Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na konci vojny v roku 1945 ju pri obci Staré Hory pri Banskej Bystrici, kde sa v bunkroch spolu s rodinou a ďalšími Židmi skrývali, zabil nemecký dôstojník.
Autor TASR
Humenné 27. júna (TASR) – Ďalšími štyrmi pamätnými kameňmi tzv. stolpersteinmi si v Humennom uctili pamiatku rodiny Blanky Efrat Bergerovej, záchrankyne 70 Židov. Osadili ich v stredu pri mestskom úrade, kde kedysi stála židovská synagóga. Spolu je ich tam desať.
Jeden z kameňov patrí jej sestre Fride Springer-Bergerovej. Na konci vojny v roku 1945 ju pri obci Staré Hory pri Banskej Bystrici, kde sa v bunkroch spolu s rodinou a ďalšími Židmi skrývali, zabil nemecký dôstojník. "Ostatní traja bratia boli deportovaní z Humenného do Osvienčimu v roku 1942. Z rodiny, kde bolo sedem detí, zostali iba tri," uviedol pri tejto príležitosti syn Blanky E. Bergerovej Avihou Efrat s tým, že okrem jeho mamy prežili aj jeho starí rodičia, ktorí po úteku emigrovali do Izraela. Spomienky na život svojej rodiny oživil v knihe Najväčší biznis môjho života.
"Veľa som sa naučil z tohto jej príbehu, ktorý mi rozprávala," vysvetlil. Jeho matka bola podľa neho veľmi silná, odvážna a mala vodcovské danosti, čo spôsobilo, že vedela v rôznych situáciách tak dobre reagovať. "Čo bolo dôležité, že mala okolo seba dobrých ľudí Slovákov, ktorí boli v tých dedinách v okolí, kde sa skrývali, ktorí jej pomáhali. Len tá odvaha a statočnosť by jej nestačili, potrebovala aj pomoc zvonka," opísal dôvody, prečo sa jeho matke podarilo zachrániť desiatky nevinných ľudských životov.
Na to, aby sa takéto veci, ako bol holokaust, nediali, sa snaží vyvíjať rôzne aktivity. Medzi nimi je aj výmenný pobyt medzi študentmi z Izraela, Humenného a Sniny. "Aby sa deti naučili, že nie je správne niekoho zabíjať a že všetci sme synovia jedného Boha a musíme spolu vychádzať bez ohľadu na farbu pleti a náboženstvo," zdôraznil. Na otázku, či sa cíti byť Humenčanom, keďže jeho matka pochádza práve odtiaľ, odpovedal áno. Má dokonca aj slovenský pas.
V osádzaní stolpersteinov plánujú podľa predsedu Židovskej komunity v Humennom Juraja Levického pokračovať aj ďalej. "Keď sa ozvú ľudia, ktorých je ešte vo svete dosť, tak to budeme rozširovať," vysvetlil s tým, že v blízkej budúcnosti by na tomto mieste mala vyrásť aj replika spomínanej synagógy, ktorá bola zbúraná v 70. rokoch minulého storočia.
Deportácie Židov z Humenného začali podľa Levického v marci 1942. Medzi prvými 17 dievčatami bola aj manželka Ladislava Grosmana Edita. Spolu ich bolo odvlečených v niekoľkých vlnách 2200. Vrátilo sa ich 176, mnoho z nich však emigrovalo. "Z tejto komunity zostalo v Humennom osem ľudí," doplnil.
K príbehu záchrany Židov Levický spomenul, že po odhalení úkrytu nemeckými vojakmi ich práve Blanka presvedčila, aby ich nechali žiť, pretože je už koniec vojny a niet už šance, aby sa skončila úspechom Nemcov. "Za obeť padla jej sestra Frida, ktorá bola martýrkou a oferovala svoj život za ostatných 70 Židov," povedal s tým, že v Starých Horách sa nachádza aj pomníček, ktorý je venovaný práve jej pamiatke.
Jeden z kameňov patrí jej sestre Fride Springer-Bergerovej. Na konci vojny v roku 1945 ju pri obci Staré Hory pri Banskej Bystrici, kde sa v bunkroch spolu s rodinou a ďalšími Židmi skrývali, zabil nemecký dôstojník. "Ostatní traja bratia boli deportovaní z Humenného do Osvienčimu v roku 1942. Z rodiny, kde bolo sedem detí, zostali iba tri," uviedol pri tejto príležitosti syn Blanky E. Bergerovej Avihou Efrat s tým, že okrem jeho mamy prežili aj jeho starí rodičia, ktorí po úteku emigrovali do Izraela. Spomienky na život svojej rodiny oživil v knihe Najväčší biznis môjho života.
"Veľa som sa naučil z tohto jej príbehu, ktorý mi rozprávala," vysvetlil. Jeho matka bola podľa neho veľmi silná, odvážna a mala vodcovské danosti, čo spôsobilo, že vedela v rôznych situáciách tak dobre reagovať. "Čo bolo dôležité, že mala okolo seba dobrých ľudí Slovákov, ktorí boli v tých dedinách v okolí, kde sa skrývali, ktorí jej pomáhali. Len tá odvaha a statočnosť by jej nestačili, potrebovala aj pomoc zvonka," opísal dôvody, prečo sa jeho matke podarilo zachrániť desiatky nevinných ľudských životov.
Na to, aby sa takéto veci, ako bol holokaust, nediali, sa snaží vyvíjať rôzne aktivity. Medzi nimi je aj výmenný pobyt medzi študentmi z Izraela, Humenného a Sniny. "Aby sa deti naučili, že nie je správne niekoho zabíjať a že všetci sme synovia jedného Boha a musíme spolu vychádzať bez ohľadu na farbu pleti a náboženstvo," zdôraznil. Na otázku, či sa cíti byť Humenčanom, keďže jeho matka pochádza práve odtiaľ, odpovedal áno. Má dokonca aj slovenský pas.
V osádzaní stolpersteinov plánujú podľa predsedu Židovskej komunity v Humennom Juraja Levického pokračovať aj ďalej. "Keď sa ozvú ľudia, ktorých je ešte vo svete dosť, tak to budeme rozširovať," vysvetlil s tým, že v blízkej budúcnosti by na tomto mieste mala vyrásť aj replika spomínanej synagógy, ktorá bola zbúraná v 70. rokoch minulého storočia.
Deportácie Židov z Humenného začali podľa Levického v marci 1942. Medzi prvými 17 dievčatami bola aj manželka Ladislava Grosmana Edita. Spolu ich bolo odvlečených v niekoľkých vlnách 2200. Vrátilo sa ich 176, mnoho z nich však emigrovalo. "Z tejto komunity zostalo v Humennom osem ľudí," doplnil.
K príbehu záchrany Židov Levický spomenul, že po odhalení úkrytu nemeckými vojakmi ich práve Blanka presvedčila, aby ich nechali žiť, pretože je už koniec vojny a niet už šance, aby sa skončila úspechom Nemcov. "Za obeť padla jej sestra Frida, ktorá bola martýrkou a oferovala svoj život za ostatných 70 Židov," povedal s tým, že v Starých Horách sa nachádza aj pomníček, ktorý je venovaný práve jej pamiatke.
