Ivanka pri Nitre 13. apríla (TASR) – Ivanka pri Nitre zaznamenáva v posledných rokoch obrovský záujem o bývanie v obci. Dôvodom je blízka vzdialenosť od Nitry, porovnateľné ceny nehnuteľností s krajským mestom a zároveň pokojné bývanie na vidieku.

„Záujem o bývanie v našej obci je obrovský. V súčasnosti máme 2825 občanov. Očakávame, že v priebehu dvoch až troch rokov nám opäť pribudne značný počet nových obyvateľov,“ povedala starostka Jana Maršálková.

V posledných rokoch pribudla v obci nová vilová štvrť Nová Ivanka, dostavaný je obytný súbor Kúria. „Dobudovaná je časť Krásne lúky, kde sú pripravené pozemky s kompletnou infraštruktúrou pre 102 rodinných domov. Ďalšia bytová výstavba sa pripravuje na Mojmírovskej ceste, kde by malo v šiestich bytových domoch pribudnúť 151 bytov,“ uviedla starostka.

Obec má podľa jej slov otvorený územný plán, ku ktorému vypracováva architektonická kancelária dodatok. „Zbierali sme podnety od občanov na zmeny a doplnky do územného plánu. Dostali sme veľmi veľa žiadostí od občanov, ktorí chcú zmeniť záhrady na stavebné pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu. Boli tam aj väčšie zámery investorov na výstavbu,“ potvrdila Maršálková.

Obec disponuje dvoma bytovými jednotkami, v ktorých je spolu 38 nájomných bytov. Postavené boli pred 15 rokmi. „Chceli by sme pokračovať vo výstavbe nájomných bytov. Nemáme veľa vhodných obecných pozemkov, no jeden máme vyhliadnutý. Výstavba závisí od financií,“ uviedla starostka. Podľa jej slov obec eviduje v súčasnosti zhruba 30 záujemcov o nájomné byty.

S príchodom najmä mladých rodín do Ivanky pri Nitre sa zvyšuje aj záujem o miestnu materskú školu. Jej pôvodná kapacita nepostačovala, obci sa podarilo z prostriedkov Európskej únie rozšíriť priestory o ďalšiu triedu. Súčasná kapacita materskej školy je 61 detí.

„Kapacita sa v tomto školskom roku zvýšila o 23 detí, takže sa nám podarilo uspokojiť všetkých záujemcov. No v ďalšom školskom roku už materská škola opäť nebude kapacitne postačovať, pretože do školy odchádza zo škôlky desať detí. Vlani sme prijali 29 detí a predpokladáme, že rovnaký záujem bude aj v tomto roku,“ uviedla Martina Pňačeková, sociálna pracovníčka obecného úradu.

Pribúdajúca bytová výstavba a rastúci počet obyvateľov si vyžadujú aj ďalšie investície súvisiace s rozširovaním inžinierskych sietí. Celá obec je plynofikovaná, zásobovaná vodou z mestského vodovodu a napojená na kanalizáciu. „Odpadovú vodu odvádzame do čistiarne odpadových vôd do susednej obce Branč. Aby sa na kanalizáciu mohlo pripojiť pribúdajúce množstvo ľudí, musela obec Branč rozšíriť a zrevitalizovať čistiareň,“ potvrdila starostka.

Neriešiteľným problémom zostáva preťažená dopravná infraštruktúra. „V minulosti trvala cesta do Nitry necelých desať minút, dnes strávia vodiči v zápchach denne aj hodinu. Naši občania majú už aj problém vyjsť autom z dvora na cestu,“ povedala Pňačeková. Podľa nej by výstavba južného obchvatu Nitry, ktorá by výrazne odľahčila cestu prvej triedy spájajúcu Nitru a Nové Zámky, bola vykúpením nielen pre Ivanku pri Nitre, ale aj ďalšie obce.

Uhorský minister a cisárska koruna

Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o Ivanke pri Nitre pochádza z roku 1400, na jej bohatú históriu nezostala v obci takmer žiadna spomienka.

„Možno tí najstarší obyvatelia si spomenú, že na mieste dnešného kultúrneho domu a obecného úradu stála niekedy židovská synagóga. Na cintoríne stojí zabudnutá schátraná hrobka najvýznamnejšieho obyvateľa obce, uhorského ministra vnútra Viliama Tótha."

"Mladá generácia ani netuší, že s našou obcou sa spája nález cisárskej koruny byzantského panovníka Monomacha, jedného z najvzácnejších umeleckých výrobkov, aký sa kedy našiel na území Slovenska. Koruna sa nachádza aj v obecnom erbe,“ povedala starostka Jana Maršálková, ktorá by chcela spoločne s obecnými poslancami existujúce pamiatky zachrániť pre ďalšie generácie.

Hrobku Viliama Tótha by chcela obec zrekonštruovať v rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom. Viliam Tóth sa narodil v Rumunsku, jeho otec a predkovia však pochádzali z Ivanky pri Nitre. Bývalý minister vnútra Uhorska a predseda hornej snemovne uhorského parlamentu sa tiež usadil v Ivanke, kde je aj pochovaný.

Ako predstaviteľ šľachty obhajoval politiku triednych a nacionálnych záujmov maďarskej šľachty, bol spoluautorom niektorých opatrení namierených proti slovenskému národnému hnutiu. „Napriek tomu patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti obce,“ podotkla Maršálková. )

Hrobka v súčasnosti chátra, je na nej poškodená strecha a opadá omietka. „Je to však krásna stavba z druhej polovice 19. storočia. Pokúsime sa získať financie z projektu cezhraničnej spolupráce, z ktorých by sme vedeli hrobku zrekonštruovať, vybudovať k nej prístupový chodník, prípadne ju osvetliť,“ priblížila zámery obce starostka.

Pribudnúť by mala aj pamätná tabuľa, z ktorej by sa návštevníci miestneho cintorína mohli dozvedieť, ktoré ďalšie významné osobnosti sú pochované na miestnom cintoríne.

Revitalizácia čaká aj historický park pri kaštieli. Má takmer dvojhektárovú rozlohu a nachádzajú sa v ňom vzácne dreviny, ktoré vysadili pôvodní majitelia kaštieľa Markhotovci. Kúpili si staršiu kúriu, ktorú neskôr prestavali. Secesný šľachtický kaštieľ zo začiatku 20. storočia je v súčasnosti sídlom Štátneho oblastného archívu.

„Park pri kaštieli patrí obci. Naša obec nemá žiadne centrum ani priestory, kde by sa dalo vybudovať. Chceli by sme preto vytvoriť práve v parku také centrum, kde by sa sústredil ten spoločenský život,“ povedala sociálna pracovníčka obecného úradu Martina Pňačeková.

Do revitalizácie parku sa zapájajú aj miestni obyvatelia, ktorí počas marcovej brigády vyčistili jednu časť parku. Ďalšia brigáda sa uskutoční po veľkonočných sviatkoch. „Máme v obci veľa mladých rodín s deťmi, ktoré by privítali detské ihrisko. Seniori by zasa získali priestor na posedenie, stretávanie sa,“ skonštatovala starostka.

Slovenská Pisa?

Obec Ivanka pri Nitre je už niekoľko rokov označovaná ako slovenská Pisa. Toto pomenovanie získala prei vežu na Kostole svätého Martina, ktorá sa podľa viacerých zdrojov odkláňa od osi dopredu o 151 centimetrov. Miestny kňaz Stanislav Kaššovic však označil túto informáciu za zavádzajúcu.

„V roku 2007 sa uskutočnilo kontrolné zameranie zvislosti veže. To potvrdilo, že vo výške 20,5 metra predstavuje náklon veže od zvislej osi 310 milimetrov, čo je voľným okom neviditeľná odchýlka,“ vyvracia informácie o údajne najšikmejšej veži na Slovensku Kaššovic.

Neskorobarokový Kostol sv. Martina pochádza z rokov 1769 až 1771. Kostolná veža bola pôvodne postavená na kostolných múroch vpredu nad hlavným vchodom. Svojou váhou však narušovala statiku celého kostola, preto bola v roku 1824 rozobraná.

Nová veža bola pristavaná ku kostolu v roku 1883. Od roku 1940 sa začala odkláňať od svojej päty smerom na juh. Aby nespadla, boli jej základy do hĺbky štyroch metrov spevnené železobetónom. Pri kontrolnom meraní v roku 2007 sa veža vo výške 34,7 metra nakláňala od zvislej osi o 430 milimetrov.

V roku 2010 bola urobená nová strecha na veži. „Urobila sa celá nová konštrukcia veže. Pôvodná veža bola žeriavom zložená dolu z kostola, nová bola osadená opäť pomocou žeriava. Vďaka rekonštrukcii sa aj zmenšil ten náklon. Mierna odchýlka tam zostala, no určite menšia, ako bola v minulosti,“ povedala starostka Ivanky pri Nitre Jana Maršálková.

Samotný kostol v sebe ukrýva niekoľko vzácnych zaujímavostí. Jednou z nich je rokokový zvon vážiaci takmer 600 kilogramov, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Uliaty bol v roku 1766 v Trnave, jeho autorom je Matyáš Orfandl. Zvon je umiestnený vo veži kostola, je však nefunkčný.

„Už niekoľko rokov je prasknutý, nie je jednoduché opraviť takýto zvon,“ podotkol Kaššovic. Vo veži kostola sa v minulosti nachádzal aj ručne kovaný hodinový stroj, ktorý kedysi ukazoval čas na nitrianskom mestskom dome. Podľa Kaššovica vzácne hodiny boli pôvodne umiestnené na zaniknutom Kostole sv. Jakuba, ktorý kedysi stál v Nitre na dnešnom Svätoplukovom námestí. Odtiaľ sa dostali na mestský dom a následne putovali do kostola v Ivanke pri Nitre. „Dnes sa nachádzajú v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade, sú opravené a plne funkčné,“ potvrdil Kaššovic.

Rímskokatolícky Kostol sv. Martina sa môže pochváliť aj zaujímavými vitrážami. Dve z nich pochádzajú z autorskej dielne národného umelca Vincenta Hložníka, ktorý bol osobným priateľom bývalého miestneho kňaza Ľudovíta Balážiho.

Vitrážne okno Ja som vinič pochádza z roku 1995, okno Ja som chlieb vzniklo v roku 1998. Mimoriadne vzácnym artefaktom je secesné vitrážové okno z roku 1917, ktoré zhotovila firma Gedeona Waltherra v Budapešti. Je až symbolické, že jediné vitrážové okno z pôvodného súboru, ktoré nebolo zničené pri prechode frontu na jar 1945, je venované téme prvej svetovej vojny a pamiatke tých, ktorí v nej padli.