Plaveč 17. augusta (TASR) – Hrad Plaveč v okrese Stará Ľubovňa má potenciál stať sa po obnove turistickou atrakciou v regióne. Tvrdí to koordinátor projektu jeho obnovy Martin Sárossy. „Nápad zapojiť Plaveč do projektu Obnovy hradov skrsol pri jednej náhodnej návšteve. Už teraz sem chodia turisti, aj miestni sú prekvapení, koľko ľudí sem chodí. Práve to potvrdzuje ten jeho potenciál, hrad je veľmi dobre dostupný, je hneď pri hlavnej ceste medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom a je krajinárskou dominantou,“ zhodnotil Sárossy.

Zároveň je veľmi blízko ďalšieho veľmi významného hradu Ľubovňa. Tak majú možnosť turisti navštíviť za jeden deň minimálne dve historické pamiatky regiónu. „Donedávna fungoval pod hradom aj motorest, teraz je opustený, ale možno práve naštartovaním obnovy hradu sa niekto nájde a začne ponúkať aj takéto služby,“ konštatoval Sárossy. Jeho osobnou víziou i motiváciou je znovuobývanie hradov. Sám si vyskúšal žiť na hrade jeden mesiac a vníma to ako veľkú príležitosť, pretože hrady majú podľa neho potenciál uživiť minimálne správcu alebo kastelána. „Nemusí to byť hrad s expozíciami, kde chodíme v návlekoch po naleštených parketách. Ale práve ruina, ktorá je výsledkom práce človeka a prírody, ponúka iné možnosti a tie na Slovensku momentálne chýbajú,“ upozornil Sárossy.

Fotogaléria: Hrad Plaveč


Skrytá história

Foto: TASR/Oliver Ondráš

To je podľa neho jedna z ciest, ako dlhodobo udržať život napr. aj na hrade Plaveč. Na Slovensku už sú príklady, kde spolupracuje obec, občianske združenia a dobrovoľníci a snažia sa poskytovať služby aspoň istý čas v roku. „Hrady sú výraznou črtou slovenskej krajiny, je to skrytá história, ktorú často nepoznáme a práve pri projektoch obnovy sa podstatná časť histórie odkrýva. Donedávna boli zrúcaniny hradov len zdrojom kameňa, maximálne miestom na nejakú opekačku, ale v skutočnosti sú to neprebudené príležitosti pre rozvoj regiónu a som presvedčený, že dokáže uživiť minimálne jednu rodinu hradného kastelána,“ konštatoval Sárossy.

Kamenný hrad Plaveč postavil šľachtic Arnold zo Spiša okolo roku 1294 ako pohraničnú pevnosť. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od kmeňov Plavcov, aj dodnes žijú v obciach Plavnica a Plaveč ľudia s podobnými menami. Počas husitských bojov sa v druhej polovici 15. storočia hradu zmocnili bratríci, následne bol v rukách niekoľkých panovníkov a v 18. storočí stratil svoj vojenský význam. Rod Poloczayovcov ho preto doplnil obytnými budovami a upravil na pohodlné bývanie.

Vďaka tomu sa v roku 1715 vyhol zbúraniu, narušená však bola jeho statika. Tento rod tak hrad opustil, rodina sa presťahovala do kaštieľa v Plavči a od roku 1856, keď hrad postihol ničivý požiar, začal pustnúť. Dnes sa z pôvodného sídla zachovali už len zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty na severnej strane bývalého hradného areálu. Práve tieto časti sa snažia dobrovoľníci zastabilizovať, aby neohrozovali návštevníkov.