Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci veria, že výrazne efektívnym riešením pre zimnú, ale aj letnú údržbu v Bratislave bude vytvorenie vlastného komunálneho podniku. Jeho kreovaniu sa venujú v podstatnej časti diskusie.
Autor TASR
Bratislava 19. januára (TASR) – Novela cestného zákona, ktorá povinnosť postarať sa o odpratanie snehu a ľadu z chodníkov preniesla z majiteľov nehnuteľností na samosprávy, spôsobila i hlavnému mestu veľmi ťažko riešiteľnú situáciu. V diskusii internetovej televízie Tablet.TV to priznali bratislavskí mestskí poslanci Branislav Záhradník (nezávislý) a Igor Polakovič (Team Vallo), zastupujúci práve tie mestské časti (Karlova Ves, respektíve Lamač), kde je vzhľadom na profil a lokalitu zimná údržba jedna z najnáročnejších.
"Je to naozaj na hrane," bilancoval skúsenosti a poznatky z reálnej situácie počas januárových kalamitných dní Záhradník, vicestarosta Karlovej Vsi. Mieni, že rozhodnutie štátu rozšíriť povinnosti samospráv nebolo šťastným a najmä nie dobre načasovaným riešením. "Tzv. chodníková novela sa stala účinná na jar 2018, teda už v prebiehajúcom rozpočtovom roku, keď mali samosprávy veľmi obmedzené možnosti zareagovať na zvýšené finančné, technické, ale aj personálne nároky, ktorú sú s novinkou spojené," skonštatoval.
Poukázal i na konkrétny príklad z Karlovej Vsi vychádzajúci zo skutočnosti, že väčšinu chodníkov je potrebné čistiť ručne. "Vyrátali sme, že z terajších 34 pracovníkov nášho podniku verejnoprospešných služieb by sa mal pri súčasnom rozsahu výkonu zimnej údržby ich počet zvýšiť na 200. A to je nemysliteľné len tak zabezpečiť," upozornil. Myslí si preto, že samosprávy bude chodníková novela trápiť nielen v tejto, ale i nasledujúcej zimnej sezóne.
Polakovič spochybňuje i zdanlivú výhodu, ktorú v novele môžu vidieť samotní občania. "Na prvý pohľad je to úspora pri vyúčtovaní, keď im odpadne položka za zimnú údržbu. No zvýšené náklady, ktoré má s tým samospráva, zasa spôsobia, že bude menej peňazí pre detské ihriská, opravy komunikácií či ďalšie služby," vysvetlil. Oceňuje na druhej strane odozvu, s ktorou sa u Lamačanov stretla iniciatíva mestskej časti, aby dobrovoľníckou formou participovali v krízových situáciách na odhŕňaní snehu.
"V našej mestskej časti, ktorá je na Bratislavu de facto vo vysokohorskom prostredí, nemôže návaly snehu, akých sme boli svedkami, zvládnuť pracovná čata úradu, ktorú tvorí päť - šesť ľudí. Tá výzva bola preto na mieste a ja som rád, že naozaj mnohí na ňu aktívne reagovali," uviedol. Šťastím pre Lamač je podľa neho i to, že z veľkej časti tvorí mestskú časť pôvodná dedina. "Ľudia z rodinných domov sú zvyknutí odhŕňať sneh spred svojich domov a robia to automaticky i bez ohľadu na to, či sa prijala nejaká chodníková novela," poznamenal.
Obaja poslanci veria, že výrazne efektívnym riešením pre zimnú, ale aj letnú údržbu v Bratislave bude vytvorenie vlastného komunálneho podniku. Jeho kreovaniu sa venujú v podstatnej časti diskusie.
"Je to naozaj na hrane," bilancoval skúsenosti a poznatky z reálnej situácie počas januárových kalamitných dní Záhradník, vicestarosta Karlovej Vsi. Mieni, že rozhodnutie štátu rozšíriť povinnosti samospráv nebolo šťastným a najmä nie dobre načasovaným riešením. "Tzv. chodníková novela sa stala účinná na jar 2018, teda už v prebiehajúcom rozpočtovom roku, keď mali samosprávy veľmi obmedzené možnosti zareagovať na zvýšené finančné, technické, ale aj personálne nároky, ktorú sú s novinkou spojené," skonštatoval.
Poukázal i na konkrétny príklad z Karlovej Vsi vychádzajúci zo skutočnosti, že väčšinu chodníkov je potrebné čistiť ručne. "Vyrátali sme, že z terajších 34 pracovníkov nášho podniku verejnoprospešných služieb by sa mal pri súčasnom rozsahu výkonu zimnej údržby ich počet zvýšiť na 200. A to je nemysliteľné len tak zabezpečiť," upozornil. Myslí si preto, že samosprávy bude chodníková novela trápiť nielen v tejto, ale i nasledujúcej zimnej sezóne.
Polakovič spochybňuje i zdanlivú výhodu, ktorú v novele môžu vidieť samotní občania. "Na prvý pohľad je to úspora pri vyúčtovaní, keď im odpadne položka za zimnú údržbu. No zvýšené náklady, ktoré má s tým samospráva, zasa spôsobia, že bude menej peňazí pre detské ihriská, opravy komunikácií či ďalšie služby," vysvetlil. Oceňuje na druhej strane odozvu, s ktorou sa u Lamačanov stretla iniciatíva mestskej časti, aby dobrovoľníckou formou participovali v krízových situáciách na odhŕňaní snehu.
"V našej mestskej časti, ktorá je na Bratislavu de facto vo vysokohorskom prostredí, nemôže návaly snehu, akých sme boli svedkami, zvládnuť pracovná čata úradu, ktorú tvorí päť - šesť ľudí. Tá výzva bola preto na mieste a ja som rád, že naozaj mnohí na ňu aktívne reagovali," uviedol. Šťastím pre Lamač je podľa neho i to, že z veľkej časti tvorí mestskú časť pôvodná dedina. "Ľudia z rodinných domov sú zvyknutí odhŕňať sneh spred svojich domov a robia to automaticky i bez ohľadu na to, či sa prijala nejaká chodníková novela," poznamenal.
Obaja poslanci veria, že výrazne efektívnym riešením pre zimnú, ale aj letnú údržbu v Bratislave bude vytvorenie vlastného komunálneho podniku. Jeho kreovaniu sa venujú v podstatnej časti diskusie.
