Zemplínska Teplica 20. mája (TASR) – Obec Zemplínska Teplica v okrese Trebišov je v regióne známejšia pod svojím starým názvom Kerestúr. Dedina sa tak volala do roku 1948, následne ju premenovali na Zemplínsky Svätý Kríž, až od roku 1955 má súčasný názov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 v podobe Cristúr, neskôr bola zaznamenaná aj vo forme Santa Crux, Keresztur či Križovany. Pomenovanie (z maďarského kereszt – kríž) vychádzalo zo zasvätenia miestneho kostola Svätému Krížu.

"Pôvodný názov sa vžil a takto ho aj teraz ľudia používajú. Keď povieme Zemplínska Teplica, tak nie veľmi si vedia vybaviť, kde to je, ale keď sa povie Kerestúr, tak hneď vedia," hovorí starostka obce Jozefína Uhaľová.

Súčasný názov obce určili podľa miestneho termálneho prameňa Teplica. V minulosti pri ňom vybudovali práčovňu na ručné pranie, dodnes ho na tieto účely využívajú miestni Rómovia z blízkej osady.



Počet obyvateľov v Zemplínskej Teplici, ktorá bola za čias socializmu tzv. strediskovou obcou, v posledných rokoch narastá, aktuálne ich je 1670. "Veľa ľudí sa sem aj prisťahovalo, keď si kupovali staršie domy, najprv ich využívali na chalupy a teraz už tu bývajú nastálo. Mladých sa snažíme udržať nájomnými bytovkami. Sme aj pomerne výhodná lokalita, do Košíc je to 35 kilometrov, takže obyvatelia nemajú problém dochádzať za prácou do mesta," priblížila starostka.

V uplynulých rokoch v obci realizovali projekty s podporou Európskej únie, ako bola rekonštrukcia budovy základnej školy, revitalizácia centra obce s výstavbou detského ihriska či rekonštrukcia väčšiny ulíc a chodníkov. Obec je plynofikovaná, má čiastočný vodovod a kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd. "Kanalizácia je najväčším bremenom, ktoré by sme chceli zo seba zhodiť, lebo sa buduje už od roku 1985. Každý druhý rok sa nám podarí získať dotáciu z Environmentálneho fondu. Potrebovali sme ešte zhruba 600.000 eur na dokončenie v celej obci," povedala Uhaľová.

Najnovšou pripravovanou investičnou akciou je prístavba materskej školy, ktorá zvýši kapacitu zariadenia na 80 detí, na čo obec už získala vládnu dotáciu. Uchádzať sa chce aj o finančnú podporu na výstavbu rómskeho komunitného centra.

Sedliaci sa r. 1831 vzbúrili, mysleli si, že ich chcú otráviť

Obec Zemplínska Teplica sa zapísala do dejín ako miesto počiatku Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831. Túto udalosť dodnes pripomína v dedine malý pamätník.

Situácia v lete 1831 bola v oblasti východného Slovenska vo vtedajšom Uhorsku veľmi napätá. Všeobecne zlé hospodárske a sociálne pomery sedliakov zhoršila neúroda v predchádzajúcom roku a do toho prišla rozmáhajúca sa smrtiaca epidémia cholery. Rozbuškou boli popri rôznych poverách, neznalosti a strachu paradoxne opatrenia úradov, ktoré mali pomôcť epidémiu zastaviť. Prvý konflikt sa stal v Zemplínskej Teplici (vtedy Kerestúr) 24. júla, keď rozhnevaní poddaní dočasne zajali stoličného komisára.



"Ľudia nevedeli, o čo ide. Dezinfikovali im studne a oni si mysleli, že im sypú otravu. Búrili sa tiež proti ďalším opatreniam, napríklad to bolo vykopanie 80 hrobov pre potenciálnych mŕtvych či príprava veľkých rakiev pre štyri až päť osôb na hromadné pochovávanie. Ľudia sa toho obávali a búrili sa proti panstvu," uviedla pre TASR starostka Zemplínskej Teplice Jozefína Uhaľová.

Mnohí sedliaci uverili, že ich páni chcú otráviť. Tzv. cholerové povstanie sa tak živelne rozšírilo do oblastí Zemplína, Abova, Šariša a Spiša. Vzbura vyústila až do drancovania, vyháňania zemepánov i vraždenia. Nepokoje v samotnej Zemplínskej Teplici však až taký násilný priebeh nemali. Povstanie v krajine napokon vojsko v polovici augusta potlačilo a na šibeniciach skončilo 119 povstalcov.

Foto: TASR - Roman Hanc

Pamätník z roku 1956 stojí v obci pred základnou školou, jeho autorom je akademický sochár František Patočka. Udalosť pripomína krátky nápis: "Tu povstal 25.VII.1831 zemplínsky ľud v sedliackom povstaní za svoje práva a slobodu. Na pamäť 125. výročia vďačný východoslovenský ľud."

Sieň tradícií prezentuje zachované predmety z minulosti

Tkáčsky stav, kroje, staré kočíky, drevenú klopačku, prístroj na balenie tabaku, ale aj náboženské knihy možno vidieť v Sieni tradícií v obci Zemplínska Teplica (okr. Trebišov). Zriadili ju v roku 2008 v miestnom Kultúrnom dome, aby ostali zachované predmety dokumentujúce život, kultúru a tradície tejto obce.

"Stávalo sa, že pri vypratávaní domov ľudia vyhadzovali staré veci, čo našli na povalách. To nás inšpirovalo k tomu, aby sme tie veci zbierali. Oslovili sme aj miestnych občanov, ochotných takéto veci darovať. Zo zozbieraného materiálu sme potom s odbornou pomocou vlastivedného múzea v Trebišove zriadili túto sieň," priblížila pre TASR starostka Zemplínskej Teplice Jozefína Uhaľová.



Malé múzeum zahŕňa staré nástroje, nádoby, oblečenie, nábytok a ďalšie rôzne predmety z dávnej i menej dávnej minulosti. V sklenených vitrínach sú umiestnené vzácnejšie exponáty. Nástenné panely ponúkajú informácie o osídlení obce, Východoslovenskom sedliackom povstaní z roku 1831, obnove dediny po druhej svetovej vojne, činnosti záujmových organizácií, živote cirkví, folklóre, kultúrnom živote, rómskom obyvateľstve či miestnych remeselníkoch. Obec pri projekte použila finančnú podporu z grantového programu U.S. Steel Košice a Karpatskej nadácie Spoločne pre región.

"Sieň slúži najmä pre deti zo základnej školy pri výučbe dejín. Učiteľky žiakom vysvetľujú, čo sa na čo používalo. Chodia tam návštevníci z okolia aj zďaleka. Často máme záujemcov z Ameriky a iných kútov sveta, ktorí tu po predkoch hľadajú svoje korene," uviedla starostka.

Foto: TASR - Roman Hanc

Zemplínska Teplica sa aktívne snaží zachovávať a rozvíjať ľudovú kultúru a tradície. V obci pôsobí folklórny súbor Tepličan, ktorý v rokoch 2007 a 2015 vydal dve hudobné CD, a detský folklórny súbor Tepličanik. Populárnym sa stal miestny folklórny festival s názvom "V Keresture na pastirňi hraju" za účasti domácich i pozvaných súborov. Podujatie spojené s trhmi a tradičnými jedlami sa tento rok bude konať 11. júna.

Obec si udržala mladé rodiny výstavbou nájomných bytov

V obci Zemplínska Teplica (okr. Trebišov) chcú pokračovať vo výstavbe nájomných bytov určených najmä pre mladé rodiny. V rokoch 2009 a 2014 obec postavila dva bytové domy a v pláne je teraz ďalšia bytovka.

"Vzhľadom na to, že záujem o prenájom bytov pretrváva, v tomto roku sme podali žiadosť o podporu na tretí bytový blok. V prípade úspešnosti by sme mohli ďalších záujemcov uspokojiť v roku 2018," uviedla pre TASR starostka obce Jozefína Uhaľová.

Bytovky zahŕňajú po osem jedno- až štvorizbových bytov. Výstavbu realizuje obec s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy a výstavby SR. Výhodnú pôžičku pritom spláca z výberu nájomného, takže projekty nezaťažujú rozpočet obce.

Foto: TASR - Roman Hanc

Priestor pre výstavbu v lokalite na Hlavnej ulici vyčlenilo obecné zastupiteľstvo v územnom pláne a programe rozvoja bývania vzhľadom na prognózu zvyšovania počtu obyvateľov. "Dospelo sa k názoru, že by bolo treba pripraviť nejaké podmienky pre bývanie mladých ľudí, aby odtiaľto neodchádzali a nesťahovali sa do miest," priblížila Uhaľová.

Náklady na prvú bytovku predstavovali 438.000 eur a na druhú 432.000 eur. Predpokladané náklady na ďalšiu sú približne 415.000 eur. V poradovníku je podľa starostky už zhruba 25 záujemcov. Obec má projekčne pripravenú aj výstavbu 12 bytov nižšieho štandardu v miestnej rómskej osade. "Aktuálne vyšla výzva ministerstva vnútra na riešenie rómskeho bývania, takže sa skúsime uchádzať o túto dotáciu," dodala Uhaľová.

Zvyšujúci sa počet obyvateľov, ktorých je v súčasnosti 1670, sa odráža aj na počte detí. Obec najnovšie získala dotáciu z ministerstva vnútra na rozšírenie kapacity materskej školy, ktorá by tak po rekonštrukcii a vybudovaní prístavby mala stúpnuť z aktuálneho počtu 54 na 80 detí.

V univerzitnom podniku sa pripravujú budúci veterinári

Veterinárny lekár sa stará nielen o psov či mačky v príjemnom prostredí ambulancií, ale aj o hospodárske zvieratá priamo v „teréne“, v maštaliach či na farmách. Študentom Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach slúži v tomto smere na vzdelávanie a praktickú výučbu Školský poľnohospodársky podnik v Zemplínskej Teplici v Trebišovskom okrese.

Vo výnimočnom účelovom zariadení, ktorého zriaďovateľom je samotná univerzita, chovajú najmä hovädzí dobytok, ale aj ošípané, ovce a kozy. Zvieratá sú využívané na produkciu mlieka a mäsa, hlavným účelom podniku je však realizácia praktického vzdelávania budúcich veterinárnych lekárov.

"Do tohto účelového zariadenia chodia študenti od prvého ročníka a pod vedením pedagógov sa tu vykonáva praktická výučba nielen v rámci chorôb hospodárskych zvierat, ale aj iných študijných predmetov, ako napr. zootechnika, hygiena chovu, výživa zvierat a pod. Všetko, čo sa naučia v škole, tu môžu realizovať v praktických podmienkach. Cieľom je, aby náš absolvent nadobudol čo najviac požadovaných praktických zručností a mohol ihneď po získaní diplomu nastúpiť do praxe a vykonávať odbornú veterinárnu činnosť," uviedol prorektor UVLF pre klinickú činnosť a styk s praxou Oskar Nagy.



Študenti tak napríklad vykonávajú preventívne ošetrenia zvierat, odbery krvi, vakcinácie, infúzie, ošetrujú paznechty, v prípade potreby vykonávajú cisárske rezy a iné potrebné odborné úkony a chirurgické zákroky. V priebehu akademického roka sa v podniku realizuje podľa prorektora celkovo približne 170 cvičení. Študentov vozí z Košíc do Zemplínskej Teplice školský autobus.

V areáli podniku sa nachádza aj laboratórium, v ktorom je možné vykonávať analýzy odoberaných vzoriek priamo v chove. Ďalšou veľkou výhodou je internát, kde môžu študenti prespať, k dispozícii je stravovanie a kuchyňa. Cvičenia sú jednodňové aj viacdňové, čo umožňuje tak v rámci nich aj 24-hodinový monitoring zdravotného stavu zvierat. "Praktickú činnosť tu vykonávajú aj študenti zo zahraničia. Jedinečnosť tohto podniku je veľkým lákadlom aj v rámci výmenných pobytov študentov, čo je veľmi cenná devíza pre našu univerzitu," skonštatoval pre TASR Nagy.

Foto: TASR - Roman Hanc

Ako uviedol riaditeľ Školského poľnohospodárskeho podniku Ivan Seňko, uzavretý obrat stáda hovädzieho dobytka zahŕňa teľatá, jalovice a okolo 150 dojníc. V chove sú aj ošípané, ovce a kozy, pričom jednotlivým kategóriám sa prispôsobujú praktické cvičenia. Pre samotné zvieratá predstavujú cvičenia aj určitú záťaž a nie vždy v tomto smere ochotne spolupracujú. "Na jednej strane sú zvieratá vyrušované a neraz dôjde k zníženiu úžitkovosti, na druhej strane sa pomáha riešiť ich zdravotný stav s priamou účasťou študentov na ošetrovaní chorých zvierat alebo vykonávaním prevencie ochorení. Tým napomáhajú v chove riešiť zdravotnú problematiku a nadväzne na to zabezpečovať požadovanú produkciu," uviedol riaditeľ.

Počiatky Školského poľnohospodárskeho podniku siahajú do roku 1971, v roku 2003 sa transformoval na neziskovú organizáciu. Takéto prepojenie vzdelávania s praxou prispelo k tomu, že UVLF prešla v minulom roku úspešne procesom medzinárodnej evalvácie a akreditácie zo strany Európskeho združenia inštitúcií pre veterinárske vzdelávanie (EAEVE). Dostala sa tak medzi 12 najlepších veterinárnych univerzít v Európe.