Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V pripomienkach taktiež žiada, aby sa do zákona vrátil pojem reklamné stavby a aby boli opätovne zaradené medzi dočasné stavby s dĺžkou trvania tri roky.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Hlavné mesto zaslalo k návrhu stavebného zákona z dielne Ministerstva dopravy SR celkovo 68 pripomienok. Smerovali najmä k zosúladeniu s ostatnou legislatívou, najmä so zákonom o územnom plánovaní, či k chýbajúcim pojmom a terminológii, ale aj k zjednoznačneniu kategorizácie stavieb, príslušnosti orgánov, postaveniu obcí a postupov pri konaniach. Pre TASR to uviedli z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.
Hlavné mesto v rámci pripomienkového konania napríklad namieta, že pri legalizácii čiernych stavieb má naďalej právomoc posudzovať iba súlad s funkčnou, nie aj priestorovou reguláciou. "Fakticky to znamená, že sa tým legalizujú aj prerastené čierne stavby, a zvýhodňujú sa tak aj stavebníci zámerne obchádzajúci pravidlá," podotýka magistrát, ktorý nesúhlasí ani s navrhovaným ďalším predĺžením lehoty na legalizáciu čiernych stavieb.
V pripomienkach taktiež žiada, aby sa do zákona vrátil pojem "reklamné stavby" a aby boli opätovne zaradené medzi dočasné stavby s dĺžkou trvania tri roky. Teda tak, ako bolo v doterajšej právnej úprave. Predložený návrh zákona totiž bilbordy a ďalšie reklamné konštrukcie začleňuje pod informačné konštrukcie, čím sa podľa magistrátu "fakticky" rušia doterajšie ustanovenia, ktoré ich posunuli do režimu dočasných stavieb do roku 2027.
"Obce by podľa nás aj naďalej mali mať šancu pravidelne posudzovať, či bilbordy a ostatné reklamné stavby vyhovujú aktuálnym podmienkam a potrebám daného územia aj z hľadísk vizuálnej kvality prostredia či bezpečnosti verejného priestoru," odkazuje bratislavský magistrát.
K návrhu nového stavebného zákona sa kriticky vyjadrili napríklad aj starostovia bratislavských mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Vrakuňa a Lamač Matej Vagač, Matúš Čupka, Martin Kuruc a Igor Polakovič. Upozornili, že vychádza v ústrety bilbordovým spoločnostiam a oberá samosprávy o možnosť regulácie neprimeranej vonkajšej reklamy. Poukázali na to, že má už postavené reklamné stavby spraviť "nesmrteľnými". Občianske združenie Via Iuris a 11 ďalších odborných organizácií zasa upozornili na to, že návrh nepočíta s pripomienkami od obyvateľov miest a dedín a bude mať negatívny vplyv na životné prostredie.
Hlavné mesto v rámci pripomienkového konania napríklad namieta, že pri legalizácii čiernych stavieb má naďalej právomoc posudzovať iba súlad s funkčnou, nie aj priestorovou reguláciou. "Fakticky to znamená, že sa tým legalizujú aj prerastené čierne stavby, a zvýhodňujú sa tak aj stavebníci zámerne obchádzajúci pravidlá," podotýka magistrát, ktorý nesúhlasí ani s navrhovaným ďalším predĺžením lehoty na legalizáciu čiernych stavieb.
V pripomienkach taktiež žiada, aby sa do zákona vrátil pojem "reklamné stavby" a aby boli opätovne zaradené medzi dočasné stavby s dĺžkou trvania tri roky. Teda tak, ako bolo v doterajšej právnej úprave. Predložený návrh zákona totiž bilbordy a ďalšie reklamné konštrukcie začleňuje pod informačné konštrukcie, čím sa podľa magistrátu "fakticky" rušia doterajšie ustanovenia, ktoré ich posunuli do režimu dočasných stavieb do roku 2027.
"Obce by podľa nás aj naďalej mali mať šancu pravidelne posudzovať, či bilbordy a ostatné reklamné stavby vyhovujú aktuálnym podmienkam a potrebám daného územia aj z hľadísk vizuálnej kvality prostredia či bezpečnosti verejného priestoru," odkazuje bratislavský magistrát.
K návrhu nového stavebného zákona sa kriticky vyjadrili napríklad aj starostovia bratislavských mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Vrakuňa a Lamač Matej Vagač, Matúš Čupka, Martin Kuruc a Igor Polakovič. Upozornili, že vychádza v ústrety bilbordovým spoločnostiam a oberá samosprávy o možnosť regulácie neprimeranej vonkajšej reklamy. Poukázali na to, že má už postavené reklamné stavby spraviť "nesmrteľnými". Občianske združenie Via Iuris a 11 ďalších odborných organizácií zasa upozornili na to, že návrh nepočíta s pripomienkami od obyvateľov miest a dedín a bude mať negatívny vplyv na životné prostredie.
