Bratislava 3. júla (TASR) - Rozprávaním o Bratislave s výtvarníkom, publicistom Jurajom Hradským a spisovateľom Jurajom Šebom pokračoval v utorok (2. 7) program v Letnej čitárni Staromestskej knižnice v Medickej záhrade. Hlavnou témou bola pripravovaná kniha Juraja Šeba Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 - 1989, ktorá vyjde na jeseň vo vydavateľstve Marenčin PT.

Niekoľkokrát sa spomínala noblesná Štefánka, kde sa stretávala literárna a umelecká elita, kaviareň Alžbetka, Carlton i Luxor, miesto kde zasadala redakčná rada známeho kultúrneho časopisu Elán pod vedením básnika Jána Smreka. Hovorilo sa aj o Malých či Veľkých Františkánoch, tiež o histórii "Grandky", ktorá vznikla súčasne s legendárnym Manderlákom. V reštaurácii Grand sa stretávali osobnosti ako maliar a spisovateľ Janko Alexy či prozaik Elo Šándor. "Náladu tu držal Ľudo Ondrejov, bol známy poviedkami, ktoré vymýšľal priamo na mieste," poznamenal Šebo, autor úspešnej série kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium.

"Kaviarne boli centrom kultúrneho života nielen Bratislavy, táto tradícia k nám prišla z Viedne, ale to isté bolo v Paríži, v Prahe, Budapešti. Umelecká societa sa stretávala, ale aj tvorila v kaviarenských priestoroch," povedal pre TASR. Kaviareň podľa Šeba predstavovala v minulosti vyšší stupeň zábavy. Napriek dobovej ideológii hlásajúcej, že "pracujúci majú byť ráno čerství, aby mohli budovať socializmu",vládol čulý nočný život aj v bratislavských baroch ako Cercle či Jalta alebo v čínskom štýle zariadenom Lotose.

"Posledná zastávka opilcov bol Kryštál bar, zatvárili tam o tretej, podávali i najlepšiu fazuľovú polievku. A tí najväčší pijani, ktorí vydržali piť až do štvrtej ráno, chodili do La Palomy," hovorí spisovateľ, ktorý vydal tiež monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Budmerice či Bratislavské korzo.