Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140.000 ton ekvivalentov CO2.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Hĺbková obnova verejných budov, lepšie podmienky pre cyklistov, zníženie množstva nevytriedeného odpadu či informačné a osvetové aktivity pre verejnosť, vrátane vybudovania komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ Alexandra Dubčeka na Dlhých dieloch. To je len časť aktivít, ktorými chce Karlova Ves postupne znižovať objem emisií do roku 2023 a 2030.
Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu v bratislavskej časti Karlova Ves v tejto súvislosti pripomenula, že okrem nevyhnutnej adaptácie na zmenu klímy je potrebné vynaložiť snahu na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien. "Dnes majú vedci jednotný názor - príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny ako výsledok ľudskej činnosti," pripomenula Hudeková.
Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140.000 ton ekvivalentov CO2. Zníženie súčasného objemu by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. "Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 ton skleníkových plynov vyjadrených v emisiách CO2, a do roku 2030 približne 5000 ton," informoval o zámeroch mestskej časti hovorca Branislav Heldes.
Medzi konkrétne opatrenia pre dosiahnutie tohto cieľa patrí napríklad hĺbková obnova dvoch verejných budov - ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova, revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení, rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi či realizácia pilotnej čiastočnej obnovy Jurigovho námestia.
Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu v bratislavskej časti Karlova Ves v tejto súvislosti pripomenula, že okrem nevyhnutnej adaptácie na zmenu klímy je potrebné vynaložiť snahu na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien. "Dnes majú vedci jednotný názor - príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny ako výsledok ľudskej činnosti," pripomenula Hudeková.
Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140.000 ton ekvivalentov CO2. Zníženie súčasného objemu by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. "Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 ton skleníkových plynov vyjadrených v emisiách CO2, a do roku 2030 približne 5000 ton," informoval o zámeroch mestskej časti hovorca Branislav Heldes.
Medzi konkrétne opatrenia pre dosiahnutie tohto cieľa patrí napríklad hĺbková obnova dvoch verejných budov - ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova, revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení, rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi či realizácia pilotnej čiastočnej obnovy Jurigovho námestia.