Život obce sa mení aj v ďalších oblastiach. V pláne je renovácia historických budov, zriadenie múzea či reštaurácie. Premena prichádza aj v kruhoch mladých ľudí.
Autor TASR
Kecerovce 6. apríla (TASR) – Novú modernú materskú školu pre 140 detí stavia obec Kecerovce v okrese Košice-okolie. Stará škôlka kapacitne nevyhovuje, je len pre 25 detí. Veľký záujem o miesta avizuje starosta Miroslav Galas-Zaufal. Ten chce aj takto podporiť rodičov v obci, ktorí chcú pracovať.
"Myslím si, že záujem bude veľký," povedal TASR starosta. Obec tak reaguje na vládou schválený zámer novelizácie zákona, podľa ktorého bude povinné absolvovať predškolskú prípravu rok pred začatím povinnej školskej dochádzky.
Starosta hovorí, že detí bude dosť, základnú školu navštevuje momentálne 880 detí. Nemenej dôležité podľa neho je aj práca rodičov.
"Potrebujeme, aby rodičia mohli chodiť do práce a aby sa aj ich deti vzdelávali. A keď budeme vzdelávať deti, časom sa nám to všetkým vráti. Vzdelaní ľudia majú budúcnosť a musíme to podporovať," vysvetlil starosta.
Nová škôlka bude moderná budova, každá trieda bude mať svoje sociálne zabezpečene, šatne. Súčasťou bude veľká jedáleň a kuchyňa, aby sa podľa zákona mohla deťom v poslednom ročníku MŠ a žiakom ZŠ zabezpečiť zadarmo teplá strava.
Obec Kecerovce v okrese Košice-okolie chce zrenovovať dva kaštieľske objekty vo svojom centre, zviditeľniť sa a zachovať tak kultúrnu pamiatku. Historické budovy prechádzajú rekonštrukciou už niekoľko rokov. Kecerovský starosta Miroslav Galas-Zaufal by chcel v jednej budove raz zriadiť múzeum, v ďalšej sobášnu sálu, reštauráciu, ale aj čiastočné ubytovanie.
"Kaštiele dávame do poriadku, financie získavame z obecného majetku, čiže z podielových daní, a dostávame aj dotáciu od ministerstva kultúry," povedal pre TASR starosta, ktorý je na čele obce s 3600 obyvateľmi deviaty rok.
Prvá písomná zmenka o obci pochádza z roku 1229. V 13. storočí sa spomína aj postavanie hradu, kúrie a kostola v časti Kecerovské Kostoľany. V 16. storočí dal Andrej Kecer postaviť v časti Kecerovské Pekľany renesančný opevnený zámok.
Obec Kecerovce, v ktorej žije 90 percent Rómov, za posledné roky prešla zmenou najmä v myslení obyvateľov. "Ľudia si uvedomili, že majú pracovať. A keď pracujú, dostanú odmenu a žijú na vyššej úrovni," povedal Galas-Zaufal. Dodal, že dedinčanom už nie je ľahostajné ani životné prostredie a neničia svoje majetky.
"Naša obec je bezpečná, ľudia nažívajú veľmi dobre a nie je problém sa pohybovať ani v osadách, ani v častiach obce. Som hrdý na všetkých ľudí v Kecerovciach," zdôraznil.
Za posledné roky dala obec do poriadku cintoríny, čo si podľa starostu ľudia veľmi vážia. V dedine pôsobí komunitné centrum, postavená je nová základná škola, opravená škôlka či vodovod. V centre pribudli aj dve sochy - svätého Ladislava a svätého Jána.
Starosta zhodnotil, že ľudia nažívajú dobre. "V Kecerovciach sú dobré vzťahy a musím povedať, že odkedy majú ľudia príležitosť sa zamestnať, je to úplne iná situácia. Kto chodí do roboty, má svoje rodinné a pracovné problémy, je rád, že si oddýchne, takže si váži svoj pokoj. Ľudia majú aj iné zmýšľanie," pochválil starosta.
Mladí Rómovia dostali šancu priamo v obci vzdelávať sa a učiť remeslu na najväčšom elokovanom pracovisku košickej Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej. Navštevuje ju 126 žiakov, ktorí získavajú zručnosti v stavebnej výrobe, vo výrobe konfekcie a drevárstve.
Pre miestnych pracujúcich rodičov stavajú v obci novú modernú škôlku, ktorá bude môcť prijať 125 detí. Starosta verí, že práve vzdelanie treba podporovať.
Zhruba 120 rómskych žiakov študuje na najväčšom detašovanom pracovisku košickej Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej v Kecerovciach. Mladí Rómovia vo veku 15-18 rokov sa učia v dvojročných odboroch stavebná výroba, výroba konfekcie a spracovanie dreva. Po zavŕšení štúdia získajú nižšie stredné odborné vzdelanie.
Riaditeľ SOŠ Ján Pituch pre TASR povedal, že kecerovskí žiaci sú zodpovednejší a nájdu sa medzi nimi aj talenty, ktoré vedia vykonať kvalitné práce. "Rodičia už pochopili, že keď oni nemajú vzdelanie, tak ich deti môžu mať vzdelanie a potom získajú aj prácu. Teraz vidia, že je o nich záujem v stavebných firmách. Takto si môžu dvihnúť svoj životný štandard a mať sa lepšie," vysvetlil Pituch. Dodal, že s obcou má SOŠ dobrú spoluprácu a je to cesta ako pomôcť rómskym spoluobčanom. Mladí Rómovia na stavbách vykonávajú nielen zemné práce, ale aj odborné, pretože majú vzdelanie. Za produktívne práce mimo školy dostávajú peniaze, ktoré sú podľa Pitucha motiváciou. "Prví absolventi sa zamestnali v Českej republike. Zabezpečujú kvalitnú prácu, sú zruční," vyzdvihol Pituch.
Vedúca elokovaného pracoviska Alena Sotáková hodnotí, že v triedach majú žiakov, ktorým sa chce viac a sú aj žiaci, ktorí sa do učenia až tak nehrnú, a tým sa treba venovať viac. Zhruba jedna tretina končiacich študentov pokračuje podľa Sotákovej v ďalšom vzdelávaní. Sú to tí najšikovnejší, ktorí si takto urobia aj výučný list, ktorého podmienkou je trojročný odbor.
Žiačky, ktoré vyrábajú konfekciu, sa prezentujú nielen doma. Škola ich výrobky využíva na prezentácie, svoj talent ukázali aj v košickom Kulturparku, čaká ich prezentácia šiat v Prešove na Módnej línii mladých. "Je to pre nich taká výzva, že sa posunú aj ďalej, nezostanú len v Kecerovciach," zdôraznila Sotáková.
Absolventi z Keceroviec končia ako pomocní pracovníci v stavebníctve, v krajčírstve, pri práci s drevom. V škole sa naučia základné veci. Pomocné krajčírky si vedia opraviť odev a výsledným výrobkom je ušitie sukne so zipsom a pásovej zástery. Drevári musia napríklad vedieť rozoznať drevo, aké náterové materiály použiť či vyrobiť jednoduché výrobky z dreva. "V stavebnej výrobe musia vedieť pomery jednotlivých komodít do betónu – to sú základné veci," vysvetlila Sotáková s tým, že ich učia oveľa viac, aj nad rámec toho, čo treba.
Žiakom sa na škole páči. Potvrdila to aj 17-ročná druháčka Nela z neďalekej obce Vtáčkovce. "Páči sa mi, že šijeme rôzne výrobky. Chcela by som sa stať krajčírkou, vyrábať rôzne šaty a tak," prezradila pre TASR.
Marián Kríž, ktorý vedie stavebný odbor a spracovanie dreva, vyzdvihol chlapcov, ktorí vedia samostatne urobiť obklad. "Robíme rôzne produktívne práce. Tí, čo chcú robiť, sa naučia," povedal.
V Kecerovciach sa remeslu učia nielen miestni, ale aj Rómovia z Vtáčkoviec, Boliarova, Rankoviec a Opinej. Dochádzka u Rómov nie je až takým veľkým problémom, pri nej škola spolupracuje s komunitnými centrami.
Na začiatky školy si spomína aj starosta obce. "Zo začiatku to bolo ťažké, kým sa to všetko dalo do poriadku. Je to veľmi dobrá myšlienka, lebo vzdelávame ďalej deti a najmä tie, ktoré nemali finančnú príležitosť od rodičov," zhodnotil starosta Keceroviec Miroslav Galas-Zaufal.
Žiaci prichádzajú na elokované pracovisko zo základných škôl, pričom základné vzdelanie si majú možnosť potom urobiť vo forme kurzu priamo na SOŠ technickej na Kukučínovej v Košiciach. Prváci praxujú len v odborných dielňach, druháci chodia na produktívne práce pod vedením majstrov, kam ich škola vyváža a tam si môžu aj zarobiť. V Košiciach sa napríklad podieľajú na rekonštrukcii internátov, robia podlahy, stierky či sociálne zariadenia.
"Myslím si, že záujem bude veľký," povedal TASR starosta. Obec tak reaguje na vládou schválený zámer novelizácie zákona, podľa ktorého bude povinné absolvovať predškolskú prípravu rok pred začatím povinnej školskej dochádzky.
Starosta hovorí, že detí bude dosť, základnú školu navštevuje momentálne 880 detí. Nemenej dôležité podľa neho je aj práca rodičov.
"Potrebujeme, aby rodičia mohli chodiť do práce a aby sa aj ich deti vzdelávali. A keď budeme vzdelávať deti, časom sa nám to všetkým vráti. Vzdelaní ľudia majú budúcnosť a musíme to podporovať," vysvetlil starosta.
Nová škôlka bude moderná budova, každá trieda bude mať svoje sociálne zabezpečene, šatne. Súčasťou bude veľká jedáleň a kuchyňa, aby sa podľa zákona mohla deťom v poslednom ročníku MŠ a žiakom ZŠ zabezpečiť zadarmo teplá strava.
Obec chce prilákať ľudí, renovuje historické budovy
Obec Kecerovce v okrese Košice-okolie chce zrenovovať dva kaštieľske objekty vo svojom centre, zviditeľniť sa a zachovať tak kultúrnu pamiatku. Historické budovy prechádzajú rekonštrukciou už niekoľko rokov. Kecerovský starosta Miroslav Galas-Zaufal by chcel v jednej budove raz zriadiť múzeum, v ďalšej sobášnu sálu, reštauráciu, ale aj čiastočné ubytovanie.
"Kaštiele dávame do poriadku, financie získavame z obecného majetku, čiže z podielových daní, a dostávame aj dotáciu od ministerstva kultúry," povedal pre TASR starosta, ktorý je na čele obce s 3600 obyvateľmi deviaty rok.
Prvá písomná zmenka o obci pochádza z roku 1229. V 13. storočí sa spomína aj postavanie hradu, kúrie a kostola v časti Kecerovské Kostoľany. V 16. storočí dal Andrej Kecer postaviť v časti Kecerovské Pekľany renesančný opevnený zámok.
Obec Kecerovce, v ktorej žije 90 percent Rómov, za posledné roky prešla zmenou najmä v myslení obyvateľov. "Ľudia si uvedomili, že majú pracovať. A keď pracujú, dostanú odmenu a žijú na vyššej úrovni," povedal Galas-Zaufal. Dodal, že dedinčanom už nie je ľahostajné ani životné prostredie a neničia svoje majetky.
"Naša obec je bezpečná, ľudia nažívajú veľmi dobre a nie je problém sa pohybovať ani v osadách, ani v častiach obce. Som hrdý na všetkých ľudí v Kecerovciach," zdôraznil.
Za posledné roky dala obec do poriadku cintoríny, čo si podľa starostu ľudia veľmi vážia. V dedine pôsobí komunitné centrum, postavená je nová základná škola, opravená škôlka či vodovod. V centre pribudli aj dve sochy - svätého Ladislava a svätého Jána.
Starosta zhodnotil, že ľudia nažívajú dobre. "V Kecerovciach sú dobré vzťahy a musím povedať, že odkedy majú ľudia príležitosť sa zamestnať, je to úplne iná situácia. Kto chodí do roboty, má svoje rodinné a pracovné problémy, je rád, že si oddýchne, takže si váži svoj pokoj. Ľudia majú aj iné zmýšľanie," pochválil starosta.
Mladí Rómovia dostali šancu priamo v obci vzdelávať sa a učiť remeslu na najväčšom elokovanom pracovisku košickej Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej. Navštevuje ju 126 žiakov, ktorí získavajú zručnosti v stavebnej výrobe, vo výrobe konfekcie a drevárstve.
Pre miestnych pracujúcich rodičov stavajú v obci novú modernú škôlku, ktorá bude môcť prijať 125 detí. Starosta verí, že práve vzdelanie treba podporovať.
Mladí Rómovia sú zodpovednejší, učia sa remeslám
Zhruba 120 rómskych žiakov študuje na najväčšom detašovanom pracovisku košickej Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej v Kecerovciach. Mladí Rómovia vo veku 15-18 rokov sa učia v dvojročných odboroch stavebná výroba, výroba konfekcie a spracovanie dreva. Po zavŕšení štúdia získajú nižšie stredné odborné vzdelanie.
Riaditeľ SOŠ Ján Pituch pre TASR povedal, že kecerovskí žiaci sú zodpovednejší a nájdu sa medzi nimi aj talenty, ktoré vedia vykonať kvalitné práce. "Rodičia už pochopili, že keď oni nemajú vzdelanie, tak ich deti môžu mať vzdelanie a potom získajú aj prácu. Teraz vidia, že je o nich záujem v stavebných firmách. Takto si môžu dvihnúť svoj životný štandard a mať sa lepšie," vysvetlil Pituch. Dodal, že s obcou má SOŠ dobrú spoluprácu a je to cesta ako pomôcť rómskym spoluobčanom. Mladí Rómovia na stavbách vykonávajú nielen zemné práce, ale aj odborné, pretože majú vzdelanie. Za produktívne práce mimo školy dostávajú peniaze, ktoré sú podľa Pitucha motiváciou. "Prví absolventi sa zamestnali v Českej republike. Zabezpečujú kvalitnú prácu, sú zruční," vyzdvihol Pituch.
Vedúca elokovaného pracoviska Alena Sotáková hodnotí, že v triedach majú žiakov, ktorým sa chce viac a sú aj žiaci, ktorí sa do učenia až tak nehrnú, a tým sa treba venovať viac. Zhruba jedna tretina končiacich študentov pokračuje podľa Sotákovej v ďalšom vzdelávaní. Sú to tí najšikovnejší, ktorí si takto urobia aj výučný list, ktorého podmienkou je trojročný odbor.
Žiačky, ktoré vyrábajú konfekciu, sa prezentujú nielen doma. Škola ich výrobky využíva na prezentácie, svoj talent ukázali aj v košickom Kulturparku, čaká ich prezentácia šiat v Prešove na Módnej línii mladých. "Je to pre nich taká výzva, že sa posunú aj ďalej, nezostanú len v Kecerovciach," zdôraznila Sotáková.
Absolventi z Keceroviec končia ako pomocní pracovníci v stavebníctve, v krajčírstve, pri práci s drevom. V škole sa naučia základné veci. Pomocné krajčírky si vedia opraviť odev a výsledným výrobkom je ušitie sukne so zipsom a pásovej zástery. Drevári musia napríklad vedieť rozoznať drevo, aké náterové materiály použiť či vyrobiť jednoduché výrobky z dreva. "V stavebnej výrobe musia vedieť pomery jednotlivých komodít do betónu – to sú základné veci," vysvetlila Sotáková s tým, že ich učia oveľa viac, aj nad rámec toho, čo treba.
Žiakom sa na škole páči. Potvrdila to aj 17-ročná druháčka Nela z neďalekej obce Vtáčkovce. "Páči sa mi, že šijeme rôzne výrobky. Chcela by som sa stať krajčírkou, vyrábať rôzne šaty a tak," prezradila pre TASR.
Marián Kríž, ktorý vedie stavebný odbor a spracovanie dreva, vyzdvihol chlapcov, ktorí vedia samostatne urobiť obklad. "Robíme rôzne produktívne práce. Tí, čo chcú robiť, sa naučia," povedal.
V Kecerovciach sa remeslu učia nielen miestni, ale aj Rómovia z Vtáčkoviec, Boliarova, Rankoviec a Opinej. Dochádzka u Rómov nie je až takým veľkým problémom, pri nej škola spolupracuje s komunitnými centrami.
Na začiatky školy si spomína aj starosta obce. "Zo začiatku to bolo ťažké, kým sa to všetko dalo do poriadku. Je to veľmi dobrá myšlienka, lebo vzdelávame ďalej deti a najmä tie, ktoré nemali finančnú príležitosť od rodičov," zhodnotil starosta Keceroviec Miroslav Galas-Zaufal.
Žiaci prichádzajú na elokované pracovisko zo základných škôl, pričom základné vzdelanie si majú možnosť potom urobiť vo forme kurzu priamo na SOŠ technickej na Kukučínovej v Košiciach. Prváci praxujú len v odborných dielňach, druháci chodia na produktívne práce pod vedením majstrov, kam ich škola vyváža a tam si môžu aj zarobiť. V Košiciach sa napríklad podieľajú na rekonštrukcii internátov, robia podlahy, stierky či sociálne zariadenia.