Divín 24. júla (TASR) – Hradný vrch nad obcou Divín v Lučeneckom okrese nie je zaujímavý len pre hrad, ktorý je na ňom postavený, ale výnimočným ho robia aj dve jaskyne nachádzajúce sa v jeho vnútri. Obe objavil František Radinger, člen Oblastnej speleologickej skupiny Rimavská Sobota, ktorý v Divíne pôsobí ako riaditeľ Osvetového strediska správy kultúrnych pamiatok.

„Keď som do Divína nastúpil pracovať, po čase som si ako jaskyniar uvedomil, že divínsky hradný kopec je vlastne najsevernejším výbežkom Tuhárskeho krasu. Hneď mi, samozrejme, napadla možná spojitosť s jaskyňami,“ priblížil prvotnú myšlienku Radinger. Spolu s kolegami zo speleologického klubu preto na niektorých vytypovaných miestach hradného kopca realizovali zopár kopáčskych pokusov, všetky však boli neúspešné. Od hľadania prístupu do vrchu ho to však neodradilo.

„Od majiteľa vinárne pod hradom som sa dozvedel, že v stene jej pivnice, vysekanej do skaly hradného vrchu, je puklina. Keď som si ju prezrel, vyzerala nádejne,“ povedal speleológ. Puklinu preto rozšírili a za ňou sa im podarilo objaviť jaskyňu vyplnenú sutinou. „Približne 10 metrov z nej sme vyčistili. Pokračovala však smerom dole, do bridlíc, a ja som očakával, že pôjde hore, do vápencov. Nenašli sme ani žiadnu výzdobu,“ uviedol. Jaskyniari preto nevideli ďalšiu perspektívu a práce na čistení objavených podzemných priestorov zastavili.

Zaujímavejšou sa však ukázala druhá jaskyňa, ktorú Radinger objavil neskôr. „Hoci sme práce v prvej jaskyni ukončili, podzemie hradného vrchu mi nedalo pokoj a stále som špekuloval, ako sa doň dostať. Po čase som si na dolnom hrade všimol istú prepadlinu, ktorá sa počas rokov nezaniesla. Jedinou odpoveďou bolo, že voda unáša zeminu do podzemia,“ konštatoval speleológ. Keďže na hrade vtedy prebiehal archeologický výskum a opravy múrov, podarilo sa mu archeologičku s robotníkmi nasmerovať aj na toto miesto. „Postupne sme sa prebíjali štyrmi vrstvami. Až v hĺbke sedem metrov, kde už nálezy neboli, sme našli otvor, za ktorým som objavil druhú jaskyňu,“ načrtol objav Radinger.

Situovaná je vo vápencovej hornine a jej objaviteľ ju nazval Divínskou hradnou jaskyňou. Začína kruhovou predsieňou s priemerom približne tri metre, z ktorej vedú dve vetvy. „Východná časť má aj s predsieňou len 27 metrov. Neskôr sme sa však dostali aj do juhozápadnej časti, ktorá podstatne zväčšila celkovú dĺžku. Doteraz je publikovaných 105 metrov, odvtedy sme však objavili ďalších päť metrov,“ informoval speleológ. Vďaka tomu sa stala najdlhšou doteraz známou krasovou jaskyňou v Novohrade a raritou je aj v rámci Slovenska, keďže vstup do nej sa nachádza priamo na národnej kultúrnej pamiatke hrad Divín. „Poznáme ešte napríklad jaskyňu v Bojniciach, tá je však akoby priamo súčasťou hradu a ide o staršiu záležitosť,“ vysvetlil Radinger.

Divínska hradná jaskyňa má aj krasovú výzdobu, ktorá je však poškodená. „Keď totiž hrad v 17. storočí vyhodili cisárske vojská do vzduchu, výbuch tak otriasol hradným kopcom, že visiace stalaktity sa odlomili a ležia na dne jaskyne. Zachovali sa len stalagmity, ktoré bývajú masívnejšie,“ prezradil Radinger. Ako doplnil, jaskyňa v blízkom čase verejnosti sprístupnená nebude. „Problém je s vchodom, ktorý je vlastne priepasťou. Navyše, vo vnútri sú mnohé priestory úzke, takzvané plazivky, kde si treba pri prechádzaní ľahnúť,“ načrtol.

Je však možné, že hradný vrch ukrýva ešte ďalšie prekvapenia. „Jedným z nádejných miest je puklina, respektíve priepasť za ohradným múrom Zičiovského kaštieľa, ktorý stojí priamo pod hradným kopcom. Puklina je zasypaná sutinou, ale v súčasnosti v nej už pracujeme a sme asi sedem metrov hlboko. Snažíme sa dosiahnuť podzemný vodný tok, ktorý by tadiaľ mal pretekať z Tuhárskeho krasu,“ uviedol speleológ. Ako spomenul na záver, je možné, že sa tam nachádzajú nejaké vodou vymleté priestory, ktorými by sa bolo možné dostať do hradného kopca.