Prvé, keď nájde krásne plodnice dubákov, kozákov či suchohríbov a potom, keď ich uprostred zimy vytiahne z mrazničky a chce použiť v kuchyni.
Autor TASR
Malinová 6. februára (TASR) – Vášnivý hubár Jozef Vaš z podhorskej dedinky Malinová v okrese Prievidza tvrdí, že má dvojaké potešenie z húb. Prvé, keď nájde krásne plodnice dubákov, kozákov či suchohríbov a potom, keď ich uprostred zimy vytiahne z mrazničky a chce použiť v kuchyni.
"Aj ja som v minulosti huby iba sušil, tak ako väčšina hubárov," vysvetľuje Vaš. "Stále som však chcel, aby sa mi podarilo, čo najlepšie uchovať ich chuť, vôňu a konzistenciu. Skúšal som ich konzervovať v soli, zalieval som ich do masti. Stále to však nebolo ono. Na rad prichádzalo ich zmrazovanie. Nakrájal som ich na plátky, dal do mikroténových vreciek a vložil do mrazničky. Po rozmrazení však z nich bola nevzhľadná kaša. Potom som skúsil zamraziť celé plodnice. A to sa mi už niekoľko rokov osvedčuje. Samozrejme, najskôr ich treba v lese nájsť. Keď ich v košíku prinesiem, povyberám tie najkrajšie, nepoškodené červíkmi, dôkladne ich očistím metličkou a nožíkom aj poutieram utierkou. Potom ich v celosti vložím do mrazničky," hovorí hubár.
Rád prezrádza aj ďalší postup. "Keď sa manželka chystá uvariť hubovú polievku alebo roštenku na hubách, vyberiem z vrecka toľko húb, koľko bude potrebovať. V jednom vrecku totiž mám viacero plodníc aj viac druhov. I keď sú primrznuté k sebe, pomerne ľahko sa dajú oddeliť. Nenechám ich však úplne rozmraziť. Na chvíľku, na necelú minútku, ich dám do mikrovlnky. Potom ich osuším, poutieram a hneď krájam. Huby sú skutočne ako čerstvé, voňavé, pevné. Hneď ich musím dať do polievky alebo inak tepelne spracovať. Keď taký pekný, ešte zmrazený dubák držím v ruke, spomeniem si, kde som ho v hore našiel a po druhý raz sa na ňom pokochám. Niekedy si pozriem aj fotografiu, pretože si úlovky fotografujem. Zamrazené huby v celosti mi tak prinášajú dvojnásobnú radosť," dodáva Vaš, ktorý je dobrým znalcom húb i kandidátom na členstvo v Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
"Aj ja som v minulosti huby iba sušil, tak ako väčšina hubárov," vysvetľuje Vaš. "Stále som však chcel, aby sa mi podarilo, čo najlepšie uchovať ich chuť, vôňu a konzistenciu. Skúšal som ich konzervovať v soli, zalieval som ich do masti. Stále to však nebolo ono. Na rad prichádzalo ich zmrazovanie. Nakrájal som ich na plátky, dal do mikroténových vreciek a vložil do mrazničky. Po rozmrazení však z nich bola nevzhľadná kaša. Potom som skúsil zamraziť celé plodnice. A to sa mi už niekoľko rokov osvedčuje. Samozrejme, najskôr ich treba v lese nájsť. Keď ich v košíku prinesiem, povyberám tie najkrajšie, nepoškodené červíkmi, dôkladne ich očistím metličkou a nožíkom aj poutieram utierkou. Potom ich v celosti vložím do mrazničky," hovorí hubár.
Rád prezrádza aj ďalší postup. "Keď sa manželka chystá uvariť hubovú polievku alebo roštenku na hubách, vyberiem z vrecka toľko húb, koľko bude potrebovať. V jednom vrecku totiž mám viacero plodníc aj viac druhov. I keď sú primrznuté k sebe, pomerne ľahko sa dajú oddeliť. Nenechám ich však úplne rozmraziť. Na chvíľku, na necelú minútku, ich dám do mikrovlnky. Potom ich osuším, poutieram a hneď krájam. Huby sú skutočne ako čerstvé, voňavé, pevné. Hneď ich musím dať do polievky alebo inak tepelne spracovať. Keď taký pekný, ešte zmrazený dubák držím v ruke, spomeniem si, kde som ho v hore našiel a po druhý raz sa na ňom pokochám. Niekedy si pozriem aj fotografiu, pretože si úlovky fotografujem. Zamrazené huby v celosti mi tak prinášajú dvojnásobnú radosť," dodáva Vaš, ktorý je dobrým znalcom húb i kandidátom na členstvo v Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.