Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K Hrádku v okrese Prievidza sa skalolezci dostanú viacerými cestami, využiť môžu trasu od Kamenca pod Vtáčnikom či Bystričian, do ktorých katastra patrí.
Autor TASR
Bystričany 1. augusta (TASR) - Skalná oblasť až so 100 metrov vysokou andezitovou stenou v pohorí Vtáčnik v Bystričianskej doline, ktorú označujú ako lezeckú lokalitu Hrádok, láka miestnych skalolezcov už desaťročia. Je najvyššou andezitovou stenou na Slovensku a po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou u nás.
K Hrádku v okrese Prievidza sa skalolezci dostanú viacerými cestami, využiť môžu trasu od Kamenca pod Vtáčnikom či Bystričian, do ktorých katastra patrí. Pri menšej túre k stene môžu stretnúť i ultramaratónca Štefana Karaka zo Zemianskych Kostolian, ktorý tam pravidelne trénuje.
Pri výstupe na vrchol, na ktorom sa pred storočiami rozprestieralo pohanské hradisko, môžu lezci využiť približne 80 trás s rôznou náročnosťou. Po dosiahnutí vrcholu steny sa im naskytne pohľad do Bystričianskej doliny. "Bystričianska dolina patrí medzi jedny z najkrajších dolín v pohorí Vtáčnik aj v širšom okolí. Lezecká lokalita Hrádok je výnimočná tým, že sa tu nachádzajú rôzne typy náročnosti pre lezcov, ale taktiež je tu široká rozmanitosť prírody, keďže toto územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a je súčasťou chráneného územia Natura 2000," vyzdvihol starosta Bystričian Filip Lukáč.
Liezť sa v Hrádku podľa neho začalo už dávnejšie, napríklad Alpin klub Prievidza tam začal vyvíjať svoju činnosť organizovane už v roku 1972, čo je už skoro 50 rokov. Niektoré trasy na Hrádku a okolí má prelezené i samotný starosta.
"Kataster obce Bystričany má rozlohu takmer 37 štvorcových kilometrov, takže v našej obci je veľké množstvo využitia, čo sa týka prírody a krajiny, zákutí, kde sa dá vyžiť. Ja sa tiež vo svojom voľnom čase chodím odreagovať do tohto územia, keďže je tu príjemne, ticho a som vyznávač týchto športov, ako je lezenie a turistika. Pre mňa je to príjemné prostredie, kde tráviť čas a vyčistiť si hlavu," dodal.
Sto metrov vysokú andezitovú stenu si prišiel už po niekoľký raz vyskúšať i skalolezec Michal Richtárech z Trenčianskej Teplej, ktorý je i členom Slovenského horolezeckého spolku JAMES. "Som tu tretíkrát a liezlo sa dobre. Je trochu teplo, skôr by som povedal, že skala je vhodná na jar, jeseň, lebo je otočená na slnko, a ešte aj tmavá. Človek sa trochu vypotí v lete," zhodnotil Richtárech. Kým naposledy tam podľa svojich slov liezol na takzvanom top rope, čím sa človek tak nebojí, keďže má lano nad sebou, teraz išiel sám a o to to bolo pre neho náročnejšie. "Povedal by som, že je to ťažšia oblasť, taká poctivá. Skôr pre skúsenejších lezcov, ale je super. Je to určite dobrá príprava na Tatry," uzavrel.
K Hrádku v okrese Prievidza sa skalolezci dostanú viacerými cestami, využiť môžu trasu od Kamenca pod Vtáčnikom či Bystričian, do ktorých katastra patrí. Pri menšej túre k stene môžu stretnúť i ultramaratónca Štefana Karaka zo Zemianskych Kostolian, ktorý tam pravidelne trénuje.
Pri výstupe na vrchol, na ktorom sa pred storočiami rozprestieralo pohanské hradisko, môžu lezci využiť približne 80 trás s rôznou náročnosťou. Po dosiahnutí vrcholu steny sa im naskytne pohľad do Bystričianskej doliny. "Bystričianska dolina patrí medzi jedny z najkrajších dolín v pohorí Vtáčnik aj v širšom okolí. Lezecká lokalita Hrádok je výnimočná tým, že sa tu nachádzajú rôzne typy náročnosti pre lezcov, ale taktiež je tu široká rozmanitosť prírody, keďže toto územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a je súčasťou chráneného územia Natura 2000," vyzdvihol starosta Bystričian Filip Lukáč.
Liezť sa v Hrádku podľa neho začalo už dávnejšie, napríklad Alpin klub Prievidza tam začal vyvíjať svoju činnosť organizovane už v roku 1972, čo je už skoro 50 rokov. Niektoré trasy na Hrádku a okolí má prelezené i samotný starosta.
"Kataster obce Bystričany má rozlohu takmer 37 štvorcových kilometrov, takže v našej obci je veľké množstvo využitia, čo sa týka prírody a krajiny, zákutí, kde sa dá vyžiť. Ja sa tiež vo svojom voľnom čase chodím odreagovať do tohto územia, keďže je tu príjemne, ticho a som vyznávač týchto športov, ako je lezenie a turistika. Pre mňa je to príjemné prostredie, kde tráviť čas a vyčistiť si hlavu," dodal.
Sto metrov vysokú andezitovú stenu si prišiel už po niekoľký raz vyskúšať i skalolezec Michal Richtárech z Trenčianskej Teplej, ktorý je i členom Slovenského horolezeckého spolku JAMES. "Som tu tretíkrát a liezlo sa dobre. Je trochu teplo, skôr by som povedal, že skala je vhodná na jar, jeseň, lebo je otočená na slnko, a ešte aj tmavá. Človek sa trochu vypotí v lete," zhodnotil Richtárech. Kým naposledy tam podľa svojich slov liezol na takzvanom top rope, čím sa človek tak nebojí, keďže má lano nad sebou, teraz išiel sám a o to to bolo pre neho náročnejšie. "Povedal by som, že je to ťažšia oblasť, taká poctivá. Skôr pre skúsenejších lezcov, ale je super. Je to určite dobrá príprava na Tatry," uzavrel.
