Nitra 16. júna (TASR) – Záujem o históriu a šerm priviedli vyučeného zlatníka a klenotníka Pavla Francúza z Nitry k výrobe unikátnych historických replík šperkov, ale aj zbraní a rôznych nástrojov. Ich výrobe sa venuje viac ako 20 rokov a dnes jeho diela zdobia súkromné zbierky i vitríny múzeí. Z jeho rúk vyšli rôzne predmety vyrobené z drahých kovov, diamantov, ale aj kostí a zubov.

K výrobe historických predmetov sa dostal pred rokmi, keď sa začal venovať historickému šermu. „Vtedy každý niečo potreboval, tak som to skúšal vyrobiť. Boli to meče, nože, spony, opasky a už som vyrábal napríklad aj štíty, misky, lyžice, alebo rohy na pitie,“ hovorí Francúz. Práve šerm u neho vzbudil hlboký záujem o históriu a jeho pôvodné remeslo ho zasa pritiahlo aj k výrobe šperkov, ktoré tvorí podľa vlastnej fantázie, alebo zadania klientov. Rád sa však venuje aj výrobe presných historických replík.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Špecializuje sa predovšetkým na slovanské a vikingské ozdoby no v jeho portfóliu sú aj keltské šperky. Dokáže však vyrobiť aj honosné barokové či rokokové klenoty, alebo repliky pravekých predmetov, napríklad z doby bronzovej. „Pri práci využívam aj moderné metódy, no keď vytváram historickú repliku stredovekého šperku, snažím sa pracovať starými pôvodnými remeselnými technológiami,“ uviedol Francúz.

Dokonca aj drôty z bežných i drahých kovov, ktoré pri výrobe šperkov používa, nekupuje hotové. Postupným mäkčením kovu a jeho ťahaním cez stále užšie a užšie otvory si drôty vyrába sám. „Začínam napríklad s desaťmilimetrovým drôtom s veľkosťou päť centimetrov a viem z neho vytiahnuť šesťmetrový drôt s priemerom pol milimetra. Ťahá sa to za studena, vzniká tam pnutie a keď už je tvrdý a pružný, tak ho znova skrútim, vyžíham ho, schladím v liehu a znova sa môže ťahať,“ vysvetlil Francúz.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Následne drôt splieta do jemných vrkôčikov a filigránových vzorov, z ktorých vyrába šperky. „Filigrán patrí k takým najznámejším metódam, podobne ako granulácia, pri ktorej sa do šperku spájkovaním vkladajú drobné kovové guľôčky. To sú asi také najzákladnejšie z tých stredovekých technológií. Je to veľmi jemná a precízna práca, ktorá sa v šperkárstve využíva dodnes,“ uviedol Francúz.

Pri hľadaní starých technologických postupov sa opiera o odbornú literatúru i skúsenosti iných majstrov. Často však spolupracuje aj s archeológmi, ktorí mu prezrádzajú niektoré starobylé výrobné procesy. „Ja im zasa pomáham pri experimentálnej archeológii, keď si môžu pri praktickej výrobe historických replík overiť svoje teoretické poznatky. Nejde iba o výrobu šperkov. Vyrábali sme napríklad aj drevený rýľ, či kosáky, na ktorých sme si overovali, či ich bolo naozaj možné vyrobiť v stredoveku tak, ako to archeológovia predpokladali,“ vysvetlil.

Aj vďaka jeho poznatkom pôvodných historických technológií a remesiel sú jeho repliky na nerozoznanie od originálov a dnes zdobia vitríny vo viacerých múzeách. Jeho práce už mohli vidieť, alebo nosiť nielen ľudia na Slovensku, ale aj v Čechách, Anglicku či Nemecku. Jeho repliky rôznych historických predmetov a šperkov využívajú mnohé historické skupiny a šermiari na Slovensku i v zahraničí.

Dnes sa Francúz zameriava prevažne na výrobu šperkov. „Už sa mi nechce toľko búchať kladivom a brúsiť. Samotné šperkárstvo nie je až tak fyzicky náročné, ako napríklad výroba meča, aj keď pri ťahaní drôtov, alebo tepaní plechov si užijem aj prácu kováča. Pri výrobe šperkov, pri tom sústredení a pri práci s drobnými súčasťami, ale dosť trpia oči a, samozrejme, chrbát,“ prezrádza.

O cene svojich výrobkov hovoriť nechce. Určiť ju, je podľa jeho slov, vždy veľmi ťažké. „Ľudia si často myslia, že najcennejšie sú tie najväčšie predmety. Opak je pravdou. Najprácnejšie sú často práve tie najmenšie šperky. Stanoviť cenu je zložité. Žiadna ručná práca nie je nikdy úplne zaplatená a jej hodnota je ťažko vyčísliteľná. Preto ju obvykle odvíjam od počtu hodín, ktoré som pri výrobe šperku strávil a, samozrejme, keď do neho vložím napríklad diamanty, tak sa to tiež zákonite odzrkadlí na jeho cene,“ dodáva Francúz.