Opravy budú prebiehať do konca roka, na jeho obnove pracuje v súčasnosti 20 ľudí. Podarilo sa im odkryť tretie podlažie pod juhovýchodnou baštou, o ktorom sa nevedelo.
Autor TASR
Plaveč 25. septembra (TASR) – Obnova hradu Plaveč v okrese Stará Ľubovňa prebieha od roku 2014 aj za pomoci nezamestnaných ľudí z obce. Opravy budú prebiehať do konca roka, na jeho obnove pracuje v súčasnosti 20 ľudí. Koordinátor projektu Martin Sárossy pre TASR uviedol, že historická pamiatka sa postupne stáva atraktívnym miestom nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre turistov.
V roku 2015 sa na hrade Plaveč takmer podarilo dokončiť konzerváciu juhovýchodného hradbového systému, obnovená bola aj časť východnej bašty a počas archeologického výskumu sa podarilo odkryť tretie podlažie pod juhovýchodnou baštou, o ktorom sa nevedelo.
Tento rok sa podľa Sárossyho s rekonštrukčnými prácami začalo v máji po archeologickom výskume interiéru východnej bašty. „Práce spočívali v obnove zrútenej krížovej klenby vo vnútri bašty. Bolo potrebné vytriediť kamene, ktoré majú špecifický tvar. Tie sa pravdepodobne stali zdrojom pre miestnych obyvateľov v dávnej minulosti, možno aj 150 rokov dozadu,“ vysvetlil Sárossy.
Po získaní kameňa sa začalo so stavbou drevenej predlohy, ktorá sa podľa Sárossyho nazýva aj výdreva. „Formou poloblúkov sme vymodelovali tvar klenby a na ňu sme postupne ukladali ploské kamene. Tieto práce v súčasnosti dokončujeme. Predpokladám, že ešte dva týždne potrvá, kým zasadíme posledný klin, čím sa klenba stane samonosná," opísal. Následne bude klenba zrieť počas celého budúceho roka.
Po týchto prácach by malo nasledovať zazimovanie a zasypanie ochrannou vrstvou zeminy. Týmito prácami sa podľa Sárossyho získa nový interiér hradu Plaveč. „Ide o významnú vec, pretože sa zachovali len nadzemné zvyšky a všetky podzemné priestory sú zasypané,“ vysvetlil. V priebehu tohto roka sa pri obnove historickej pamiatky podarilo nájsť aj napojenie priestoru z vnútornej strany hradu. Projekt bude podľa neho pokračovať do konca roka.
Obnova hradu sa uskutočnila vďaka celoslovenskému projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, ktorý je financovaný prostredníctvom finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu. Cieľom projektu, do ktorého sa zapojilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom kultúry SR, bolo vytvoriť krátkodobé pracovné miesta pre nezamestnaných.
„Projekt hradí minimálnu mzdu, ak by sme ale realizovali rovnaké práce cez nejakú firmu, bolo by to oveľa drahšie,“ povedal Sárossy. Obec Plaveč projekt obnovy hradu spolufinancovala z vlastného rozpočtu. Koordinátor projektu verí, že obci sa v budúcnosti táto investícia vráti. „V auguste to potvrdil už tretí ročník podujatia Deň hradu Plaveč, ktorý prezentuje kultúrnu pamiatku,“ uzavrel Sárossy.
Hrad Plaveč je spomedzi východoslovenských hradov jeden z najdostupnejších, autom sa ľudia dostanú takmer až k jeho hradnej bráne. Z pôvodnej architektúry sa zachovalo minimum. Postavený bol okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold. Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny. V roku 1856 hrad zasiahol ničivý požiar a odvtedy pustol. V súčasnosti sa tu nachádzajú zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty.
V roku 2015 sa na hrade Plaveč takmer podarilo dokončiť konzerváciu juhovýchodného hradbového systému, obnovená bola aj časť východnej bašty a počas archeologického výskumu sa podarilo odkryť tretie podlažie pod juhovýchodnou baštou, o ktorom sa nevedelo.
Tento rok sa podľa Sárossyho s rekonštrukčnými prácami začalo v máji po archeologickom výskume interiéru východnej bašty. „Práce spočívali v obnove zrútenej krížovej klenby vo vnútri bašty. Bolo potrebné vytriediť kamene, ktoré majú špecifický tvar. Tie sa pravdepodobne stali zdrojom pre miestnych obyvateľov v dávnej minulosti, možno aj 150 rokov dozadu,“ vysvetlil Sárossy.
Po získaní kameňa sa začalo so stavbou drevenej predlohy, ktorá sa podľa Sárossyho nazýva aj výdreva. „Formou poloblúkov sme vymodelovali tvar klenby a na ňu sme postupne ukladali ploské kamene. Tieto práce v súčasnosti dokončujeme. Predpokladám, že ešte dva týždne potrvá, kým zasadíme posledný klin, čím sa klenba stane samonosná," opísal. Následne bude klenba zrieť počas celého budúceho roka.
Po týchto prácach by malo nasledovať zazimovanie a zasypanie ochrannou vrstvou zeminy. Týmito prácami sa podľa Sárossyho získa nový interiér hradu Plaveč. „Ide o významnú vec, pretože sa zachovali len nadzemné zvyšky a všetky podzemné priestory sú zasypané,“ vysvetlil. V priebehu tohto roka sa pri obnove historickej pamiatky podarilo nájsť aj napojenie priestoru z vnútornej strany hradu. Projekt bude podľa neho pokračovať do konca roka.
Obnova hradu sa uskutočnila vďaka celoslovenskému projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, ktorý je financovaný prostredníctvom finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu. Cieľom projektu, do ktorého sa zapojilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom kultúry SR, bolo vytvoriť krátkodobé pracovné miesta pre nezamestnaných.
„Projekt hradí minimálnu mzdu, ak by sme ale realizovali rovnaké práce cez nejakú firmu, bolo by to oveľa drahšie,“ povedal Sárossy. Obec Plaveč projekt obnovy hradu spolufinancovala z vlastného rozpočtu. Koordinátor projektu verí, že obci sa v budúcnosti táto investícia vráti. „V auguste to potvrdil už tretí ročník podujatia Deň hradu Plaveč, ktorý prezentuje kultúrnu pamiatku,“ uzavrel Sárossy.
Hrad Plaveč je spomedzi východoslovenských hradov jeden z najdostupnejších, autom sa ľudia dostanú takmer až k jeho hradnej bráne. Z pôvodnej architektúry sa zachovalo minimum. Postavený bol okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold. Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny. V roku 1856 hrad zasiahol ničivý požiar a odvtedy pustol. V súčasnosti sa tu nachádzajú zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty.