj vznik však vďačí baníkom a nerastnému bohatstvu Volovského pohoria.

Betliar 13. februára (TASR) – História Betliara v okrese Rožňava je úzko spätá s baníctvom, s ktorým súvisí i prvý záznam o tejto gemerskej obci.

"Prvá písomná zmienka o Betliari je z roku 1330, kedy vznikla v katastri obce prvá banícka osada. K tomuto roku sa viaže prvý záznam, ktorý sa našiel v archívoch. Odvtedy datujeme prvé obývané územie v našom katastri," uviedol pre TASR starosta Betliara Ľubomír Zatroch.

O tom, ako vznikol Betliar a jeho názov, neexistujú hodnoverné doklady. Za svoj vznik však vďačí baníkom a nerastnému bohatstvu Volovského pohoria, v ktorom najmä nemeckí baníci dolovali vzácne rudy. S tým súvisí i názov obce, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou odvodený od nemeckého osobného mena Bettler.

V druhej polovici 15. storočia však baníctvo upadalo, keďže sa zmenšovali zásoby rúd. Baníci z obce odchádzali alebo splynuli s valachmi, ktorí sem prichádzali z krásnohorského panstva.

Náročným obdobím bolo pre obec 16. storočie, kedy Turci plienili Slanskú dolinu. V januári 1557 ovládli aj Betliar a ustanovili v ňom vlastného richtára. Boje o získanie uhorského trónu však pokračovali ďalej. Cisársky generál Lazár Schvendi dobyl roku 1565 Plešivský hrad, o dva roky neskôr Krásnu Hôrku a v roku 1578 za veliteľa krásnohorského hradu menoval Petra Andrášiho. Majetky Františka Bebeka boli skonfiškované. Spravoval ich vrátane Betliara Andráši. Od roku 1642 sa obec stala dedičným vlastníctvom Andrášiovcov.

V 17. storočí obec prežívala mnohé utrpenia. Náboženské rozbroje, povstanie, plienenie povstaleckých či cisárskych vojakov, vojna s Turkami a rôzne epidémie spôsobili aj v Betliari veľké škody a mimoriadny pohyb obyvateľov. Napríklad po morovej epidémii v rokoch 1709–1710 obec mala v roku 1725 iba 15 starých osadníkov s pozemkom a 11 želiarov, avšak v roku 1773 už v nej žilo 69 rodín, z nich bolo 55 sedliackych.


Koncom 18. storočia ožilo v Betliari baníctvo a nastal rozmach železiarstva. V obci bola vysoká pec a dva hámre, v roku 1847 pribudla valcovňa a v roku 1853 druhá pec. Železiarske podniky však koncom 19. a začiatkom 20. storočia zanikli. Obyvatelia naďalej pracovali v poľnohospodárstve, lesníctve a vo väčšej miere sa zoberali remeslami.

Obec sa modernizuje, trápi ju však nezamestnanosť

V obci Betliar, okres Rožňava, majú kamerový systém, opravené cesty, chýba im však kanalizácia a chceli by obnoviť kultúrny dom. Obec má do budúcna viaceré plány, najviac ju však trápi vysoká nezamestnanosť v regióne.

"Zaoberáme sa prípravou viacerých projektov. Chýba nám kanalizácia. Máme postavenú čistiareň odpadových vôd. Nie je však dokončená. Podali sme preto žiadosť na dofinancovanie projektu z Environmentálneho fondu," uviedol pre TASR starosta Betliara Ľubomír Zatroch.



Chceli by tiež vynoviť obecné budovy a znížiť tým náklady na ich prevádzku. "Plánujeme modernizovať kultúrny dom, kde sú veľké tepelné straty. Chceme opraviť tiež budovu Obecného úradu, ktorá nie je zateplená a má poškodenú strechu," povedal Zatroch.

Minulý rok sa im podarilo získať dotáciu na kamerový systém, do ktorého investovali 21.600 eur. "Je to kamerový systém so záznamom vo vysokom rozlíšení. Vymenili sme staré kamery, ktoré sme mali. Pomáha nám to pri strážení verejného priestranstva, aj čo sa týka turizmu. Vieme monitorovať jednotlivé miesta, keby k niečomu došlo," skonštatoval starosta.

Miestni majú dodnes v pamäti ničivú smršť, ktorá tam pred tromi rokmi vyvrátila tisícky stromov. Následne počas zvážania kalamitného dreva došlo k poškodeniu ciest. "Z prostriedkov Štátnych lesov a Urbárneho a pasienkového spoločenstva v Betliari sa nám podarilo opraviť časť miestnych komunikácií. Do veľkej miery to pomohlo aj turizmu, nakoľko sme opravili hlavnú ulicu, ktorá vedie do areálu kaštieľa," povedal Zatroch.

V súčasnosti má Betliar 940 obyvateľov. Podľa starostu ich počet stagnuje. "Niektorí mladí ľudia sa prisťahujú, postavia si dom, alebo zrekonštruujú starý. V minulosti sme však mali 1200 obyvateľov," priblížil Zatroch a dodal, že hlavný problém je vysoká nezamestnanosť, ktorá je na úrovni 23 percent. "To je dôvod, prečo ľudia z obce odchádzajú," dodal. Mladí ľudia sa po skončení vysokej školy podľa jeho slov už do obce nevracajú. Odchádzajú za prácou do Košíc, Banskej Bystrice alebo Bratislavy.

"Niekoľko ľudí pracuje v papierenskom závode v Rožňave, v Štátnych lesoch alebo v nemocnici. V obci máme priemyselný areál, kde tri firmy zamestnávajú približne 80 ľudí," uzavrel starosta.

Podporné pohrebné združenie má v obci dlhoročnú tradíciu


Spolok, ktorého cieľom je vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a zabezpečenie pohrebu zosnulého má v Betliari (okr. Rožňava) takmer 90-ročnú históriu. Vzniklo práve v Betliari.

"V obci máme rodný dom Júliusa Koššutha, ktorý bol zakladateľom Podporného pohrebného združenia. V našej obci sídlilo ústredie, ktoré tu funguje dodnes," povedal pre TASR starosta obce Betliar Ľubomír Zatroch.

Július Koššuth sa narodil 28. decembra 1882. Ako člen obecného zastupiteľstva bol pokladníkom obce, vykonával obhliadky mŕtvol a pri výskyte infekčných chorôb dezinfikoval obydlia postihnutých občanov. Ťažké sociálne podmienky po prvej svetovej vojne znemožňovali, najmä chudobným, dôstojne pochovať zomrelých. Hľadal možnosti a spôsoby ako im pomôcť a zlepšiť ich finančné postavenie.

"Napadla mu myšlienka založenia združenia, do ktorého by každý prispieval, a potom by sa dotyčnej rodine pomohlo v prípade pohrebu. Trvalo dlhší čas, kým pre realizáciu tejto myšlienky získal miestnych občanov," priblížil starosta obce.

Dňa 11. marca 1928 za prítomnosti 60 občanov vzniklo v Betliari spomínané Podporné pohrebné združenie. Prítomní schválili program, stanovy a zvolili výbor. V stanovách bol zakotvený cieľ a program združenia, ktorým je vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a postaranie sa o slušný pohreb zosnulého.

Stanovy boli Ministerstvom vnútra v Prahe schválené 4. decembra 1929. Združenie nepôsobilo iba v Betliari. Jeho prvé odbočky vznikli v okolitých obciach. Neskôr boli založené takmer po celom Slovensku.

O dva roky neskôr vzniklo Ústredie Podporného pohrebného združenia na Slovensku, so sídlom v Betliari. V súčasnosti má združenie v 213 odbočkách na celom Slovensku približne 52.000 členov. Funguje na princípe pravidelného ročného členského príspevku.

Kaštieľ si zachoval podobu, v akej ho zanechali jeho niekdajší majitelia

Dominantou obce Betliar v okrese Rožňava je šľachtický kaštieľ (na snímke), ktorý kedysi patril tamojším panovníkom.
Foto: TASR/František Iván

Dominantou obce Betliar v okrese Rožňava je šľachtický kaštieľ, ktorý kedysi patril tamojším panovníkom Andrášiovcom. Výnimočnosť tejto pamiatky spočíva v tom, že je zachovaná v takmer neporušenej podobe.

"Na Slovensku je málo takýchto zachovaných kaštieľov, ktoré by takto takmer v celistvosti opatrovali, ochraňovali fond po bývalých majiteľoch, v tomto prípade po majiteľoch šľachtického rodu Andrášiovcov," uviedla pre TASR vedúca oddelenia výskumu a starostlivosti o zbierkový fond Múzea v Betliari Silvia Lörinčíková.

Keďže ide o historicko-umelecké múzeum, návštevníci tam môžu podľa nej vidieť historický nábytok, bohatú zbierku výtvarného umenia, skla, porcelánu, keramiky a historických zbraní. "Rovnako môžu vidieť i zbierku trofejí, pretože ku kaštieľu neodmysliteľne patrí aj tradícia poľovníctva, ktorá tu bola rozšírená hlavne v 19. storočí a potom do prvej polovice 20. storočia, do odchodu majiteľov Andrášiovcov, keď v roku 1944 museli opustiť kaštieľ a tento región," priblížila.

V kaštieli môžu návštevníci podľa Lörinčíkovej vidieť expozíciu pod názvom Apartmány grófskej rodiny a rovnako i vzácny zbierkový fond historickej knižnice bývalých majiteľov šľachtického rodu Andrášiovcov.

Fond knižnice založil na prelome 18. a 19. storočia gróf Leopold Andráši. Predstavuje 14.167 zväzkov kníh a časopisov, medzi nimi tri inkunábuly (prvotlače) z druhej polovice 15. storočia, najväčšie prírastky sú z 18. a 19. storočia, pričom prevažuje odborná literatúra z oblasti prírodných vied, medicíny, astrológie, histórie, teológie, práva a pod.

História kaštieľa siaha až do 15. storočia. "Zemepánmi obce, kaštieľa a takisto hradu Krásna Hôrka boli Bebekovci, čo bol šľachtický rod, ktorý ovplyvňoval históriu regiónu do roku 1556, respektíve 1557. Po ich odchode ako hradní kapitáni na Krásnu Hôrku prišli Andrášiovci, ktorí písali históriu až do roku 1944," uviedla Lörinčíková.

Budova kaštieľa prešla v minulosti viacerými zmenami. Pôvodná stavba – gotické jadro pochádza z polovice 15. storočia.

Neskorší majitelia Andrásiovci realizovali na pôvodnom objekte viacero úprav, a to interiérové úpravy z konca 18. storočia, koncom 19. storočia došlo k úplnej prestavbe a kaštieľ dostal podobu, v akej je dodnes. "Posledná celková pamiatková obnova prebiehala v rokoch 1989-1993, za ktorú bola múzeu v roku 1994 udelená prestížna cena Europa nostra," skonštatovala Lörinčíková.

V obci majú najväčší historický prírodno-krajinársky park na Slovensku

Dominantou obce Betliar v okrese Rožňava je nielen šľachtický kaštieľ z 15. storočia, ale i priľahlý rozsiahly prírodný park z 18. storočia, ktorý patrí k najcennejším a najzachovalejším na Slovensku.

"Betliarsky park, ktorý je súčasťou kaštieľa, je výnimočný tým, že bol budovaný ako anglický park. Budovali ho významní architekti a krajinári, ktorí vedeli využiť danosti v území, ako napríklad vodné toky nad obcou. Vybudovali tam jedinečný vodný systém, ktorý zahŕňa viacero jazierok, kaskád, potôčikov a vodopádov, ktoré elegantným spôsobom dotvárajú územie parku," uviedol pre TASR starosta obce Betliar Ľubomír Zatroch.

Za zakladateľa parku sa považuje záhradný architekt Henrich Nebbien, ktorý podľa zachovalej urbárskej mapy z roku 1804 tam našiel park. Neskôr v roku 1823 navrhol a zrealizoval stavbu najväčšieho umelého vodopádu svojho druhu v slovenských parkoch Jozef Bergman. V druhej polovici 19. storočia bol park rozšírený.

V roku 1997 vyčíňala v obci povodeň, ktorá poškodila i park. "Pracovníci múzea na čele s riaditeľom sa ho snažia postupne obnoviť. Je potrebné riešiť obnovu kaskád, reguláciu potoka, ktorý prechádza cez park," priblížil Zatroch.

Obec sa podľa slov starostu snaží zapájať do rôznych projektov, aby prilákala viac turistov. "Chceme zveľadiť areál chatovej osady, ktorý je na území kaštieľskeho parku. Obec vlastní chatky, ktoré chceme zveľadiť, aby sa mali turisti kde ubytovať," priblížil Zatroch.

Park sa rozprestiera na ploche 81 hektárov. "V roku 1978 ho Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla zaradila do zoznamu umelecky hodnotných historických záhrad sveta. Pre verejnosť je voľne prístupný," uzavrela vedúca oddelenia výskumu a starostlivosti o zbierkový fond Múzea v Betliari Silvia Lörinčíková.