Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zaujímavosťou je, že do nábehového múra zamurovali časovú schránku, do ktorej uložili novinové výstrižky s informáciami o doterajšej obnove mosta, mince, i list pre jej prípadných objaviteľov.
Autor TASR
Hnúšťa 22. októbra (TASR) – Práca na severnej päte mosta a znovuvybudovanie nábehového múra, ktorý odráža vodu od jeho základov pod mostnú klenbu. To boli hlavné práce, ktoré realizovali dobrovoľníci z občianskeho združenia (OZ) Horná Rimava počas druhej etapy záchranných prác na kamennom jednoklenbovom moste v Hnúšti-Maši v okrese Rimavská Sobota.
"Podstatnou bola hlavne päta mosta na jeho severnej strane, ktorá bola pod vodou a boli v nej vymyté veľké kaverny, kde bolo len blato a piesok. Bohužiaľ, nemohli sme tam použiť tradičnú metódu vápennej malty, lebo napriek odčerpávaniu nám tam neustále presakovala spodná voda. Použili sme teda klasický suchý betón," priblížil pre TASR Roman Lebeda z Hornej Rimavy s tým, že práce sa snažili vykonať citlivo a použili čo najviac skál. "Zvyšok, nad vodou, sme, samozrejme, murovali vápennou maltou," dodal.
Počas prvej etapy záchrany mosta, ktorá prebiehala v júni tohto roka, dobrovoľníci v spolupráci s murármi z OZ Castrum Ghymes domurovali odvalenú časť klenby mosta a škárovali medzery v jej zachovanej časti. Vďaka všetkým prácam počas obidvoch etáp sa podľa Lebedu podarilo most stabilizovať a vykonať všetky najdôležitejšie záchranné práce. "Vo vode už nebudeme robiť, zameriame sa na nadzemné časti, kde už budú práce viditeľnejšie a most bude rásť do podoby, ako vyzeral zhruba pred 200 rokmi," avizoval.
Financovanie zabezpečujú ľudia z OZ Horná Rimava z vlastných zdrojov a z verejnej zbierky. Podľa Lebedu inú možnosť nemajú, keďže most nie je registrovanou kultúrnou pamiatkou, dokonca ani nie je uvedený na žiadnom liste vlastníctva, a preto naň nemôžu žiadať prostriedky z grantov. "Táto druhá etapa obnovy sa mohla začať už teraz na jeseň aj vďaka tomu, že sme na opravu mosta vyzbierali doteraz viac ako 3000 eur a v prvej sme minuli len 2000 eur. Chceli sme teda ešte do konca roka využiť zvyšok na zakonzervovanie ďalších častí," vysvetlil.
Zaujímavosťou je, že do nábehového múra zamurovali dobrovoľníci časovú schránku, do ktorej uložili novinové výstrižky s informáciami o doterajšej obnove mosta, mince, i list pre jej prípadných objaviteľov. "Ak sa niekto o nejakých 300 či 400 rokov dostane k ďalšej rekonštrukcii mosta, možno ju nájde a dozvie sa o ňom zaujímavé informácie," zakončil Lebeda.
"Podstatnou bola hlavne päta mosta na jeho severnej strane, ktorá bola pod vodou a boli v nej vymyté veľké kaverny, kde bolo len blato a piesok. Bohužiaľ, nemohli sme tam použiť tradičnú metódu vápennej malty, lebo napriek odčerpávaniu nám tam neustále presakovala spodná voda. Použili sme teda klasický suchý betón," priblížil pre TASR Roman Lebeda z Hornej Rimavy s tým, že práce sa snažili vykonať citlivo a použili čo najviac skál. "Zvyšok, nad vodou, sme, samozrejme, murovali vápennou maltou," dodal.
Počas prvej etapy záchrany mosta, ktorá prebiehala v júni tohto roka, dobrovoľníci v spolupráci s murármi z OZ Castrum Ghymes domurovali odvalenú časť klenby mosta a škárovali medzery v jej zachovanej časti. Vďaka všetkým prácam počas obidvoch etáp sa podľa Lebedu podarilo most stabilizovať a vykonať všetky najdôležitejšie záchranné práce. "Vo vode už nebudeme robiť, zameriame sa na nadzemné časti, kde už budú práce viditeľnejšie a most bude rásť do podoby, ako vyzeral zhruba pred 200 rokmi," avizoval.
Financovanie zabezpečujú ľudia z OZ Horná Rimava z vlastných zdrojov a z verejnej zbierky. Podľa Lebedu inú možnosť nemajú, keďže most nie je registrovanou kultúrnou pamiatkou, dokonca ani nie je uvedený na žiadnom liste vlastníctva, a preto naň nemôžu žiadať prostriedky z grantov. "Táto druhá etapa obnovy sa mohla začať už teraz na jeseň aj vďaka tomu, že sme na opravu mosta vyzbierali doteraz viac ako 3000 eur a v prvej sme minuli len 2000 eur. Chceli sme teda ešte do konca roka využiť zvyšok na zakonzervovanie ďalších častí," vysvetlil.
Zaujímavosťou je, že do nábehového múra zamurovali dobrovoľníci časovú schránku, do ktorej uložili novinové výstrižky s informáciami o doterajšej obnove mosta, mince, i list pre jej prípadných objaviteľov. "Ak sa niekto o nejakých 300 či 400 rokov dostane k ďalšej rekonštrukcii mosta, možno ju nájde a dozvie sa o ňom zaujímavé informácie," zakončil Lebeda.
