Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karahuta pripomenul, že vyriešenie situácie s PCB látkami si vláda vo svojom programovom vyhlásení stanovila ako najvyššie priority v rámci envirozáťaží.
Autor TASR
,aktualizované Strážske 20. augusta (TASR) – Ministerstvá vnútra, životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva pristupujú k environmentálnej záťaži PCB látok na Zemplíne nedôsledne. Uviedol to v piatok predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina). O probléme chce hovoriť na koaličnej rade, ktorá by sa mohla konať 30. augusta.
„Jediné, čo sa podarilo ministerstvám aspoň začať v rámci riešenia tohto procesu, je ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré spustilo testovaciu sériu niekoľkých výrobkov na poľnohospodárskej pôde, kde bude výsledkom schopnosť určitých látok sorbovať polychlórované bifenyly a znížiť ich obsah v pôde," povedal Karahuta. Čiastočne si mal úlohu splniť aj envirorezort, ktorý zastavil výtok odpadových vôd z areálu bývalého štátneho podniku Chemko Strážske do odkaliska Poša. Ministerstvá vnútra a zdravotníctva sú podľa neho „nečinné".
Karahuta sa odvoláva na uznesenie, ktoré výbor za účasti predstaviteľov jednotlivých rezortov prijal v decembri 2020. Podľa uznesenia sa mali okrem iného sudy s PCB nachádzajúce sa v takzvanej ošipárni, teplárni a takisto „pri prameni" odstrániť bezodkladne do nepriepustných kontajnerov. Pod mimoriadnu situáciu vyhlásenú ešte začiatkom roka 2020 sa tiež malo zaradiť odkalisko Poša. Ministerstvo zdravotníctva malo pripraviť legislatívu, ktorou sa zabezpečí presná štatistika chorobnosti obyvateľstva, aby sa dal určiť dosah envirozáťaží na zdravie. Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) podotkol, že aj keď rezort vnútra avizoval v marci odstránenie sudov do dvoch mesiacov, nepriepustné kontajnery sú naďalej prázdne.
Starostka obce Nižný Hrabovec Marcela Pčolinská podotkla, že od decembra nevznikla ani medzirezortná komisia, ktorá sa mala problémom zaoberať.
„My sme žiadali utvoriť komisiu zloženú jednotlivými rezortami a samosprávami, nič sa neudialo," povedala. Upozornila tiež, že zakopaných sudov vo zvernici je podľa bývalých zamestnancov oveľa viac, no skutočný stav dosiaľ nikto z kompetentných neskontroloval, a to napriek tomu, že rezorty by mali disponovať mapou ich umiestnenia. Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák zas poukázal na skutočnosť, že pri odkalisku Poša stále nie je určená povinná osoba. "Tento proces nám beží už deviaty rok," pripomenul. Dlhodobá nečinnosť štátu vzbudzuje podľa poslanca Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Petra Kocáka u miestnych obyvateľov pochybnosti, či sa envirozáťaže vôbec zlikvidujú. "Ľudia nám neveria," skonštatoval.
Karahuta pripomenul, že vyriešenie situácie s PCB látkami si vláda vo svojom programovom vyhlásení stanovila ako „najvyššie priority" v rámci envirozáťaží. „Musíme smutne konštatovať, že všetky sľuby sa nenaplňujú v dynamike, k akej sme sa zaviazali," doplnil.
Avizoval preto podanie návrhu na zvolanie koaličnej rady, ktorá by sa mala zaoberať envirozáťažami na Zemplíne. „Budem trvať na tom, spolu s naším predsedom klubu, aby výstupom boli konkrétne termíny, konkrétne záväzky, nie z polohy výboru, ale z polohy koaličnej rady, aby tento problém do konca volebného obdobia bol splnený," zhrnul.
„Jediné, čo sa podarilo ministerstvám aspoň začať v rámci riešenia tohto procesu, je ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré spustilo testovaciu sériu niekoľkých výrobkov na poľnohospodárskej pôde, kde bude výsledkom schopnosť určitých látok sorbovať polychlórované bifenyly a znížiť ich obsah v pôde," povedal Karahuta. Čiastočne si mal úlohu splniť aj envirorezort, ktorý zastavil výtok odpadových vôd z areálu bývalého štátneho podniku Chemko Strážske do odkaliska Poša. Ministerstvá vnútra a zdravotníctva sú podľa neho „nečinné".
Karahuta sa odvoláva na uznesenie, ktoré výbor za účasti predstaviteľov jednotlivých rezortov prijal v decembri 2020. Podľa uznesenia sa mali okrem iného sudy s PCB nachádzajúce sa v takzvanej ošipárni, teplárni a takisto „pri prameni" odstrániť bezodkladne do nepriepustných kontajnerov. Pod mimoriadnu situáciu vyhlásenú ešte začiatkom roka 2020 sa tiež malo zaradiť odkalisko Poša. Ministerstvo zdravotníctva malo pripraviť legislatívu, ktorou sa zabezpečí presná štatistika chorobnosti obyvateľstva, aby sa dal určiť dosah envirozáťaží na zdravie. Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) podotkol, že aj keď rezort vnútra avizoval v marci odstránenie sudov do dvoch mesiacov, nepriepustné kontajnery sú naďalej prázdne.
Starostka obce Nižný Hrabovec Marcela Pčolinská podotkla, že od decembra nevznikla ani medzirezortná komisia, ktorá sa mala problémom zaoberať.
„My sme žiadali utvoriť komisiu zloženú jednotlivými rezortami a samosprávami, nič sa neudialo," povedala. Upozornila tiež, že zakopaných sudov vo zvernici je podľa bývalých zamestnancov oveľa viac, no skutočný stav dosiaľ nikto z kompetentných neskontroloval, a to napriek tomu, že rezorty by mali disponovať mapou ich umiestnenia. Starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák zas poukázal na skutočnosť, že pri odkalisku Poša stále nie je určená povinná osoba. "Tento proces nám beží už deviaty rok," pripomenul. Dlhodobá nečinnosť štátu vzbudzuje podľa poslanca Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Petra Kocáka u miestnych obyvateľov pochybnosti, či sa envirozáťaže vôbec zlikvidujú. "Ľudia nám neveria," skonštatoval.
Karahuta pripomenul, že vyriešenie situácie s PCB látkami si vláda vo svojom programovom vyhlásení stanovila ako „najvyššie priority" v rámci envirozáťaží. „Musíme smutne konštatovať, že všetky sľuby sa nenaplňujú v dynamike, k akej sme sa zaviazali," doplnil.
Avizoval preto podanie návrhu na zvolanie koaličnej rady, ktorá by sa mala zaoberať envirozáťažami na Zemplíne. „Budem trvať na tom, spolu s naším predsedom klubu, aby výstupom boli konkrétne termíny, konkrétne záväzky, nie z polohy výboru, ale z polohy koaličnej rady, aby tento problém do konca volebného obdobia bol splnený," zhrnul.
