Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jasličkovú pobožnosť najskôr prezentovali iba v Terchovej.
Autor TASR
Terchová 25. decembra (TASR) – Odlíšiť jasličkovú pobožnosť od ostatných, ktoré sa konajú po celom Slovensku a využiť v nej muzikantský a spevácky potenciál Terchovej je dlhodobou snahou Rudolfa Patrnčiaka, režiséra ľudového muzikálu Jasličková pobožnosť. V kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej sa dnes ľudový muzikál konal už po 40. raz.
Vznik Jasličkovej pobožnosti v roku 1975 je podľa Patrnčiaka úzko spätý s príchodom pátra Jozefa Šabu do Terchovej. „Prvá jasličková slávnosť pozostávala z básničiek, modlitieb, pesničiek. Ale podarilo sa mu prehovoriť miestnych starých betlehemcov, ktorí na konci zahrali betlehemskú hru. V prvých ročníkoch som bol ako účinkujúci a tento moment ma jednoducho oslovil. Jasličkovú najskôr režíroval páter Šabo a po piatich rokoch ma poveril, aby som v tom pokračoval,“ uviedol Patrnčiak.
„Muzikanti, speváci, zvyky a tradície, ktoré tu v Terchovej existovali, sa už pomaly začali míňať. Takže som sa toto všetko snažil dostať do tohto predstavenia. A dnes je to ľudový muzikál na oslavu Ježiša Krista podľa predstáv miestnych obyvateľov Terchovej,“ skonštatoval dlhoročný režisér Jasličkovej pobožnosti.
Od roku 1982 je účastníkom Jasličkovej pobožnosti aj Alojz Mucha, člen legendárnej Ľudovej hudby bratov Muchovcov. „Byť predníkom je pre mňa česť. Lebo muzikanti, ktorí stoja vedľa mňa, mi dávajú dôveru, aby všetko vyšlo. Je to aj o určitej zodpovednosti. Ale ľudová hudba nie je o tom, aby všetci poslúchali alebo počúvali. Ľudová hudba je o tom, aby emócia, ktorú chceme dať, bola korigovaná, aby išla správnym smerom. A mám pocit, že táto emócia má vo veľkých terchovských zoskupeniach, či už je to orchester na Jasličkovej pobožnosti alebo 'Terchovský symfonický orchester' počas Jánošíkových dní, vždy svoju správnu cestu,“ podotkol Mucha.
Medzi vyše 100 účinkujúcimi od štyroch do 85 rokov dnes boli aj 10-ročná Terezka Zajacová a 12-ročný Martin Repáň. „S dievčatami spievame už odmalička Strunku. Robím to s radosťou. Veľmi sa teším, je to pre mňa úžasné,“ povedala Terezka. „Ja už hrám od piatich rokov, baví ma tu hrať, spievať. Hrám koledy, robím troch kráľov, spievam. Rád sa prídem pokloniť Ježiškovi,“ doplnil ju Martin.
V posledných rokoch ju predstavili aj v niektorých mestách a obciach i v Slovenskom národnom divadle (SND) na scéne opery a baletu. V roku 2000 vystúpili v poľskom Zakopanom, neskôr aj medzi Slovákmi v Rumunsku či rodákmi v Dunajskej Lužnej.
Vznik Jasličkovej pobožnosti v roku 1975 je podľa Patrnčiaka úzko spätý s príchodom pátra Jozefa Šabu do Terchovej. „Prvá jasličková slávnosť pozostávala z básničiek, modlitieb, pesničiek. Ale podarilo sa mu prehovoriť miestnych starých betlehemcov, ktorí na konci zahrali betlehemskú hru. V prvých ročníkoch som bol ako účinkujúci a tento moment ma jednoducho oslovil. Jasličkovú najskôr režíroval páter Šabo a po piatich rokoch ma poveril, aby som v tom pokračoval,“ uviedol Patrnčiak.
„Muzikanti, speváci, zvyky a tradície, ktoré tu v Terchovej existovali, sa už pomaly začali míňať. Takže som sa toto všetko snažil dostať do tohto predstavenia. A dnes je to ľudový muzikál na oslavu Ježiša Krista podľa predstáv miestnych obyvateľov Terchovej,“ skonštatoval dlhoročný režisér Jasličkovej pobožnosti.
Od roku 1982 je účastníkom Jasličkovej pobožnosti aj Alojz Mucha, člen legendárnej Ľudovej hudby bratov Muchovcov. „Byť predníkom je pre mňa česť. Lebo muzikanti, ktorí stoja vedľa mňa, mi dávajú dôveru, aby všetko vyšlo. Je to aj o určitej zodpovednosti. Ale ľudová hudba nie je o tom, aby všetci poslúchali alebo počúvali. Ľudová hudba je o tom, aby emócia, ktorú chceme dať, bola korigovaná, aby išla správnym smerom. A mám pocit, že táto emócia má vo veľkých terchovských zoskupeniach, či už je to orchester na Jasličkovej pobožnosti alebo 'Terchovský symfonický orchester' počas Jánošíkových dní, vždy svoju správnu cestu,“ podotkol Mucha.
Medzi vyše 100 účinkujúcimi od štyroch do 85 rokov dnes boli aj 10-ročná Terezka Zajacová a 12-ročný Martin Repáň. „S dievčatami spievame už odmalička Strunku. Robím to s radosťou. Veľmi sa teším, je to pre mňa úžasné,“ povedala Terezka. „Ja už hrám od piatich rokov, baví ma tu hrať, spievať. Hrám koledy, robím troch kráľov, spievam. Rád sa prídem pokloniť Ježiškovi,“ doplnil ju Martin.
V posledných rokoch ju predstavili aj v niektorých mestách a obciach i v Slovenskom národnom divadle (SND) na scéne opery a baletu. V roku 2000 vystúpili v poľskom Zakopanom, neskôr aj medzi Slovákmi v Rumunsku či rodákmi v Dunajskej Lužnej.
