Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, podľa ktorého má bratislavská samospráva aj v tomto slabé kompetencie a na nelegálnu reklamu nevie reagovať pružne.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) – Hlavné mesto nemôže samo regulovať reklamu na svojom území a určiť, že v tomto priestore reklamu chce, alebo nechce. Tvrdí to primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, podľa ktorého má bratislavská samospráva aj v tomto slabé kompetencie a na nelegálnu reklamu nevie reagovať pružne.
"Ak chceme odstrániť nejaký bilbord, ktorý je na pozemku mesta načierno, musíme žiadať stavebné úrady o povolenie," skonštatoval. Občiansky aktivista zo Zelenej hliadky Matúš Čupka však tieto slová vníma ako alibizmus a snahu odvrátiť pozornosť od regulácie legálnej reklamy.
Novela stavebného zákona z roku 2015 podľa primátora dáva obciam väčšie právomoci reklamných zariadení, ako však tvrdí, hlavnému mestu to nepomohlo. "Bratislava nie je stavebným úradom, a preto procesy trvajú veľmi dlho," spresnil Nesrovnal. Mestá a obce podľa neho musia získať väčšie právomoci pri regulácii reklamy na svojom území.
Primátor sa v utorok (24. 1.) stretol so zástupcami Asociácie vonkajšej reklamy (AVR) a požiadal ich o spoluprácu pri ohlasovaní a následnom odstraňovaní nelegálnych reklamných zariadení v Bratislave. AVR združuje podnikateľov v oblasti vonkajšej reklamy ako napríklad Akzent BigBoard, EuroAwk či Ispa. Podľa mesta má AVR kompetencie odstraňovať nelegálne reklamné zariadenia aj zo súkromných pozemkov, voči ktorým samospráva nemá právomoci. "AVR tieto kompetencie prináležia priamo zo stavebného zákona," tvrdí bratislavský magistrát. Mesto sa s AVR dohodlo na spoločnom postupe pri podávaní podnetov na stavebné úrady a odstraňovaní reklám, keď získajú rozhodnutia od stavebných úradov v jednotlivých bratislavských mestských častiach. Spolupracovať chcú aj pri vytváraní pravidiel umiestňovania reklamných zariadení v meste.
Mesto podalo na stavebné úrady 450 žiadostí na odstránenie, z čoho zatiaľ získalo povolenie v 100 prípadoch. "Viac ako 50 reklamných zariadení mesto už odstránilo," uviedla hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. Richard Flimel, zástupca AVR a predseda predstavenstva spoločnosti Akzent BigBoard, tvrdí, že za posledné dva roky členovia asociácie odstránili celkovo 504 vlastných reklamných panelov. "V minulom roku sme začali s podávaním podnetov na stavebné úrady na odstránenie nelegálnych reklamných panelov iných prevádzkovateľov reklamy tak, ako nám to umožňuje stavebný zákon," skonštatoval s tým, že AVR podala na stavebné úrady 72 podnetov, z ktorých 22 reklamných zariadení už odstránili.
Aktivista Čupka hodnotí spoluprácu hlavného mesta s AVR negatívne, pretože od nej nemožno očakávať systematickú prácu na regulácií legálnej reklamy či diskusiu o zvyšovaní nájmov za reklamné zariadenia. "Spolupráca s AVR môže byť fajn vo vzťahu k nelegálnej reklame, tá však tvorí zlomok zo záplavy reklamných zariadení," vysvetlil. Zaskočila ho aj informácia o kompetencii AVR v prípade reklamy na súkromných pozemkoch. "V zákone som nenašiel nič o tejto kompetencii. Neviem, ako môže AVR nahrádzať činnosť stavebných úradov v tomto prípade," podotkol. Magistrát podľa Čupku nikto nenúti, aby podpisoval či predlžoval nájomné zmluvy na reklamné zariadenia. "Ak by si dnes magistrát povedal, že ďalšie nájomné zmluvy nepodpíše, tak do konca tohto volebného obdobia bude v Bratislave podstatne menej reklamy," uviedol.
Ako tvrdí, mesto môže zaviesť cenovú mapu nájmov, zvýšiť sadzby za reklamné zariadenia či zadefinovať umiestnenie vonkajšej reklamy cez územný plán. "Téma už roky ustrnula pri čiernej reklame. My sa však potrebujeme rozprávať najmä o poriadku s legálnou reklamou, s ktorou podnikajú členovia AVR," podotkol.
"Ak chceme odstrániť nejaký bilbord, ktorý je na pozemku mesta načierno, musíme žiadať stavebné úrady o povolenie," skonštatoval. Občiansky aktivista zo Zelenej hliadky Matúš Čupka však tieto slová vníma ako alibizmus a snahu odvrátiť pozornosť od regulácie legálnej reklamy.
Novela stavebného zákona z roku 2015 podľa primátora dáva obciam väčšie právomoci reklamných zariadení, ako však tvrdí, hlavnému mestu to nepomohlo. "Bratislava nie je stavebným úradom, a preto procesy trvajú veľmi dlho," spresnil Nesrovnal. Mestá a obce podľa neho musia získať väčšie právomoci pri regulácii reklamy na svojom území.
Primátor sa v utorok (24. 1.) stretol so zástupcami Asociácie vonkajšej reklamy (AVR) a požiadal ich o spoluprácu pri ohlasovaní a následnom odstraňovaní nelegálnych reklamných zariadení v Bratislave. AVR združuje podnikateľov v oblasti vonkajšej reklamy ako napríklad Akzent BigBoard, EuroAwk či Ispa. Podľa mesta má AVR kompetencie odstraňovať nelegálne reklamné zariadenia aj zo súkromných pozemkov, voči ktorým samospráva nemá právomoci. "AVR tieto kompetencie prináležia priamo zo stavebného zákona," tvrdí bratislavský magistrát. Mesto sa s AVR dohodlo na spoločnom postupe pri podávaní podnetov na stavebné úrady a odstraňovaní reklám, keď získajú rozhodnutia od stavebných úradov v jednotlivých bratislavských mestských častiach. Spolupracovať chcú aj pri vytváraní pravidiel umiestňovania reklamných zariadení v meste.
Mesto podalo na stavebné úrady 450 žiadostí na odstránenie, z čoho zatiaľ získalo povolenie v 100 prípadoch. "Viac ako 50 reklamných zariadení mesto už odstránilo," uviedla hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. Richard Flimel, zástupca AVR a predseda predstavenstva spoločnosti Akzent BigBoard, tvrdí, že za posledné dva roky členovia asociácie odstránili celkovo 504 vlastných reklamných panelov. "V minulom roku sme začali s podávaním podnetov na stavebné úrady na odstránenie nelegálnych reklamných panelov iných prevádzkovateľov reklamy tak, ako nám to umožňuje stavebný zákon," skonštatoval s tým, že AVR podala na stavebné úrady 72 podnetov, z ktorých 22 reklamných zariadení už odstránili.
Aktivista Čupka hodnotí spoluprácu hlavného mesta s AVR negatívne, pretože od nej nemožno očakávať systematickú prácu na regulácií legálnej reklamy či diskusiu o zvyšovaní nájmov za reklamné zariadenia. "Spolupráca s AVR môže byť fajn vo vzťahu k nelegálnej reklame, tá však tvorí zlomok zo záplavy reklamných zariadení," vysvetlil. Zaskočila ho aj informácia o kompetencii AVR v prípade reklamy na súkromných pozemkoch. "V zákone som nenašiel nič o tejto kompetencii. Neviem, ako môže AVR nahrádzať činnosť stavebných úradov v tomto prípade," podotkol. Magistrát podľa Čupku nikto nenúti, aby podpisoval či predlžoval nájomné zmluvy na reklamné zariadenia. "Ak by si dnes magistrát povedal, že ďalšie nájomné zmluvy nepodpíše, tak do konca tohto volebného obdobia bude v Bratislave podstatne menej reklamy," uviedol.
Ako tvrdí, mesto môže zaviesť cenovú mapu nájmov, zvýšiť sadzby za reklamné zariadenia či zadefinovať umiestnenie vonkajšej reklamy cez územný plán. "Téma už roky ustrnula pri čiernej reklame. My sa však potrebujeme rozprávať najmä o poriadku s legálnou reklamou, s ktorou podnikajú členovia AVR," podotkol.
