Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kamennú dlažbu vyrába Ľubomír Horák vo vlastnej dielni, jej srdcom je starý historický, ale dodnes používaný ručný lis na výrobu dlažby.
Autor TASR
Hliník nad Hronom 15. júna (TASR) - Staré meštianske domy, kostoly, hotely, ale aj zrekonštruované domy v historických častiach miest zdobí historická betónová dlažba. Ručne vyrobiť takúto dlažbu dnes dokáže ešte Ľubomír Horák z Hliníka nad Hronom. Vo svojej dielni nadviazal na starú rodinnú tradíciu a dnes je možné jeho výrobky nájsť nielen doma na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Výroba betónovej dlažby má v rodine Horákovcov dlhú históriu. "Môj pradedo prišiel na Slovensko z Čiech a otvoril tu výrobu. Vyrábala sa škridla, dlažba, ktorú robím dodnes. Po ňom to prevzal môj starký, čiže jeho syn, ktorý takisto potom zaučil môjho otca. Ja som sa tomuto remeslu naučil popri obidvoch," spomína Horák, ktorý hovorí, že jeho práca je pre neho zároveň aj záľubou.
Kamennú dlažbu vyrába vo vlastnej dielni, jej srdcom je starý historický, ale dodnes používaný ručný lis na výrobu dlažby. Lis so sebou priniesol ešte Horákov pradedo a má približne 100 rokov. Dodnes funguje bez problémov, podľa Horáka si vyžaduje len občasné premazanie.
Výroba dlaždíc je prácna a keďže je vyrábaná ručne, každá je originálom. Základnými surovinami na ich výrobu je polosuchý betón, ktorý sa mieša ručne, cement a farba. Aj tie si Horák ešte pred použitím musí zomlieť. V ponuke je čierna, biela, žltá, zelená, hnedá, šedá, ale napríklad aj modrá. "Vždy ich miešam v tom istom pomere, aby bola zabezpečená tvrdosť dlaždice, takže s odtieňmi neexperimentujem," vysvetlil Horák.
Pri ich výrobe sa používajú kovové formy, vďaka ktorým dostanú špecifickú vzorku. Niektoré majú vzhľad šachovnice, iné zdobia tzv. nemecké hviezdy, kocky, vrkoč či vločky. Výnimkou nie sú ani bordúry, ktoré si môže zákazník nakombinovať podľa vlastných predstáv. Ich povrch môže byť hladký alebo reliéfny, ktorý má protišmykové vlastnosti.
Ručne vyrábaná betónová dlažba neupadla vďaka svojej originalite a kvalitatívnym parametrom do úzadia ani napriek rozmachu priemyselnej výroby dlažby. Práve naopak, podľa Horáka je stále o ňu záujem. "Je používaná v pamiatkových budovách, ako je napríklad v neďalekej Banskej Štiavnici, kostoloch. Starký mi spomínal, že v tých časoch, keď oni robili, tak od Levíc až po Brezno, teda v tomto stredoslovenskom regióne sú na rôznych miestach," dodal Horák. Sám má zákazky presahujúce domáci región, a nie raz smeruje objednávka do Bratislavy či okolitých krajín.
Výroba betónovej dlažby má v rodine Horákovcov dlhú históriu. "Môj pradedo prišiel na Slovensko z Čiech a otvoril tu výrobu. Vyrábala sa škridla, dlažba, ktorú robím dodnes. Po ňom to prevzal môj starký, čiže jeho syn, ktorý takisto potom zaučil môjho otca. Ja som sa tomuto remeslu naučil popri obidvoch," spomína Horák, ktorý hovorí, že jeho práca je pre neho zároveň aj záľubou.
Kamennú dlažbu vyrába vo vlastnej dielni, jej srdcom je starý historický, ale dodnes používaný ručný lis na výrobu dlažby. Lis so sebou priniesol ešte Horákov pradedo a má približne 100 rokov. Dodnes funguje bez problémov, podľa Horáka si vyžaduje len občasné premazanie.
Výroba dlaždíc je prácna a keďže je vyrábaná ručne, každá je originálom. Základnými surovinami na ich výrobu je polosuchý betón, ktorý sa mieša ručne, cement a farba. Aj tie si Horák ešte pred použitím musí zomlieť. V ponuke je čierna, biela, žltá, zelená, hnedá, šedá, ale napríklad aj modrá. "Vždy ich miešam v tom istom pomere, aby bola zabezpečená tvrdosť dlaždice, takže s odtieňmi neexperimentujem," vysvetlil Horák.
Pri ich výrobe sa používajú kovové formy, vďaka ktorým dostanú špecifickú vzorku. Niektoré majú vzhľad šachovnice, iné zdobia tzv. nemecké hviezdy, kocky, vrkoč či vločky. Výnimkou nie sú ani bordúry, ktoré si môže zákazník nakombinovať podľa vlastných predstáv. Ich povrch môže byť hladký alebo reliéfny, ktorý má protišmykové vlastnosti.
Ručne vyrábaná betónová dlažba neupadla vďaka svojej originalite a kvalitatívnym parametrom do úzadia ani napriek rozmachu priemyselnej výroby dlažby. Práve naopak, podľa Horáka je stále o ňu záujem. "Je používaná v pamiatkových budovách, ako je napríklad v neďalekej Banskej Štiavnici, kostoloch. Starký mi spomínal, že v tých časoch, keď oni robili, tak od Levíc až po Brezno, teda v tomto stredoslovenskom regióne sú na rôznych miestach," dodal Horák. Sám má zákazky presahujúce domáci región, a nie raz smeruje objednávka do Bratislavy či okolitých krajín.
