Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná miera opotrebenia spolu 75 budov vo vlastníctve mesta Humenné je 50 percent, pričom najvyššiu majú objekty materských škôl (56,36), najnižšiu bytové domy (24,18).
Autor TASR
Humenné 19. augusta (TASR) – Mesto Humenné dlhoročne zanedbalo starostlivosť o budovy vo svojom vlastníctve. Do udržania ich dobrého technického stavu by samospráva potrebovala investovať viac ako dva milióny eur. Vyplýva to z koncepcie nakladania s budovami mesta, ktorú mestskí poslanci schválili na svojom stredajšom (18. 8.) zasadnutí. Najväčšiu polemiku vyvolal v poslaneckom pléne návrh odboru správy majetku mestského úradu odpredať v najbližšom období historickú budovu takzvanej Zahraničnej literatúry na námestí.
Priemerná miera opotrebenia spolu 75 budov vo vlastníctve mesta Humenné je 50 percent, pričom najvyššiu majú objekty materských škôl (56,36), najnižšiu bytové domy (24,18). Na základe hodnotenia skutočného technického stavu mestských objektov vedúci odboru správy majetku Slavomír Novák skonštatoval, že hlavne u školských a nebytových budov boli v minulosti vykonávané rekonštrukčné a modernizačné práce v minimálnom rozsahu, "čo sa v súčasnosti prejavuje zvýšeným počtom havarijných situácií". "Je zrejmé, že nevyhnutná bežná údržba je vykonávaná nedostatočne, čo sa následne prejavuje na rýchlejšom fyzickom opotrebovaní majetku a zhoršení bezpečnosti a správnej funkčnosti jednotlivých stavebných konštrukcií celej budovy," doplnil s tým, že udržanie vyhovujúceho technického stavu mestských budov si vyžaduje "vysoké finančné výdavky". Predbežne ich vyčíslil spolu na približne 2.066.000 eur.
Primátor mesta Miloš Meričko v tejto súvislosti podotkol, že keďže sú priestory vo všetkých mestských budovách prenajaté vo vyššej ako 20-percentnej miere, samospráva sa nemôže uchádzať o externé zdroje financovania na ich rekonštrukcie, zdroje preto musí hľadať inde.
Novák v koncepcii pripomenul, že nevyhnutnou podmienkou efektívneho nakladania s majetkom je "zabezpečiť prechod od pasívnej držby vlastníctva k aktívnemu hospodáreniu". Podotkol pritom, že mestské zastupiteľstvo v predchádzajúcom období v niekoľkých prípadoch neschválilo predaje majetku aj napriek skutočnosti, že išlo o majetok nepotrebný pre vlastné využitie alebo ekonomicky neefektívny. V predkladanej koncepcii preto zároveň poslancom navrhol zoznam objektov vyžadujúcich si vysoké investície na vykonanie rekonštrukcie s neefektívnou návratnosťou na odpredanie ešte v tomto, respektíve nasledujúcom roku. Utŕžený zisk by samospráva spätne investovala do zveľadenia svojich ďalších budov. Okrem jednoizbových domov a bytového domu na Jasenovskej ulici a viacerých bytov v rozptyle mesta medzi budovy vhodné na predaj zaradil aj objekty bývalej základnej internátnej školy na Lesnej ulici, budovu štátneho archívu či takzvanej Zahraničnej knihy na Námestí slobody.
Voči odpredaju historickej budovy z roku 1937 na námestí sa aj napriek jej zlému technickému stavu ohradili viacerí poslanci. "Je to posledná budova historická, ktorú máme na pešej zóne a viem si predstaviť jej iné využitie ako predaj, či už je to kultúrno-spoločenská funkcia alebo komerčný nájom, ktorý tam je," povedal mestský poslanec Branislav Čekovský, ktorého pozmeňujúci návrh, aby bol tento objekt zo zoznamu vyňatý, poslanci odobrili.
Priemerná miera opotrebenia spolu 75 budov vo vlastníctve mesta Humenné je 50 percent, pričom najvyššiu majú objekty materských škôl (56,36), najnižšiu bytové domy (24,18). Na základe hodnotenia skutočného technického stavu mestských objektov vedúci odboru správy majetku Slavomír Novák skonštatoval, že hlavne u školských a nebytových budov boli v minulosti vykonávané rekonštrukčné a modernizačné práce v minimálnom rozsahu, "čo sa v súčasnosti prejavuje zvýšeným počtom havarijných situácií". "Je zrejmé, že nevyhnutná bežná údržba je vykonávaná nedostatočne, čo sa následne prejavuje na rýchlejšom fyzickom opotrebovaní majetku a zhoršení bezpečnosti a správnej funkčnosti jednotlivých stavebných konštrukcií celej budovy," doplnil s tým, že udržanie vyhovujúceho technického stavu mestských budov si vyžaduje "vysoké finančné výdavky". Predbežne ich vyčíslil spolu na približne 2.066.000 eur.
Primátor mesta Miloš Meričko v tejto súvislosti podotkol, že keďže sú priestory vo všetkých mestských budovách prenajaté vo vyššej ako 20-percentnej miere, samospráva sa nemôže uchádzať o externé zdroje financovania na ich rekonštrukcie, zdroje preto musí hľadať inde.
Novák v koncepcii pripomenul, že nevyhnutnou podmienkou efektívneho nakladania s majetkom je "zabezpečiť prechod od pasívnej držby vlastníctva k aktívnemu hospodáreniu". Podotkol pritom, že mestské zastupiteľstvo v predchádzajúcom období v niekoľkých prípadoch neschválilo predaje majetku aj napriek skutočnosti, že išlo o majetok nepotrebný pre vlastné využitie alebo ekonomicky neefektívny. V predkladanej koncepcii preto zároveň poslancom navrhol zoznam objektov vyžadujúcich si vysoké investície na vykonanie rekonštrukcie s neefektívnou návratnosťou na odpredanie ešte v tomto, respektíve nasledujúcom roku. Utŕžený zisk by samospráva spätne investovala do zveľadenia svojich ďalších budov. Okrem jednoizbových domov a bytového domu na Jasenovskej ulici a viacerých bytov v rozptyle mesta medzi budovy vhodné na predaj zaradil aj objekty bývalej základnej internátnej školy na Lesnej ulici, budovu štátneho archívu či takzvanej Zahraničnej knihy na Námestí slobody.
Voči odpredaju historickej budovy z roku 1937 na námestí sa aj napriek jej zlému technickému stavu ohradili viacerí poslanci. "Je to posledná budova historická, ktorú máme na pešej zóne a viem si predstaviť jej iné využitie ako predaj, či už je to kultúrno-spoločenská funkcia alebo komerčný nájom, ktorý tam je," povedal mestský poslanec Branislav Čekovský, ktorého pozmeňujúci návrh, aby bol tento objekt zo zoznamu vyňatý, poslanci odobrili.
