Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S najrozsiahlejšími škodami sa mesiace po kalamite museli vyrovnať predovšetkým práve ŠL TANAP ako správca územia vo vlastníctve štátu.
Autor TASR
,aktualizované Vysoké Tatry 19. novembra (TASR) – Dnes uplynulo presne deväť rokov od veternej kalamity vo Vysokých Tatrách, ktorá za pár hodín na ploche 12.600 hektárov vyvrátila a polámala takmer tri milióny stromov. Les v Tatranskom národnom parku (TANAP) tak raz a navždy stratil svoju dovtedajšiu podobu a dnes má podľa lesníkov dve tváre. Tvrdia, že kým v bezzásahovom území sa v nekontrolovateľnom množstve ďalej šíri lykožrút, na území, v ktorom Štátne lesy (ŠL) TANAP kalamitné drevo spracovali, vyrastá nový les.
"V rámci revitalizácie využívame také postupy, ktorých výsledkom budú druhovo a vekovo diferencované stabilné lesné ekosystémy schopné plniť všetky spoločnosťou požadované funkcie," uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAP Pavol Fabian. Celkovo tak ŠL TANAP v nimi spravovanom území obnovili už viac ako 4000 hektárov kalamitných plôch, v ktorých vysadili takmer päť miliónov sadeníc.
S najrozsiahlejšími škodami sa mesiace po kalamite museli vyrovnať predovšetkým práve ŠL TANAP ako správca územia vo vlastníctve štátu. V národnom parku zostalo ležať viac ako dva milióny kubických metrov drevnej hmoty. "Do konca mája 2006 sme odstránili 1,8 milióna metrov kubických kalamitného dreva zo všetkých častí národného parku, kde nám to zákon o ochrane prírody a krajiny dovoľoval. V území však zostalo takmer 600.000 kubíkov kalamitného dreva, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať," objasnil Fabian.
A práve táto nespracovaná drevná hmota sa podľa lesníkov stala ohniskom rozšírenia podkôrneho hmyzu aj v lesných porastoch nepoškodených novembrovou víchricou. "Dôsledkom je fakt, že do konca roku 2012 sme v nami spravovanom území TANAP museli spracovať 680.000 kubíkov dreva a v bezzásahovom území ponechať ďalších takmer 560.000 kubíkov suchých stromov zničených podkôrnym hmyzom bez spracovania," zdôraznil Fabian s tým, že lykožrútová kalamita za posledných deväť rokov zničila na území TANAP v správe ŠL TANAP už viac ako 2,2 milióna dovtedy zelených stromov na ploche takmer 7300 hektárov. „TANAP tak prichádza o najvzácnejší predmet ochrany, a to o pralesovité spoločenstvá, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka,“ konštatoval námestník ŠL TANAP.
Stav na ploche veternej kalamity je podľa Fabiana stále v štádiu skorej sukcesie. Smutným konštatovaním výskumníkov je, že z leteckých snímok stanovili výmeru dospelého, ešte zeleného lesa, ktorý dnes predstavuje už len 25 percent z plochy lesa v kalamitnom území medzi Podbanským a Tatranskou Javorinou. Z pôvodných 38.000 hektárov je v súčasnosti zelených už iba približne 9000 hektárov. "Ako správca územia sme sa snažili urobiť všetko pre to, aby zostali zachované všetky funkcie, ktoré sa od horských lesov na území národného parku očakávajú. Predovšetkým nezastupiteľné prírodno-ochranné a celospoločenské funkcie. V centrálnej časti Tatier sa však lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná. Zostáva nám zvládnuť boj v Západných Tatrách tak, aby predmet ochrany zostal zachovaný," dodal riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška.
"V rámci revitalizácie využívame také postupy, ktorých výsledkom budú druhovo a vekovo diferencované stabilné lesné ekosystémy schopné plniť všetky spoločnosťou požadované funkcie," uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAP Pavol Fabian. Celkovo tak ŠL TANAP v nimi spravovanom území obnovili už viac ako 4000 hektárov kalamitných plôch, v ktorých vysadili takmer päť miliónov sadeníc.
S najrozsiahlejšími škodami sa mesiace po kalamite museli vyrovnať predovšetkým práve ŠL TANAP ako správca územia vo vlastníctve štátu. V národnom parku zostalo ležať viac ako dva milióny kubických metrov drevnej hmoty. "Do konca mája 2006 sme odstránili 1,8 milióna metrov kubických kalamitného dreva zo všetkých častí národného parku, kde nám to zákon o ochrane prírody a krajiny dovoľoval. V území však zostalo takmer 600.000 kubíkov kalamitného dreva, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať," objasnil Fabian.
A práve táto nespracovaná drevná hmota sa podľa lesníkov stala ohniskom rozšírenia podkôrneho hmyzu aj v lesných porastoch nepoškodených novembrovou víchricou. "Dôsledkom je fakt, že do konca roku 2012 sme v nami spravovanom území TANAP museli spracovať 680.000 kubíkov dreva a v bezzásahovom území ponechať ďalších takmer 560.000 kubíkov suchých stromov zničených podkôrnym hmyzom bez spracovania," zdôraznil Fabian s tým, že lykožrútová kalamita za posledných deväť rokov zničila na území TANAP v správe ŠL TANAP už viac ako 2,2 milióna dovtedy zelených stromov na ploche takmer 7300 hektárov. „TANAP tak prichádza o najvzácnejší predmet ochrany, a to o pralesovité spoločenstvá, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka,“ konštatoval námestník ŠL TANAP.
Stav na ploche veternej kalamity je podľa Fabiana stále v štádiu skorej sukcesie. Smutným konštatovaním výskumníkov je, že z leteckých snímok stanovili výmeru dospelého, ešte zeleného lesa, ktorý dnes predstavuje už len 25 percent z plochy lesa v kalamitnom území medzi Podbanským a Tatranskou Javorinou. Z pôvodných 38.000 hektárov je v súčasnosti zelených už iba približne 9000 hektárov. "Ako správca územia sme sa snažili urobiť všetko pre to, aby zostali zachované všetky funkcie, ktoré sa od horských lesov na území národného parku očakávajú. Predovšetkým nezastupiteľné prírodno-ochranné a celospoločenské funkcie. V centrálnej časti Tatier sa však lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná. Zostáva nám zvládnuť boj v Západných Tatrách tak, aby predmet ochrany zostal zachovaný," dodal riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška.
