Trnava 14. marca (TASR) – Vzácnu komplexnú zachovanosť gotického stavebného štýlu odhalili reštaurátori v južnej podvežovej kaplnke pri výskume interiéru Baziliky sv. Mikuláša v Trnave.
V uplynulých týždňoch sa zamerali na dve kaplnky pri vchode do kostola, ktorý ako gotický prešiel v priebehu storočí viacerými úpravami. Cieľom bolo nájsť ich pôvodný výraz, alebo zachytiť najlepšie zachovanú a prezentovateľnú fázu kaplniek a pripraviť projekt obnovy. V južnej kaplnke pod novodobými vrstvami odkryli podlahu, úpravu stien, farebnú výzdobu kamenných prvkov na klenbe i gotický oltárny stôl so značkou kamenárskej firmy. To všetko by mali po dokončení reštaurátorských prác vidieť návštevníci baziliky. Informoval o tom reštaurátor Tomáš Kucman.

"Naša práca by mala trvať zhruba jeden rok," povedal Kucman, ktorý pracoval v tíme s Františkom Šmigrovským a Petrom Koreňom. Jej začiatok bude závisieť od toho, kedy sa podarí správcovi získať potrebný objem finančných prostriedkov. Podľa Kucmanových slov v Trnave ani v okolí nie je v súčasnosti známa takto celkovo zachovaná gotická výzdoba interiéru. "Je to tým, že Trnava bola bohaté mesto a bohatí Trnavčania mali priebežne potrebu nanovo stavať a meniť, čo vytvorili predchádzajúce generácie," uviedol Kucman. Gotická bazilika je takto vo veľkej miere poznačená barokom. Kucman dodal, že po reštaurovaní je zámer premeniť južnú kaplnku na expozíciu liturgických rúch. V čase sídla Ostrihomskej kapituly napríklad slúžila ako klenotnica.

Pre severnú kaplnku existuje iný zámer. Na zostatkoch gotickej výzdoby je nanesená bohatá, vysoko estetická ranobaroková štukatúra, pravdepodobne od talianskych majstrov, ktorí vtedy pracovali na výstavbe dnešnej Katedrály sv. Jána Krstiteľa. Úlohou reštaurátorov bude oživiť jej pôvodnú rozmanitú farebnosť, zamerať sa chcú aj na odkryv jedného z gotických okien, ktoré v súčasnosti prekrýva malý oltár.

Bazilika sv. Jána Krstiteľa doteraz prešla obnovou exteriéru. Vďaka zanieteniu a podnetom občianskeho združenia Trnavské dominanty sa podarilo zabrániť hroziacej deštrukcii kupole jednej z veží, opravili sa zvony a niekoľko rokov prebiehal pri kostole archeologický výskum. Ten financovalo mesto Trnava.