Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi podniky, ktoré prispievajú k zhoršovaniu kvality ovzdušia v hlavnom meste, zaradila inšpekcia napríklad rafinériu Slovnaft, automobilku Volkswagen či spaľovňu odpadov ZEVO.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - K zhoršovaniu kvality ovzdušia v Bratislave prispievajú aj priemyselné podniky. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) eviduje viacero subjektov, ktoré vypúšťajú znečisťujúce látky do ovzdušia. Pre TASR to uviedol hovorca inšpekcie Dávid Vido.
Medzi podniky, ktoré prispievajú k zhoršovaniu kvality ovzdušia v hlavnom meste, zaradila inšpekcia napríklad rafinériu Slovnaft, automobilku Volkswagen či spaľovňu odpadov, po novom zariadenie na energetické využívanie odpadu (ZEVO).
Slovnaft deklaruje, že kontinuálne aplikuje a dodržiava požiadavky národnej legislatívy a legislatívy Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia. Hovorca spoločnosti Anton Molnár pre TASR uviedol, že neustále zlepšujú technológie, znižujú energetickú náročnosť a minimalizujú environmentálny vplyv.
"Rafinéria vynaložila v oblasti ochrany životného prostredia v posledných 20 rokoch viac ako 500 miliónov eur na rôzne projekty," podotkol s tým, že emisie klesli za ostatných viac ako 20 rokov o 70 percent. Emisné limity podľa jeho slov dodržiavajú.
Spoločnosť Volkswagen Slovakia tvrdí, že sa zaviazala znížiť zaťaženie životného prostredia na jedno vyrobené vozidlo o 59 percent v porovnaní s referenčným rokom 2010. "Pre dosiahnutie najlepších výsledkov kontinuálne investujeme do najlepších dostupných technológií, ktoré dosahujú technologicky najnižšie možné emisie," priblížila pre TASR hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová s tým, že tiež zabudovávajú filtračné systémy, ktoré zachytávajú znečisťujúce látky.
Priblížila, že za posledné desaťročie výrazne znížili aj emisie. "Najvýraznejší pokles, približne 78 percent, sme dosiahli pri CO, produkciu oxidov dusíka sa nám podarilo znížiť o 53 percent a emisie tuhých znečisťujúcich látok o 46 percent," doplnila.
Bratislavská spaľovňa odpadov (ZEVO) deklaruje, že spĺňa všetky požiadavky kladené na spaľovanie odpadu a čistenie spalín stanovené slovenskou aj európskou legislatívou. "Účelom technologických zariadení ZEVO Bratislava je termické zneškodnenie (spálenie) odpadu, ktorý už nie je možné inak zužitkovať, spojené s energetickým zhodnocovaním odpadu," uviedla pre TASR Zuzana Balková z bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu.
Priblížila, že na prevádzkovanie je potrebné integrované povolenie, ktoré vydáva SIŽP. "Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií uvoľnených do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu," podotkla.
Poukázala, že znečisťujúce látky sú priebežne monitorované automatickým monitorovacím systémom, ktorý bol v roku 2019 zrekonštruovaný. "Emisné limity pre spaľovne odpadov sú oveľa prísnejšie ako napríklad emisné limity pre teplárne a cementárne," podotkla.
SIŽP označila za najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia v Bratislave dopravu. Hlavné mesto deklarovalo, že sa v súvislosti s dopravou a jej negatívnymi vplyvmi na ovzdušie zameriava najmä na opatrenia zvyšujúce podiel mestskej hromadnej dopravy na úkor individuálnej automobilovej dopravy.
Medzi podniky, ktoré prispievajú k zhoršovaniu kvality ovzdušia v hlavnom meste, zaradila inšpekcia napríklad rafinériu Slovnaft, automobilku Volkswagen či spaľovňu odpadov, po novom zariadenie na energetické využívanie odpadu (ZEVO).
Slovnaft deklaruje, že kontinuálne aplikuje a dodržiava požiadavky národnej legislatívy a legislatívy Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia. Hovorca spoločnosti Anton Molnár pre TASR uviedol, že neustále zlepšujú technológie, znižujú energetickú náročnosť a minimalizujú environmentálny vplyv.
"Rafinéria vynaložila v oblasti ochrany životného prostredia v posledných 20 rokoch viac ako 500 miliónov eur na rôzne projekty," podotkol s tým, že emisie klesli za ostatných viac ako 20 rokov o 70 percent. Emisné limity podľa jeho slov dodržiavajú.
Spoločnosť Volkswagen Slovakia tvrdí, že sa zaviazala znížiť zaťaženie životného prostredia na jedno vyrobené vozidlo o 59 percent v porovnaní s referenčným rokom 2010. "Pre dosiahnutie najlepších výsledkov kontinuálne investujeme do najlepších dostupných technológií, ktoré dosahujú technologicky najnižšie možné emisie," priblížila pre TASR hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová s tým, že tiež zabudovávajú filtračné systémy, ktoré zachytávajú znečisťujúce látky.
Priblížila, že za posledné desaťročie výrazne znížili aj emisie. "Najvýraznejší pokles, približne 78 percent, sme dosiahli pri CO, produkciu oxidov dusíka sa nám podarilo znížiť o 53 percent a emisie tuhých znečisťujúcich látok o 46 percent," doplnila.
Bratislavská spaľovňa odpadov (ZEVO) deklaruje, že spĺňa všetky požiadavky kladené na spaľovanie odpadu a čistenie spalín stanovené slovenskou aj európskou legislatívou. "Účelom technologických zariadení ZEVO Bratislava je termické zneškodnenie (spálenie) odpadu, ktorý už nie je možné inak zužitkovať, spojené s energetickým zhodnocovaním odpadu," uviedla pre TASR Zuzana Balková z bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu.
Priblížila, že na prevádzkovanie je potrebné integrované povolenie, ktoré vydáva SIŽP. "Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií uvoľnených do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu," podotkla.
Poukázala, že znečisťujúce látky sú priebežne monitorované automatickým monitorovacím systémom, ktorý bol v roku 2019 zrekonštruovaný. "Emisné limity pre spaľovne odpadov sú oveľa prísnejšie ako napríklad emisné limity pre teplárne a cementárne," podotkla.
SIŽP označila za najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia v Bratislave dopravu. Hlavné mesto deklarovalo, že sa v súvislosti s dopravou a jej negatívnymi vplyvmi na ovzdušie zameriava najmä na opatrenia zvyšujúce podiel mestskej hromadnej dopravy na úkor individuálnej automobilovej dopravy.
