Mesto výstavbu mestskej plavárne financovalo v prevažnej miere z úveru, 115.000 eur tiež získalo od Prešovského samosprávneho kraja.
Autor TASR
Snina 30. júna (TASR) – Mesto Snina, ktoré v roku 2020 hospodárilo s príjmami vo výške takmer 19 miliónov eur, zrealizovalo v uplynulom roku kapitálové výdavky za viac ako 2,7 milióna eur. Ústrednou investičnou akciou samosprávy bola výstavba mestskej plavárne, ktorá si vyžiadala výdavky v sume prevyšujúcej 2,1 milióna eur. Ako tiež vyplýva zo záverečného účtu mesta, ktorým sa zaoberali mestskí poslanci na svojom poslednom zasadnutí (24. 6.), do rezervného fondu putovalo takmer 600.000 eur.
Mesto výstavbu mestskej plavárne financovalo v prevažnej miere z úveru, 115.000 eur tiež získalo od Prešovského samosprávneho kraja. Úverom v celkovej výške 1,6 milióna eur a tiež vlastnými zdrojmi tiež samospráva financovala rekonštrukcie miestnych komunikácií. Hodnotnejšou investičnou akciou bola aj rekonštrukcia budovy mestského úradu (141.000 eur).
Spomedzi bežných výdavkov tvorilo okrem financovania školstva a sociálnych služieb výraznú rozpočtovú položku nakladanie s odpadmi a likvidácia čiernych skládok, na ktorú sninská samospráva vlani vynaložila takmer 773.000 eur. Športové, kultúrne a spoločenské aktivity podporilo mesto dotáciami vo výške viac ako 139.000 eur.
V rámci daňových príjmov mesta predstavovali najväčšie príjmy, okrem podielových daní, dane z nehnuteľnosti. Takmer 558.000 eur však aj napriek tomu predstavuje 87,53-percentné plnenie oproti predpokladu. Spomedzi daní za špecifické služby sa mestu podarilo najviac (na 104,17 percenta) naplniť výber dane za užívanie verejného priestranstva, najmenej (na 56,67 percenta) za nevýherné hracie automaty, najväčšiu časť pritom tvoril príjem z poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a to vo výške viac ako 373.000 eur.
Ako tiež uvádza záverečný účet, mesto dosiahlo výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 839.285,60 eura a "po vylúčení účelovo určených prostriedkov na použitie v roku 2021 navrhuje prevod do rezervného fondu vo výške 597.328,70 eura". Dlh samosprávy ku koncu roka 2020 predstavoval 4,99 percenta.
Mesto výstavbu mestskej plavárne financovalo v prevažnej miere z úveru, 115.000 eur tiež získalo od Prešovského samosprávneho kraja. Úverom v celkovej výške 1,6 milióna eur a tiež vlastnými zdrojmi tiež samospráva financovala rekonštrukcie miestnych komunikácií. Hodnotnejšou investičnou akciou bola aj rekonštrukcia budovy mestského úradu (141.000 eur).
Spomedzi bežných výdavkov tvorilo okrem financovania školstva a sociálnych služieb výraznú rozpočtovú položku nakladanie s odpadmi a likvidácia čiernych skládok, na ktorú sninská samospráva vlani vynaložila takmer 773.000 eur. Športové, kultúrne a spoločenské aktivity podporilo mesto dotáciami vo výške viac ako 139.000 eur.
V rámci daňových príjmov mesta predstavovali najväčšie príjmy, okrem podielových daní, dane z nehnuteľnosti. Takmer 558.000 eur však aj napriek tomu predstavuje 87,53-percentné plnenie oproti predpokladu. Spomedzi daní za špecifické služby sa mestu podarilo najviac (na 104,17 percenta) naplniť výber dane za užívanie verejného priestranstva, najmenej (na 56,67 percenta) za nevýherné hracie automaty, najväčšiu časť pritom tvoril príjem z poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a to vo výške viac ako 373.000 eur.
Ako tiež uvádza záverečný účet, mesto dosiahlo výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 839.285,60 eura a "po vylúčení účelovo určených prostriedkov na použitie v roku 2021 navrhuje prevod do rezervného fondu vo výške 597.328,70 eura". Dlh samosprávy ku koncu roka 2020 predstavoval 4,99 percenta.