Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riaditeľ spoločnosti Karloff uviedol, že práce na obnove hlavnej budovy prebiehali o niečo dlhšie, ako predpokladali, a vyžiadali si takmer tri milióny eur.
Autor TASR
Kežmarok 26. februára (TASR) - Rekonštrukcia historickej pamiatky, pôvodnej fabriky na výrobu ľanu v Kežmarku, sa blíži do finále. Informoval o tom počas minulotýždňovej návštevy ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) riaditeľ spoločnosti Karloff Erik Semaňák. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, takže súčasní majitelia sa snažili zachovať čo najviac historických prvkov vrátane dominantných železných vzpier s ľanovými kvetmi, ktoré sú na fasáde. Pri realizácii projektu intenzívne spolupracovali aj s pamiatkovým úradom, keďže ide o budovu postavenú v roku 1860.
Semaňák uviedol, že práce na obnove hlavnej budovy prebiehali o niečo dlhšie, ako predpokladali, a vyžiadali si takmer tri milióny eur. "Blížime sa ku koncu a táto časť vrátane výroby a novej technológie by mala byť plne sprevádzkovaná najneskôr koncom apríla. Čo sa týka nejakého odkazu pôvodného majiteľa Karola Weina, to pripravujeme v novej časti pre verejnosť. Tam bude kaviareň, podniková predajňa, reštaurácia, oddychový park a múzeum s odkazom na históriu spracovania ľanu v tejto fabrike," priblížil Semaňák s tým, že táto fáza projektu bude hotová do dvoch až troch rokov a odhadom si vyžiada ďalšie štyri milióny eur. Okrem iného tam chcú organizovať aj exkurzie, čo by podľa riaditeľa mohlo prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne. Spoločnosť okrem toho plánuje zrekonštruovať aj Weinov pamätník.
V budove bývalého Tatraľanu, známej aj ako Pradiareň, sa v súčasnosti zameriavajú na produkciu alkoholu a v logistickej a výrobnej časti zamestnávajú približne 70 ľudí prevažne z regiónu. "Našli sme brožúrku pri príležitosti stého výročia vzniku Tatraľanu, kde bol taký príbeh, že keď sa Nemci cez toho územie vracali, mali v pláne zničiť aj túto budovu. Miestni vedúci prevádzky ich však opili, takže sa podarilo zachovať viaceré pamiatky v Kežmarku. Dá sa teda povedať, že alkohol prispel k tomu, že tá budova dodnes stojí," dodal riaditeľ.
Saková ocenila prístup rodinnej firmy k tejto historickej pamiatke. "Nerobia len produkčnú činnosť, ale dbajú aj o rozvoj kultúrneho povedomia a cestovného ruchu v regióne. Práve táto budova je toho dôkazom, pretože pokojne tá nová produkcia mohla existovať v polyfunkčných budovách, miesto toho spoločnosť investovala do rekonštrukcie pamiatky," zdôraznila.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák upozornil, že Tatraľan bol najmodernejšou fabrikou svojej doby a okrem výroby sa v regióne ľan aj pestoval. "Len v samotnom závode pracovalo 2500 ľudí a na to bolo nadviazané celé poľnohospodárstvo podtatranského regiónu. Žiaľ, transformáciou po roku 1989 došlo k úplnému zastaveniu výroby a rozpredaniu majetku. To malo veľmi negatívne následky pre zamestnanosť," skonštatoval primátor. Verí, že nové múzeum v Pradiarni rozšíri ponuku cestovného ruchu v meste a rozvoj výroby zase prispeje k väčšiemu množstvu pracovných príležitostí.
Semaňák uviedol, že práce na obnove hlavnej budovy prebiehali o niečo dlhšie, ako predpokladali, a vyžiadali si takmer tri milióny eur. "Blížime sa ku koncu a táto časť vrátane výroby a novej technológie by mala byť plne sprevádzkovaná najneskôr koncom apríla. Čo sa týka nejakého odkazu pôvodného majiteľa Karola Weina, to pripravujeme v novej časti pre verejnosť. Tam bude kaviareň, podniková predajňa, reštaurácia, oddychový park a múzeum s odkazom na históriu spracovania ľanu v tejto fabrike," priblížil Semaňák s tým, že táto fáza projektu bude hotová do dvoch až troch rokov a odhadom si vyžiada ďalšie štyri milióny eur. Okrem iného tam chcú organizovať aj exkurzie, čo by podľa riaditeľa mohlo prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne. Spoločnosť okrem toho plánuje zrekonštruovať aj Weinov pamätník.
V budove bývalého Tatraľanu, známej aj ako Pradiareň, sa v súčasnosti zameriavajú na produkciu alkoholu a v logistickej a výrobnej časti zamestnávajú približne 70 ľudí prevažne z regiónu. "Našli sme brožúrku pri príležitosti stého výročia vzniku Tatraľanu, kde bol taký príbeh, že keď sa Nemci cez toho územie vracali, mali v pláne zničiť aj túto budovu. Miestni vedúci prevádzky ich však opili, takže sa podarilo zachovať viaceré pamiatky v Kežmarku. Dá sa teda povedať, že alkohol prispel k tomu, že tá budova dodnes stojí," dodal riaditeľ.
Saková ocenila prístup rodinnej firmy k tejto historickej pamiatke. "Nerobia len produkčnú činnosť, ale dbajú aj o rozvoj kultúrneho povedomia a cestovného ruchu v regióne. Práve táto budova je toho dôkazom, pretože pokojne tá nová produkcia mohla existovať v polyfunkčných budovách, miesto toho spoločnosť investovala do rekonštrukcie pamiatky," zdôraznila.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák upozornil, že Tatraľan bol najmodernejšou fabrikou svojej doby a okrem výroby sa v regióne ľan aj pestoval. "Len v samotnom závode pracovalo 2500 ľudí a na to bolo nadviazané celé poľnohospodárstvo podtatranského regiónu. Žiaľ, transformáciou po roku 1989 došlo k úplnému zastaveniu výroby a rozpredaniu majetku. To malo veľmi negatívne následky pre zamestnanosť," skonštatoval primátor. Verí, že nové múzeum v Pradiarni rozšíri ponuku cestovného ruchu v meste a rozvoj výroby zase prispeje k väčšiemu množstvu pracovných príležitostí.
