Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Regióny

Vihorlatské múzeum pripravilo výstavu o svätcoch a sväticiach

Svätci a svätice vo výtvarnom umení je názov najnovšej výstavy, ktorú vo svojich priestoroch prezentuje Vihorlatské múzeum (VM) v Humennom. Tvoria ju maľby, cechové zástavy, grafika, ikony a drevorezby. Diela znázorňujúce významné biblické postavy a svätcov pochádzajú z obdobia 16. až 20. storočia. Výstava pochádza zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove, konkrétne ide o 28 diel. Na snímke vpredu drevorezba sv. Petra apoštola pochádzajúca z roku 1720 až 1740 z obce Osikov v Bardejovskom okrese. V pozadí dielo Mikuláša Jordána – Keď kohút zaspieval. Foto: TASR

Výstava pochádza zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove, konkrétne ide o 28 diel. Najvzácnejším a najstarším dielom je zobrazenie sv. Agnesy Rímskej z prvej polovice 16. storočia.

Humenné 28. decembra (TASR) – Svätci a svätice vo výtvarnom umení je názov najnovšej výstavy, ktorú vo svojich priestoroch prezentuje Vihorlatské múzeum (VM) v Humennom. Tvoria ju maľby, cechové zástavy, grafika, ikony a drevorezby. Diela znázorňujúce významné biblické postavy a svätcov pochádzajú z obdobia 16. až 20. storočia.

Výstava pochádza zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove, konkrétne ide o 28 diel. "Tie sú doplnené exponátmi z VM v Humennom, ide o šesť malieb a tri diela pochádzajú z Krajského múzea v Prešove," informovala TASR Dana Kataniková z VM. Rozmerovo najväčším je olejomaľba na plátne znázorňujúca pokánie apoštola Petra po zapretí Krista. Najmenším dielom je olej na plechu predstavujúci výjav, pri ktorom kráľ Štefan odovzdáva Uhorsko pod ochranu Panne Márii. Zobrazenia znázorňujú aj veľkňaza Árona, sv. Františka z Assisi, sv. Kláru či sv. Floriána, ale aj Jána Krstiteľa.

Najvzácnejším a najstarším dielom je podľa Katanikovej zobrazenie sv. Agnesy Rímskej z prvej polovice 16. storočia. "Ide o časť krídlového oltára z kostola v Plavči," poznamenala. Ostatné exponáty pochádzajú z chrámov v severovýchodnej časti Slovenska, napr. z Tarnova, Koprivnice či Osikova, väčšina z nich je však z Bardejova. "Významnými dielami sú ešte cirkevné cechové zástavy, ktorých autorom je napr. veľmi známy košický maliar a zakladateľ Východoslovenského múzea v Košiciach Vojtech Klimkovič," spomenula s tým, že sú obojstranné a len nedávno ich objavili v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Z významných mien doplnila ešte Konráda Švestku, Mikuláša Jordána či Maxa Kurtha.



Najčastejšími návštevníkmi výstavy boli doteraz podľa Katanikovej deti zo škôl v okrese Snina, Medzilaborce a Humenné. Zaujímali sa najmä o to, ako sa dajú čítať obrazy na základe atribútov, teda znakov, podľa ktorých ľudia najmä v stredoveku vedeli rozlíšiť, o akého svätca na zobrazení ide.

Návštevníci Vihorlatského múzea v Humennom si môžu výstavu pozrieť do 25. januára 2018.