Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od svojho vzniku v kaviarničke, ktorá funguje ako chránená dielňa, obslúžili množstvo klientov, cestu si sem nájdu predovšetkým pacienti, ale k stálym zákazníkom patria i zamestnanci nemocnice.
Autor TASR
,aktualizované Prešov 11. januára (TASR) - Malá kaviarnička, ktorú otvorili v októbri 2011 v chirurgickom monobloku Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, dala prácu niekoľkým hendikepovaným ľuďom. Služby sú v podstate také isté ako v iných podobných zariadeniach, jediným rozdielom je to, že nápoje vám naservíruje čašník pripútaný na invalidný vozík.
Od svojho vzniku v kaviarničke, ktorá funguje ako chránená dielňa, obslúžili množstvo klientov, cestu si sem nájdu predovšetkým pacienti, ale k stálym zákazníkom patria i zamestnanci nemocnice. Partnerom projektu je Občianskeho združenia MabajEnergy, ktoré sa venuje práci so zdravotne postihnutými občanmi a presadzuje ich integráciu do spoločnosti. Jeho predseda Martin Matejka pre TASR uviedol, že táto myšlienka vznikla už v roku 2009, vtedy však neboli v nemocnici voľné priestory a tak čakali skoro dva roky.
Vysvetlil, že najjednoduchšie by bolo takéto zariadenie otvoriť niekde v komerčnej zóne v meste, ale zriaďovatelia chceli vytvoriť miesto, kde sa stretávajú ľudia so zdravotnými komplikáciami.
"Zdravotný problém nie je stále to, čo by malo brániť v práci, tak sme dali možnosť zamestnať sa ľuďom na invalidnom vozíku. Už samotný pacient, ktorý príde do kaviarne, vidí, že nie je nič stratené, keď ho dokáže obslúžiť človek na vozíku s úsmevom na tvári," konštatoval Matejka. Doplnil, že v kaviarničke pracujú štyria ľudia, traja z nich sú so zníženou pracovnou schopnosťou nad 70 percent a jeden pracovný asistent, ktorý je zároveň prevádzkar i manažér.
Pavol Labo má 47 rokov, na vozíku je od detstva, kedy mal nehodu. Napriek tomu asi 12 rokov pracoval v jednej prešovskej firme, ktorá však skončila svoju činnosť. Potom bol istý čas bez práce a opäť sa na chvíľu niekde zamestnal. Posťažoval si, že peňazí nie je nadostač, ani tu síce veľa nezarobí, ale baví ho to.
"Taký, čo v živote nerobil, si povie, však vstanem ráno, mám zarobené, dostanem peniažky. Dostaneme peniaze z toho úradu práce alebo neviem odkiaľ, nejaké sociálne dávky, lenže to nie je všetko. Takto človek ide medzi ľudí a vie, že dačo dobre spraví, lepšie ako niekde presedieť štyri hodiny nečinne," povedal Pavol.
Po ťažkom úraze sa na vozíku ocitol aj druhý zamestnanec. Pre 35-ročného Arnolda Haršányiho je toto prvá pracovná skúsenosť.
"Som z toho príjemne prekvapený, robím tu už vyše roka, doteraz tomu stále nemôžem uveriť, že som získal takú prácu," zapojil sa Haršányi. Pripomenul, že denne tu obslúžia desiatky ľudí, niekedy sa vraj musia poriadne obracať. Všetko to vraj ide tak ako v inej prevádzke, nevynímajúc prepitné ani drobné nehody s nápojmi, ktoré sa pritrafia aj dobrému čašníkovi.
"Som tu na praxi. Študujem dentálnu hygienu, v nemocnici som na praxi. Je to super, chodím sem pravidelne každý deň a myslím, že to je dôkaz tohto, že sa tu cítim dobre," povedala študentka Petra.
Kávu, prípadne čaj, si do kaviarničky príležitostne či pravidelne prídu vychutnať aj zamestnanci nemocnice. Počas obedňajšej prestávky sme tu zastihli aj lekára Mikuláša Buzgu.
"Myšlienka je to výborná, spríjemňuje to prostredie. Personál je super, nemôžem sa sťažovať. Zvládajú to veľmi profesionálne a veľmi ľudsky," uviedol lekár.
Od svojho vzniku v kaviarničke, ktorá funguje ako chránená dielňa, obslúžili množstvo klientov, cestu si sem nájdu predovšetkým pacienti, ale k stálym zákazníkom patria i zamestnanci nemocnice. Partnerom projektu je Občianskeho združenia MabajEnergy, ktoré sa venuje práci so zdravotne postihnutými občanmi a presadzuje ich integráciu do spoločnosti. Jeho predseda Martin Matejka pre TASR uviedol, že táto myšlienka vznikla už v roku 2009, vtedy však neboli v nemocnici voľné priestory a tak čakali skoro dva roky.
Vysvetlil, že najjednoduchšie by bolo takéto zariadenie otvoriť niekde v komerčnej zóne v meste, ale zriaďovatelia chceli vytvoriť miesto, kde sa stretávajú ľudia so zdravotnými komplikáciami.
"Zdravotný problém nie je stále to, čo by malo brániť v práci, tak sme dali možnosť zamestnať sa ľuďom na invalidnom vozíku. Už samotný pacient, ktorý príde do kaviarne, vidí, že nie je nič stratené, keď ho dokáže obslúžiť človek na vozíku s úsmevom na tvári," konštatoval Matejka. Doplnil, že v kaviarničke pracujú štyria ľudia, traja z nich sú so zníženou pracovnou schopnosťou nad 70 percent a jeden pracovný asistent, ktorý je zároveň prevádzkar i manažér.
Pavol Labo má 47 rokov, na vozíku je od detstva, kedy mal nehodu. Napriek tomu asi 12 rokov pracoval v jednej prešovskej firme, ktorá však skončila svoju činnosť. Potom bol istý čas bez práce a opäť sa na chvíľu niekde zamestnal. Posťažoval si, že peňazí nie je nadostač, ani tu síce veľa nezarobí, ale baví ho to.
"Taký, čo v živote nerobil, si povie, však vstanem ráno, mám zarobené, dostanem peniažky. Dostaneme peniaze z toho úradu práce alebo neviem odkiaľ, nejaké sociálne dávky, lenže to nie je všetko. Takto človek ide medzi ľudí a vie, že dačo dobre spraví, lepšie ako niekde presedieť štyri hodiny nečinne," povedal Pavol.
Po ťažkom úraze sa na vozíku ocitol aj druhý zamestnanec. Pre 35-ročného Arnolda Haršányiho je toto prvá pracovná skúsenosť.
"Som z toho príjemne prekvapený, robím tu už vyše roka, doteraz tomu stále nemôžem uveriť, že som získal takú prácu," zapojil sa Haršányi. Pripomenul, že denne tu obslúžia desiatky ľudí, niekedy sa vraj musia poriadne obracať. Všetko to vraj ide tak ako v inej prevádzke, nevynímajúc prepitné ani drobné nehody s nápojmi, ktoré sa pritrafia aj dobrému čašníkovi.
"Som tu na praxi. Študujem dentálnu hygienu, v nemocnici som na praxi. Je to super, chodím sem pravidelne každý deň a myslím, že to je dôkaz tohto, že sa tu cítim dobre," povedala študentka Petra.
Kávu, prípadne čaj, si do kaviarničky príležitostne či pravidelne prídu vychutnať aj zamestnanci nemocnice. Počas obedňajšej prestávky sme tu zastihli aj lekára Mikuláša Buzgu.
"Myšlienka je to výborná, spríjemňuje to prostredie. Personál je super, nemôžem sa sťažovať. Zvládajú to veľmi profesionálne a veľmi ľudsky," uviedol lekár.
