Hriňová 2. apríla (TASR) - Tento rok v septembri to bude presne 125 rokov, ako si podpolianska Hriňová vydobyla svoju samostatnosť. Uhorské ministerstvo vnútra síce povolilo už v októbri 1890 osamostatnenie Hriňovej od Detvy, municipiálny výbor župy Zvolenskej ale schválil zriaďujúci štatút obce 5. septembra 1891.

Miesta, na ktorých stojí dnešná Hriňová, boli osídlené pravdepodobne už niekedy v dobe bronzovej. Svedčia o tom nálezy z tých čias, ktoré pochádzajú z neďalekej Detvy.

Podpoliansky kraj, ktorého významnou súčasťou je aj Hriňová, sa vyvíjal ako súčasť Vígľašského panstva. Vígľašský zámok vybudovali podľa tradícií už v 13. storočí navrátilci z križiackych výprav.

V roku 1638 sa vyčleňuje z očovského a slatinského chotára samostatná obec Detva. Jej súčasťou bola aj dnešná Hriňová. Detva dostala v roku 1811 výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne.

K Hriňovej boli v čase osamostatnenia, koncom 19. storočia, pričlenené aj niektoré okolité osady, roztrúsené v širokom katastri. V čase vzniku mala viac ako 6000 obyvateľov. Osídlenie chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.

Zánikom sklárne v roku 1914 ubúdalo pracovných príležitostí. Mnohí Hriňovčania sa zamestnali pri výstavbe ciest Kriváň - Kokava nad Rimavicou a Hriňová - Brezno. V rokoch hospodárskej krízy tu bolo viac ako 2000 nezamestnaných, ktorí často odchádzali za prácou za hranice vlasti, i do zámoria.

Po 2. svetovej vojne vybudovali v Hriňovej Závody ťažkého strojárenstva (ZŤS). V roku 1964 vybudovali nad obcou vodnú nádrž, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre široké okolie. Tzv. nový život prenikol aj na podpolianske lazy. Nová výstavba zvýšila kultúru bývania, ale na druhej strane čiastočne narušila tradičný kolorit tohto rázovitého kraja. Dnes je ale snaha uchovať tradičné obhospodarovanie krajiny i pôvodné vidiecke obydlia.

Mestom je Hriňová od roku 1989. Na konci roku 2015 mala necelých 7500 obyvateľov.

Problémom mesta sú cesty, zo 178 km je v havarijnom stave 80 km

Ešte takmer jeden milión eur by potrebovalo mesto Hriňová na obnovu svojich miestnych komunikácií. Zlé cesty v správe mesta sú pritom v súčasnosti asi najväčším problémom tamojšej samosprávy. V havarijnom stave je asi 80 km ciest.

Foto: TASR - Jozef Poliak

"Do roku 2010 sa naše cesty opravovali len minimálne. V priebehu uplynulých piatich rokov sme síce do cestnej infraštruktúry investovali okolo 600.000 eur z vlastných prostriedkov, potrebujeme však ešte preinvestovať ďalších takmer milión eur," povedal TASR primátor Stanislav Horník.

Hriňová s katastrálnym územím o rozlohe 126,49 km2 je v poradí piatym najväčším mestom na Slovensku. V rámci svojho chotára, ktorý je známy svojím roztrúseným osídlením, spravuje až 178 km miestnych komunikácií. Zo 7500 obyvateľov mesta žije až polovica na hriňovských lazoch.

Primátor už niekoľkokrát požiadal vládu SR i príslušné ministerstvá o finančnú pomoc, peniaze na cesty mu však nepridelili.

Mesto ale v posledných rokoch zažíva väčší prílev investícií a evidentne sa mení k lepšiemu. Postavilo sa napríklad nové Podpolianske námestie, uprostred so symbolom Podpoľania - sochou fujaristu, obnovili školu v starej časti mesta, postavili dve nájomné bytovky so 66 bytmi a vybudovali viac ako kilometer chodníkov.

V Hriňovej by chceli ešte v dohľadnom čase vybudovať zberný dvor. Vedenie mesta zadalo koncom uplynulého roku vypracovať projektovú dokumentáciu. Peniaze na zriadenie dvora by chceli získať z eurofondov.

Mesto okrem toho čaká v najbližších rokoch aj rekultivácia veľkej skládky odpadu v časti Fangová, kde sa zhromažďoval komunálny odpad od 70. rokov uplynulého storočia do roku 2000. Tento a na budúci rok by chceli obnoviť aj staré mestské objekty vrátane mestského úradu.

V Hriňovej sa napriek kríze v uplynulých rokoch vcelku darí aj súkromným firmám a podnikateľom. V areáli niekdajších ZŤS dnes podniká niekoľko desiatok spoločností. K najväčším zamestnávateľom patria Hriňovské strojárne, Hydrex, MicroStep a na kraji mesta sa už desať rokov rozrastá mliekarenská spoločnosť Koliba.

Časť hriňovských lazov sa má včleniť do rezervy poľanskej biosféry

Zástupcovia Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR pred niekoľkými dňami odovzdali v peruánskej Lime na zasadaní Rady UNESCO nominačný formulár, potrebný na to, aby sa prechodná zóna Rezervy biosféry Poľana mohla rozšíriť o časť hriňovských lazov. So zaradením už predtým súhlasilo nielen mesto Hriňová, ale aj súkromne hospodáriaci roľníci, obrábajúci lesy a pôdu na danom území.

Podľa riaditeľky Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana Vladimíry Fabriciusovej územiu zaradenému do biosférickej rezervácie (BR) to môže pomôcť pri získavaní financií z národných, ale aj medzinárodných projektov. "Ide o akúsi pridanú hodnotu tohto regiónu," pripomenula.

Značné možnosti v začlenení Hriňovej do BR vidí aj primátor Stanislav Horník, ako aj viacerí hriňovskí poslanci. "Toto územie by malo byť spravované v režime, ktorý vyplýva z potrieb regiónu. Aby sme podporili to tradičné, čo tu máme," povedal Horník TASR. "Je to zároveň motivácia pre gazdov a farmárov, aby naďalej hospodárili doterajším spôsobom a udržali túto krajinu v pôvodnom stave," doplnil.

Cieľom je presadzovanie harmonickej integrácie ľudí a prírody pomocou participatívneho dialógu, zdieľania poznatkov, zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania pohody miestnych obyvateľov a návštevníkov.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Hriňová s piatym najväčším katastrom na Slovensku je známa výnimočným terasovitým usporiadaním polí a lúk pod pohorím Poľany. Stovky úzkych pásov políčok obhospodarujú takmer výlučne miestni gazdovia a farmári. Práve udržaním človeka pri tradičnom hospodárení na lazoch, zaručením osobitnej podpory pri gazdovaní a predaji domácich produktov môže dôjsť k zachovaniu biodiverzity a jedinečnosti tohto kraja pod Poľanou.

Za účelom motivácie miestnych gazdov a farmárov obhospodarovať toto jedinečné územie schválilo už predvlani mestské zastupiteľstvo nulovú sadzbu miestnej dane z poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa od 1. januára 2015 vzťahuje na ornú pôdu, trvalé trávne porasty a ovocné sady. Od 1. januára 2016 neplatia občania daň ani za svoje záhrady.

Gazdovanie na lazoch má priblížiť zvyky predkov mladej generácii

Už 6. ročník podujatia, ktoré má priblížiť zvyky predkov mladej generácii - Gazdovanie na hriňovských lazoch, sa uskutoční v tamojšej časti Slanec koncom leta. Doteraz ho každoročne navštevovalo v priemere 5000 ľudí.

"Zámerom je naučiť mladú generáciu k úcte k práci predchádzajúcich generácií. Podujatím bude rezonovať folklór, remeslá a miestne tradície. Široká verejnosť sa môže veľa naučiť, ochutnať, vyskúšať, a to je ten najkrajší spôsob ako spoznať tradície a históriu Podpoľania," hovorí primátor Stanislav Horník.

Každý rok predstavujú organizátori návštevníkom čosi z minulého života. Vlani to bolo napríklad stavanie a pálenie míľ. Drevené uhlie sa týmto spôsobom kedysi vyrábalo v časti Uhliská.

Podujatie sa pripravuje v spolupráci s krajinami V4. Každá z krajín má na prezentáciu k dispozícii jeden gazdovský dvor. Pre návštevníkov je okrem toho pripravený bohatý program. Ľudia majú možnosť zúčastniť sa predvádzaných prác na poli, ako je napríklad kopanie zemiakov, bielenie plátna, žatva, mlátenie obilia a podobne.

Na Gazdovanie na hriňovských lazoch nadväzuje každý rok medzinárodný festival ľudových hudieb - Muziky pod Poľanou. V prírodnom amfiteátri pri tamojšom kostole na Raticovom vrchu bude tento rok jubilejný 10. ročník. Na podujatí si pripomenú aj tragédiu z prvého ročníka, keď cestou autobusom z Poľany zahynulo päť ľudí.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Výstupy na Poľanu prinesú nové atrakcie

Keď sa povie Podpoľanie myslí sa tým nielen Detva a jej okolitá príroda a tradície, ale aj Hriňová s jedinou prístupovou asfaltovou cestou na Poľanu. Práve toto mestečko má dnes predpoklady na to, čo najviac a najlepšie priblížiť turistom krásy pohoria a zatraktívniť chodníky a trasy vedúce na jeho vrchol.

V Hriňovej a okolí sa v uplynulých rokoch podarilo vďaka podpore MAS Podpoľanie vybudovať desiatky lôžok v penziónoch na súkromí, ktorých tam bolo dovtedy žalostne málo. Mesto a dobrovoľníci vlani prerobili pod Poľanou aj starú ovčiareň na turistickú útulňu. Vyznačil sa aj asi trojkilometrový chodník od kostola na Raticovom vrchu k poľanskému divu prírody - Národnej prírodnej pamiatke Vodopádu Bystrô, ktorý padá z výšky 23 metrov. Navyše, upravilo sa aj samotné okolie vodopádu.

Už tento, respektíve, na budúci rok by mala na vodopáde pribudnúť aj presklená vyhliadka, ktorá by mala zatraktívniť samotné miesto zlomu jedného z najvyšších vodopádov na Slovensku, a zároveň zaistiť bezpečnosť návštevníkov. Okrem toho má Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR vybudovať na vrchole Poľany aj rozhľadňu, ktorá tam ešte pred vyše polstoročím bola, ale niekedy v 50. rokoch zanikla.