Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Občianski aktivisti vítajú, že Lesy SR odložili ťažbu na koniec júla. Nejde však podľa nich o systémovú zmenu ani o dlhodobé riešenie, s cieľom posilniť rekreáciu a ochranu prírody.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) – Iniciatíva Naše Karpaty s podporou mesta Bratislavy, mestských častí Devín, Karlova Ves, Dúbravka a ďalších mimovládnych organizácií zaslala ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (nom. SNS) list. Žiada v ňom zastavenie ťažby dreva na Devínskej Kobyle a Vydrici. Taktiež požaduje hľadanie riešenia, ktoré prinesie systémovú zmenu v prístupe k lesom v okolí Bratislavy.
Občianski aktivisti vítajú, že Lesy SR odložili ťažbu na koniec júla. Nejde však podľa nich o systémovú zmenu ani o dlhodobé riešenie, s cieľom posilniť rekreáciu a ochranu prírody v lesoch Devínskej Kobyly a Vydrice. Ako podotkli, ide len o posunutie ťažby, ktorá sa bude v plnom plánovanom rozsahu realizovať v druhej polovici roka. Iniciatíva tvrdí, že Lesy SR chcú tento rok v bratislavských lesoch vyťažiť najviac dreva za posledných sedem rokov.
Aktivisti oceňujú záujem lesov o zriadenie dočasných „bezzásahových plôch“ na Devínskej Kobyle. Zatiaľ však podľa nich lesníci navrhujú do bezzásahového režimu len také plochy, na ktorých podľa zákona ťažbu dreva aj tak nemôžu v tomto desaťročí realizovať. "Ako najvhodnejšie trvalé riešenie uvedených problémov, ktoré je aj v záujme obyvateľov, navrhujeme obnovenie tzv. veľkého Bratislavského lesoparku. A to v jeho pôvodných hraniciach z roku 1973, od Bratislavy až po Stupavu, Borinku a Svätý Jur, vrátane lesov na území Devínskych Karpát a lužných lesov na oboch brehoch Dunaja," uviedli aktivisti. Na území tohto lesoparku by mal platiť jeden spoločný štatút a mala by byť zabezpečená aj jeho jednotná správa s prioritou rekreácie a ochrany prírody.
Od decembra 2017 do konca apríla sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, samospráv, štátnej ochrany prírody, občianskych združení i Lesov SR. Na úplné zastavenie ťažby na Devínskej Kobyle a vo Vydrici sa však podľa lesníkov nenašli doteraz legitímne dôvody. "Lesy SR na posilnenie verejnoprospešných funkcií vyčlenili tzv. zóny bez zásahu, ktorých výmera je viac ako 280 hektárov. To predstavuje z celkovej plochy lesov Devínskej Kobyly takmer 25 percent," uviedol vedúci Lesnej správy Bratislava Martin Knurovský. V tejto zóne sa podľa neho budú spracovávať len suché a vyvrátené stromy v záujme bezpečnosti návštevníkov lesa. Na ostatnej ploche sa poväčšine vykoná iba jeden ťažobný zásah či iné opatrenie pestovnej činnosti.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre TASR nedávno uviedlo, že spolu s Lesmi SR vytvorilo pracovnú skupinu, ktorej cieľom je posilniť mimoprodukčné, a teda aj rekreačné funkcie lesov. "V prvej fáze Lesy SR vyčlenili štvrtinu plochy na Devínskej Kobyle ako bezzásahovú, v ďalšom období plánujú pokračovať. Najdôležitejšou otázkou je, ako financovať starostlivosť o les, keďže nejde len o štátne lesy, ale aj o neštátnych vlastníkov. Agrorezort navrhuje, aby štát aj samospráva hľadali financie spoločne," uviedlo ministerstvo.
Občianski aktivisti vítajú, že Lesy SR odložili ťažbu na koniec júla. Nejde však podľa nich o systémovú zmenu ani o dlhodobé riešenie, s cieľom posilniť rekreáciu a ochranu prírody v lesoch Devínskej Kobyly a Vydrice. Ako podotkli, ide len o posunutie ťažby, ktorá sa bude v plnom plánovanom rozsahu realizovať v druhej polovici roka. Iniciatíva tvrdí, že Lesy SR chcú tento rok v bratislavských lesoch vyťažiť najviac dreva za posledných sedem rokov.
Aktivisti oceňujú záujem lesov o zriadenie dočasných „bezzásahových plôch“ na Devínskej Kobyle. Zatiaľ však podľa nich lesníci navrhujú do bezzásahového režimu len také plochy, na ktorých podľa zákona ťažbu dreva aj tak nemôžu v tomto desaťročí realizovať. "Ako najvhodnejšie trvalé riešenie uvedených problémov, ktoré je aj v záujme obyvateľov, navrhujeme obnovenie tzv. veľkého Bratislavského lesoparku. A to v jeho pôvodných hraniciach z roku 1973, od Bratislavy až po Stupavu, Borinku a Svätý Jur, vrátane lesov na území Devínskych Karpát a lužných lesov na oboch brehoch Dunaja," uviedli aktivisti. Na území tohto lesoparku by mal platiť jeden spoločný štatút a mala by byť zabezpečená aj jeho jednotná správa s prioritou rekreácie a ochrany prírody.
Od decembra 2017 do konca apríla sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, samospráv, štátnej ochrany prírody, občianskych združení i Lesov SR. Na úplné zastavenie ťažby na Devínskej Kobyle a vo Vydrici sa však podľa lesníkov nenašli doteraz legitímne dôvody. "Lesy SR na posilnenie verejnoprospešných funkcií vyčlenili tzv. zóny bez zásahu, ktorých výmera je viac ako 280 hektárov. To predstavuje z celkovej plochy lesov Devínskej Kobyly takmer 25 percent," uviedol vedúci Lesnej správy Bratislava Martin Knurovský. V tejto zóne sa podľa neho budú spracovávať len suché a vyvrátené stromy v záujme bezpečnosti návštevníkov lesa. Na ostatnej ploche sa poväčšine vykoná iba jeden ťažobný zásah či iné opatrenie pestovnej činnosti.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre TASR nedávno uviedlo, že spolu s Lesmi SR vytvorilo pracovnú skupinu, ktorej cieľom je posilniť mimoprodukčné, a teda aj rekreačné funkcie lesov. "V prvej fáze Lesy SR vyčlenili štvrtinu plochy na Devínskej Kobyle ako bezzásahovú, v ďalšom období plánujú pokračovať. Najdôležitejšou otázkou je, ako financovať starostlivosť o les, keďže nejde len o štátne lesy, ale aj o neštátnych vlastníkov. Agrorezort navrhuje, aby štát aj samospráva hľadali financie spoločne," uviedlo ministerstvo.
