Bukovec 30. marca (TASR) – Keď zosuv neohrozí ľudí a nespôsobí ekonomickú škodu, možno o ňom uvažovať ako o zaujímavom prírodnom úkaze alebo pozoruhodnom geodynamickom procese.

Pred šiestimi rokmi v marci 2006 sa pri obci Bukovec v okrese Myjava v Myjavskej pahorkatine prepadla miestna komunikácia aj s časťou lesa s celkovou rozlohou 400 krát 100 metrov.

Došlo k posunu celého svahu a vznikol kráter ako po zemetrasení. Zosuv v neobývanom území nikoho a nič neohrozil, škody vznikli iba na poľnohospodárskej pôde a lesnom poraste. Výrazne porušená bola lesná cesta.

Galéria: Zosunutý svah pôdy v obci Bukovec

Jedinečnosť zosuvu v Bukovci spočíva predovšetkým v jeho rozmeroch a impozantnosti morfologického tvaru odlučnej oblasti. Pozoruhodnou je aj skutočnosti, že vznikol náhle, bez predchádzajúcich varovných príznakov a v miestach, ktoré nepatria k tradičným zosuvným oblastiam.

Podľa vysvetlenia geológov za vznik prepadu v tejto oblasti môže kombinácia vápnitých ílovcov a slieňovcov poprekladaná pieskovcami. Ílovité šmykové plochy po dôkladnom jarnom premáčaní nadobudli takú viskozitu, že sa skĺzli samy do seba. Nešlo o klasický zosuv pôdy na naklonenom svahu. V odlučnej časti zosuvu vznikla približne 30 m široká a 5 m hlboká priepasť. Do prepadliska sa zosunuli stromy, vznikli akési hlineno-kamenné veže a jeho steny vyzerali ako roztrhnutý hrubý papier. Všetko sa udialo v priebehu niekoľkých hodín.

Odborne sa forma takéhoto svahového pohybu klasifikuje ako kryhový zosuv po predurčenej rovinnej šmykovej ploche.