Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podujatia Tradičná chuť Hontu či Podpoľania, alebo najnovšia Jablková chuť Hontu sú súťažou, kde sa posudzujú aj senzorické a pôvodné chute jedál, či ich jednotlivých zložiek.
Autor TASR
Zvolen 30. novembra (TASR) - Takmer 400 tradičných jedál, z ktorých mnohé pripravovali ešte naši prastarí rodičia v 19. storočí, sa podarilo vytiahnuť na svetlo sveta občianskemu združeniu (OZ) Tradičná chuť regiónov Slovenska. Mnohokrát už zabudnuté pokrmy priniesli dedinské gazdinky na kulinárske podujatia, ktoré združenie usporadúva niekoľkokrát do roka v Honte a na Podpoľaní.
"Návrat k pôvodným jedlám a ich opätovné zavedenie do jedálnička je už niekoľko rokov cieľom nášho združenia," hovorí šéfka OZ Oľga Luptáková. "Hneď prvé podujatie, ktoré sme zorganizovali krátko po našom vzniku v roku 2008 v obci Litava v krupinskom okrese nás presvedčilo, že záujem o návrat ku kulinárskym tradíciám je veľký," dodáva.
Podujatia Tradičná chuť Hontu či Podpoľania, alebo najnovšia Jablková chuť Hontu sú zároveň súťažou, kde sa posudzujú aj senzorické a pôvodné chute jedál, či ich jednotlivých zložiek. Združenie používa na to metodiku tzv. senzorického hodnotenia jedál, ktorú pre nich vypracovali odborníci z nitrianskej univerzity pod vedením profesora Vladimíra Vietorisa. "V porote sú vždy zástupcovia univerzity, odborníci z oblasti gastronómie a dôchodcovia, ktorí sú v procese posudzovania veľmi dôležití," priblížila Luptáková.
Mnohé z "objavených" jedál sú síce medzi ľuďmi známe, ale len tam, kde pred mnohými rokmi vznikli, majú aj pôvodné senzorické vlastnosti. Je to dané napríklad aj poveternostnými podmienkami či kvalitou pôdy, kde sa používané plodiny pestujú generačne. "Taký je napríklad strapkáč, ktorý sa dodnes varí v rodinách na Podpoľaní," podotkla zástupkyňa združenia.
Medzi výživné a zdravé jedlá, ktoré prinášajú pôvodnú chuť, Luptáková zaradila napríklad aj husárove vajcia, ktoré na jednom z podujatí pripravila kuchárka z Horného Badína. Pozostávajú výlučne z vajec, krúpov a petržlenovej vňate. Veľmi špecifické a výživné sú napríklad dubčiaky z Detvianskej Huty. Tie sa zase pripravujú z červenej kapusty, dopestovanej na detvianskych vrchoch, zemiakov a slaniny.
Kulinárske podujatia združenia majú v daných regiónoch veľkú popularitu a ohlas. Do varenia a pečenia pôvodných jedál sa zapájajú celé rodiny. "Tento záujem nás napĺňa, pretože jedným z cieľov je aj návrat k inštitúcii spoločného stola," pripomenula Luptáková.
Združenie rozvíja svoje aktivity nielen počas sezóny, keď dozrievajú plody, pochutiny či obilie, ale aj v zime. Už 10. decembra budú variť tradičné vianočné jedlá na Námestí SNP vo Zvolene, a to v rámci celoslovenského podujatia Dni Matky Zeme.
"Návrat k pôvodným jedlám a ich opätovné zavedenie do jedálnička je už niekoľko rokov cieľom nášho združenia," hovorí šéfka OZ Oľga Luptáková. "Hneď prvé podujatie, ktoré sme zorganizovali krátko po našom vzniku v roku 2008 v obci Litava v krupinskom okrese nás presvedčilo, že záujem o návrat ku kulinárskym tradíciám je veľký," dodáva.
Podujatia Tradičná chuť Hontu či Podpoľania, alebo najnovšia Jablková chuť Hontu sú zároveň súťažou, kde sa posudzujú aj senzorické a pôvodné chute jedál, či ich jednotlivých zložiek. Združenie používa na to metodiku tzv. senzorického hodnotenia jedál, ktorú pre nich vypracovali odborníci z nitrianskej univerzity pod vedením profesora Vladimíra Vietorisa. "V porote sú vždy zástupcovia univerzity, odborníci z oblasti gastronómie a dôchodcovia, ktorí sú v procese posudzovania veľmi dôležití," priblížila Luptáková.
Mnohé z "objavených" jedál sú síce medzi ľuďmi známe, ale len tam, kde pred mnohými rokmi vznikli, majú aj pôvodné senzorické vlastnosti. Je to dané napríklad aj poveternostnými podmienkami či kvalitou pôdy, kde sa používané plodiny pestujú generačne. "Taký je napríklad strapkáč, ktorý sa dodnes varí v rodinách na Podpoľaní," podotkla zástupkyňa združenia.
Medzi výživné a zdravé jedlá, ktoré prinášajú pôvodnú chuť, Luptáková zaradila napríklad aj husárove vajcia, ktoré na jednom z podujatí pripravila kuchárka z Horného Badína. Pozostávajú výlučne z vajec, krúpov a petržlenovej vňate. Veľmi špecifické a výživné sú napríklad dubčiaky z Detvianskej Huty. Tie sa zase pripravujú z červenej kapusty, dopestovanej na detvianskych vrchoch, zemiakov a slaniny.
Kulinárske podujatia združenia majú v daných regiónoch veľkú popularitu a ohlas. Do varenia a pečenia pôvodných jedál sa zapájajú celé rodiny. "Tento záujem nás napĺňa, pretože jedným z cieľov je aj návrat k inštitúcii spoločného stola," pripomenula Luptáková.
Združenie rozvíja svoje aktivity nielen počas sezóny, keď dozrievajú plody, pochutiny či obilie, ale aj v zime. Už 10. decembra budú variť tradičné vianočné jedlá na Námestí SNP vo Zvolene, a to v rámci celoslovenského podujatia Dni Matky Zeme.
