Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slizovec iberský u nás kolonizuje predovšetkým nižšie položené územia a vlhšie prostredie. Na východnom Slovensku sa masovo vyskytuje najmä v poslednom desaťročí.
Autor TASR
Košice 18. novembra (TASR) – Invázia slizovca iberského je ďalším varovaním, že krajina nie je spravovaná takzvaným trvalo udržateľným spôsobom. Pre TASR to povedal Andrej Mock z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach s tým, že miestom masového výskytu a šírenia je predovšetkým krajina výrazne poznačená činnosťou človeka.
„Ak chceme, aby krajina sama zvládala inváziu slizovca iberského a ďalších nepôvodných rastlín a živočíchov, musíme sa zamyslieť nad revitalizáciou nami obhospodarovanej krajiny,“ uviedol s tým, že v súčasnosti ide o celoeurópsky najväčší problém medzi inváznymi suchozemskými živočíchmi. Na našom území bol zaznamenaný v 90. rokoch a odvtedy sa rýchlo šíri. Jeho výskyt podľa neho súvisí aj so zmenou klímy a napomáha tomu i transport pôdy, rastlín s koreňovými balmi či prevoz neočistených hospodárskych plodín.
Slizovec iberský je škodcom najmä mladých rastlín. V obľube má hlavne mnohé hospodársky významné rastliny s hladkými listami a stonkami ako šalát, kaleráb či kapusta. Konzumovať dokáže aj niektoré jedovaté rastliny, napríklad zemiakovú vňať. „Škody spôsobuje najmä na hospodárskych rastlinách, ktoré sú vysádzané v monokultúrach a šľachtením stratili svoje obranné stratégie (chemické, mechanické) s cieľom získania lepšej chuti, manipulácie, stráviteľnosti pre človeka a domáce zvieratá. To vyhovuje aj slizovcom,“ vysvetlil Mock.
Pripomenul, že v agrárnej a urbanizovanej krajine, kde sa prevažne šíria, je aj málo potenciálnych predátorov, ktoré by ich početnosť mohli regulovať. „Tieto predátory sme z krajiny vrátane našich záhrad, parkov a polí zlikvidovali alebo vyhnali my sami. Invázia slizovca by mala viesť k opusteniu vžitej predstavy o spravovaní krajiny, tak ako sme boli zvyknutí a tak, ako nám to často vsugerujú farebné katalógy - veľké monokultúry, trávniky na spôsob golfového ihriska, selektívny výber výlučne exotických rastlín, ničenie hmyzu, bezstavovcov, menších stavovcov v okolí bydlísk,“ povedal s tým, že nový prístup musí byť omnoho vyváženejší.
Slizovec iberský u nás kolonizuje predovšetkým nižšie položené územia a vlhšie prostredie. Na východnom Slovensku sa masovo vyskytuje najmä v poslednom desaťročí. Ide o obojpohlavné jedince. Mock spresnil, že do pôdy kladú za život 500 vajíčok. Vo vlhkom roku to spôsobí premnoženie, v suchom je šanca, že zo znášky prežije aspoň niekoľko jedincov. „Životný cyklus sa realizuje počas jednej vegetačnej sezóny, prezimujú vajíčka nakladené do pôdy, niekedy aj mladé jedince,“ doplnil.
Podľa Štátnej ochrany prírody SR tento druh pochádza z Pyrenejského polostrova, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy až na Island. „Po Európe sa začal rozširovať asi pred 30 rokmi, 'cestujúc' vo forme vajíčok v pôde rastlín v kvetináči. Tento spôsob je dodnes hlavným zdrojom zavlečenia,“ uvádza na svojej webovej stránke. Slizovec iberský nemá ulitu a dorastá do dĺžky asi 12 centimetrov. Sfarbenie môže mať v oranžových a hnedých odtieňoch, niekedy so sivastým alebo olivovým nádychom.
„Ak chceme, aby krajina sama zvládala inváziu slizovca iberského a ďalších nepôvodných rastlín a živočíchov, musíme sa zamyslieť nad revitalizáciou nami obhospodarovanej krajiny,“ uviedol s tým, že v súčasnosti ide o celoeurópsky najväčší problém medzi inváznymi suchozemskými živočíchmi. Na našom území bol zaznamenaný v 90. rokoch a odvtedy sa rýchlo šíri. Jeho výskyt podľa neho súvisí aj so zmenou klímy a napomáha tomu i transport pôdy, rastlín s koreňovými balmi či prevoz neočistených hospodárskych plodín.
Slizovec iberský je škodcom najmä mladých rastlín. V obľube má hlavne mnohé hospodársky významné rastliny s hladkými listami a stonkami ako šalát, kaleráb či kapusta. Konzumovať dokáže aj niektoré jedovaté rastliny, napríklad zemiakovú vňať. „Škody spôsobuje najmä na hospodárskych rastlinách, ktoré sú vysádzané v monokultúrach a šľachtením stratili svoje obranné stratégie (chemické, mechanické) s cieľom získania lepšej chuti, manipulácie, stráviteľnosti pre človeka a domáce zvieratá. To vyhovuje aj slizovcom,“ vysvetlil Mock.
Pripomenul, že v agrárnej a urbanizovanej krajine, kde sa prevažne šíria, je aj málo potenciálnych predátorov, ktoré by ich početnosť mohli regulovať. „Tieto predátory sme z krajiny vrátane našich záhrad, parkov a polí zlikvidovali alebo vyhnali my sami. Invázia slizovca by mala viesť k opusteniu vžitej predstavy o spravovaní krajiny, tak ako sme boli zvyknutí a tak, ako nám to často vsugerujú farebné katalógy - veľké monokultúry, trávniky na spôsob golfového ihriska, selektívny výber výlučne exotických rastlín, ničenie hmyzu, bezstavovcov, menších stavovcov v okolí bydlísk,“ povedal s tým, že nový prístup musí byť omnoho vyváženejší.
Slizovec iberský u nás kolonizuje predovšetkým nižšie položené územia a vlhšie prostredie. Na východnom Slovensku sa masovo vyskytuje najmä v poslednom desaťročí. Ide o obojpohlavné jedince. Mock spresnil, že do pôdy kladú za život 500 vajíčok. Vo vlhkom roku to spôsobí premnoženie, v suchom je šanca, že zo znášky prežije aspoň niekoľko jedincov. „Životný cyklus sa realizuje počas jednej vegetačnej sezóny, prezimujú vajíčka nakladené do pôdy, niekedy aj mladé jedince,“ doplnil.
Podľa Štátnej ochrany prírody SR tento druh pochádza z Pyrenejského polostrova, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy až na Island. „Po Európe sa začal rozširovať asi pred 30 rokmi, 'cestujúc' vo forme vajíčok v pôde rastlín v kvetináči. Tento spôsob je dodnes hlavným zdrojom zavlečenia,“ uvádza na svojej webovej stránke. Slizovec iberský nemá ulitu a dorastá do dĺžky asi 12 centimetrov. Sfarbenie môže mať v oranžových a hnedých odtieňoch, niekedy so sivastým alebo olivovým nádychom.
