Vysoké Tatry 27. februára (TASR) - Iniciatíva My sme les podáva pre ťažbu v rezervácii Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku (TANAP) podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP). Ťažbu mala podľa iniciatívy vykonávať Správa TANAP-u pred niekoľkými dňami na štátnych pozemkoch v rezervácii. Hoci sa realizovala mimo jej najprísnejšie chránenej časti, Ondrej Kameniar z iniciatívy upozorňuje, že ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, aj biosférickú rezerváciu.

Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu. "Otázna je aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva. No najdôležitejšie je, že stojace suché stromy sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém," skonštatoval Kameniar s tým, že takáto drevná hmota poskytuje viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

"Zdá sa, že toľko očakávaná a prepotrebná reforma národných parkov, ktorú spustila ešte predchádzajúca vláda, napredovať tak skoro nebude. Žiaľ, dnes sme namiesto jej napĺňania opäť svedkami takých vyhlásení čelných predstaviteľov Ministerstva životného prostredia SR, takých personálnych výmen a takých krokov namierených proti prírode, ktoré nás v ochrane prírody vracajú o niekoľko desaťročí naspäť," upozornil Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les, ktorý ťažbu zdokumentoval. Pripomenul, že štátne pozemky sa za minulej vlády dostali spod pôdohospodárov do rúk ochranárom a teraz ide o to, či si "zachovajú svoju odbornosť alebo podľahnú politickým tlakom, developerom, drevárskej a poľovníckej loby."

Súčasný poverený riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa nedávno čelil aj kritike verejnosti za to, že bol v minulosti odsúdený za pytliactvo. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) jeho rezignáciu neprijal, poukázal na to, že výpis z registra má čistý.

Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.