Poprad 13. novembra (TASR) – Hokejová základná škola (ZŠ) v Poprade – Spišskej Sobote sa mladým talentom venuje už viac ako štyri desiatky rokov. Hoci záujem o tento šport je podľa jej riaditeľky Adriány Oravcovej menší, za posledných desať rokov klesol počet športujúcich detí o približne stovku, stále sa im však darí zapĺňať športové triedy mládežou z Popradu i okolitých obcí.

"Jedna z najstarších zmienok o škole v Spišskej Sobote pochádza z roku 1953. Pôvodné priestory v troch budovách nevyhovovali hygienickým požiadavkám, a tak bolo v roku 1971 rozhodnuté, že sa začne stavať nová škola. Prvý školský rok otvorili v nových priestoroch v roku 1975, fungovalo tu vtedy 21 tried," priblížila históriu ZŠ s materskou školou na Vagonárskej ulici Oravcová. O rok neskôr tu boli zriadené aj prvé hokejové triedy, a práve vtedy sa začala škola orientovať na tento druh športu.

Prvá hokejová trieda však vznikla na území Popradu v roku 1967, a to v ZŠ na vtedajšej Marxovej ulici, dnes Francisciho II. Neskôr pribudli špecializované triedy aj v ďalších školách, konkrétne vo Veľkej a ZŠ 29. augusta. "Medzi prvých hokejových učiteľov tu patrili Rudolf Gurka, Juraj Soják a v neposlednom rade aj Štefan Bednár," priblížil miestny hokejový nadšenec Rastislav Ovšonka, ktorý je okrem iného aj autorom knihy mapujúcej históriu hokeja pod Tatrami. Kedysi mala podľa neho v Poprade takmer každá ulica svoj hokejový tím a hokej sa hral takmer všade. Až neskôr, keď sa v roku 1973 dokončil terajší zimný štadión, sa hokejové triedy situovali do Spišskej Soboty, kde sú dodnes.

Foto: TASR/Adriána Hudecová

V súčasnosti je tu dohromady 20 tried, v ktorých sa učí 425 žiakov. Necelú polovicu z nich tvoria športovci, okrem hokejistov je tu od roku 2008 vzdelávací proces prispôsobený aj plavcom. "Našou výhodou je poloha v historickom centre v blízkosti mestského zimného štadióna a akvaparku," zdôraznila riaditeľka. V areáli školy je zároveň nové multifunkčné ihrisko, na ktorom sa môžu žiaci taktiež venovať športovej príprave. Jeho súčasťou je aj inline a bežecká dráha. Deti v športových triedach majú týždenne štyri hodiny športovej prípravy, ktorú škola realizuje v spolupráci s miestnym hokejovým a plaveckým klubom. "Tieto triedy sú zriadené od 5. ročníka, ale tzv. predprípravka funguje už do 3. ročníka," dodala Oravcová.

Škola chce podľa nej v budúcnosti skvalitňovať podmienky na športovú prípravu detí. V súčasnosti rekonštruujú prístupové chodníky a cesty, v pláne sú aj ďalšie úpravy interiéru či zriadenie jazykového laboratória. "V uvedenom vonkajšom areáli by sme chceli vytvoriť tzv. workoutové fitnesihrisko," priblížila plány Oravcová.

Miestna samospráva zároveň pracuje na výstavbe tréningovej haly, keďže kapacita jedinej krytej ľadovej plochy v meste už na tréningy a zápasy nestačí. "Ročne vyčlení mesto zo svojho rozpočtu na hokejovú mládež v priemere 144.000 eur, kde sú zarátané prevádzkové náklady a príspevok na činnosť. Okrem toho sa v hokejovej ZŠ v posledných rokoch preinvestovalo ďalších viac ako milión eur na výmenu striech, hydroizoláciu obvodových múrov či výstavbu vonkajšieho ihriska," vymenovala vedúca odboru školstva, mládeže a športu na Mestskom úrade v Poprade Edita Pilárová.

Hokejovú školu v Poprade navštevovali aj Peter Bondra či Arne Kroták

Hokejovú školu v Poprade, ktorá sa talentom venuje už viac ako 40 rokov, navštevovalo viacero známych hokejistov. "Škola vychovala naozaj veľmi veľa úspešných absolventov, pred dvoma rokmi, keď sme oslavovali 40. výročie vzniku, sme si robili zoznam a boli tu také osobnosti ako Peťo Bondra, Ľuboš Bartečko či Arne Kroták. Okrem nich aj viacnásobní slovenskí reprezentanti Rado Suchý, Miroslav Šimonovič, ale aj bratia Paločkovci, Miro Škovira či Marcel Haščák," vymenovala riaditeľka Základnej školy (ZŠ) s materskej školou na Vagonárskej ulici v Poprade – Spišskej Sobote Adriána Oravcová.

Foto: TASR/Adriána Hudecová

Jeden z najznámejších popradských hokejistov Arne Kroták má na školu len tie najlepšie spomienky, zároveň však priznal, že popri hokeju išlo učenie často do úzadia. "Ja som školu navštevoval začiatkom 80. rokov. Bol to taký bezstarostný život, na detstvo a školu mám najkrajšie spomienky. Špecifické to bolo v tom, že sme boli v triede samí chlapci - hokejisti, pozbierali nás zo škôl v celom meste, takže chvíľu trvalo, kým sme si na seba zvykli. Mali sme nad sebou tvrdú ruku v osobe trénera a učiteľa Štefana Bohunčáka," zaspomínal rekordman slovenskej extraligy. Aj napriek tomu, že v triede boli dosť hraví a často vymýšľali rôzne šibalstvá, disciplína tu bola prvoradá.

Za pravdu mu v tomto dal aj Rado Suchý, ktorý niekoľko sezón pôsobil aj v NHL. V triede boli samí chlapci a pociťovali prísnosť učiteľov i trénerov. "Keď ja som chodil do ZŠ fyzické tresty neboli zakazované, takže dosť často sme boli aj bití. Ale teraz, keď sa na to pozerám spätne, tak nám to aj pomohlo. Predsa, udržať 30 chlapcov v triede, aby počúvali, inak by sa to asi nedalo zvládnuť. Všetci sme sa tak naučili počúvať a dodržiavať disciplínu, ktorá je v hokeji nesmierne dôležitá," uviedol Suchý. Dodal, že asi najviac ho v detstve ovplyvnil tréner Jozef Skokan, ktorý ho tvrdou rukou viedol už od štvrtého ročníka. Rád spomína aj na triednu učiteľku Anastáziu Krišandovú, ktorá bola aj ich najväčšou fanúšičkou, a keď vyhrali zápas, odmenila ich aj tým, že nemuseli písať písomku. "Komunikácia s trénerom tam fungovala, vedeli nás na tréningoch motivovať, aby sme mali dobré výsledky v škole, a naopak, v škole kládli dôraz na to, aby sme v zápasoch a na tréningoch nič neodflákali," zdôraznil Suchý, ktorý sedel v lavici s Ľubošom Bartečkom a dodnes ostali kamaráti. Konštatoval, že práve ZŠ veľmi ovplyvnila jeho ďalšie smerovanie v živote. "V tom období to bola prestížna škola, každý chcel byť hokejistom, bolo ťažké sa sem dostať. Pamätám sa, že na predvýber nás prišlo asi 200, takže som bol veľmi rád, že som sa vôbec dostal do hokejovej triedy," dodal Suchý.

Foto: TASR/Adriána Hudecová

Vedenie školy sa aj v súčasnosti snaží deti motivovať hrať hokej, a to predovšetkým vytváraním vhodných podmienok na šport, ale aj vyučovanie. Inak tomu nebolo ani v minulosti, keď do Spišskej Soboty chodil Krotákov dlhoročný spoluhráč z útoku Miroslav Škovira. "V škole sa o nás veľmi dobre starali, mali sme vytvorené vynikajúce podmienky na náš rast a prípravu hokejovej kariéry. Všetko bolo prispôsobené, aby sme sa mohli naplno venovať športu a zároveň sa dobre učili," priblížil popradský rodák, ktorý naposledy pôsobil vo Francúzsku a v súčasnosti sa venuje talentom v Spišskej Novej Vsi. Jeho vzormi v tom období boli Wayne Gretzky, Igor Liba či Igor Larionov.

V Spišskej Sobote sa v súčasnosti vzdeláva približne 200 športovcov, od roku 2008 sa k hokejistom pridali aj plavci.

Počas hokejovej prípravy v Poprade musia deťom často nahrádzať ulicu

Počas hokejovej prípravy mladých talentov v Poprade musia učitelia i tréneri deťom často nahrádzať ulicu. "Tréneri to mali v minulosti podľa mňa jednoduchšie, pretože deti boli po športe hladnejšie, zároveň lepšie športovo všeobecne pripravené a pohybovo zdatnejšie. Dnes je hokej ťažší ako v minulosti, je rýchlejší, fyzicky náročnejší a my vnímame, že deti nie sú až tak dobre pripravené. V minulosti hokej nebol možno až taký náročný, ale deti boli fyzicky lepšie pripravené," zhodnotil pre TASR učiteľ, tréner a zároveň bývalý žiak hokejovej základnej školy v Poprade – Spišskej Sobote Martin Beck.

Veľakrát preto musia deťom v tréningovom procese nahrádzať ulicu a učiť ich veci, ktoré boli v minulosti samozrejmosťou. Podľa Becka absentuje predovšetkým prirodzená herná pripravenosť detí. Kým v minulosti sa hrali na ulici, získavali cit pre hru, nikto ich do ničoho netlačil a sami skúšali s hokejkou rôzne veci, dnes je hokej v podstate od začiatku organizovaný. "Druhá vec je tá, že dnes keby ste povedali dieťaťu, aby zobralo jablko zo záhrady, tak pri plote by ostalo stáť a to jablko by neprinieslo. Stalo sa nám napr., že sme hádzali kriketovou loptičkou, jeden chlapec ju prehodil cez plot a nevedel sám prísť na to, ako ju odtiaľ dostať," konkretizoval Beck. Práve takéto situácie, ktoré boli kedysi v živote detí bežné, im musia dnes nahrádzať na telesnej výchove a tréningoch.

Foto: TASR/Adriána Hudecová

Zároveň sú deti podľa Becka menej sústredené a to najmä pre počítače, často im dlho trvá, kým zareagujú na niektoré podnety či rady trénerov. "Aj práve preto sú často tréningy dosť hlučné a kriku sa nevyhneme," dodal s úsmevom Beck, ktorý v Spišskej Sobote pôsobí už desať rokov. Deti podľa neho nestratili záujem o hru, len už nemajú toľko možností hrať sa na ulici, práve preto im treba vytvárať vhodné podmienky a zorganizovať ich.

"Je pravda, že deti sa ťažšie motivujú, ale musím povedať, že odkedy sme v areáli našej školy vybudovali moderné vonkajšie ihrisko, je o športovanie na ňom veľký záujem," konštatovala riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Vagonárskej ulici v Spišskej Sobote Adriána Oravcová. Podľa nej veľa v súvislosti s motiváciou detí k športu závisí aj od podmienok, ktoré na to majú jednotlivé školy vytvorené.