Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kniha je určená pre pokročilé paličkárky, odbornej verejnosti a nadšencom paličkovanej čipky.
Autor TASR
Martin 7. decembra (TASR) - Pokročilým paličkárkam, odbornej verejnosti a nadšencom paličkovanej čipky je určená kniha Tajomstvá liptovskej čipky, ktorú dnes na pôde Turčianskej knižnice v Martine predstavilo občianske združenie Pôvabnica Turca.
Nápad zdokumentovať liptovskú čipku vznikol podľa štatutárnej zástupkyne OZ Pôvabnica Turca Viery Švecovej preto, že v Liptove sa veľa paličkovalo, ale dodnes chýbala technická dokumentácia. „A hoci paličkári z OZ Pôvabnica Turca sú z Martina a okolia, táto čipka ich veľmi upútala. A chceli prispieť k tomu, aby sa do Liptova vrátila. Postupne budeme organizovať kurzy, v ktorých chceme učiť už zdatné paličkárky paličkovať liptovskú čipku. A budem veľmi rada, ak to dokážu. Pretože, my sme knihu dokumentovali z našich hotových prác celý kalendárny rok,“ uviedla Švecová.
Techniku liptovskej paličkovanej čipky považuje za jednu z najnáročnejších. „Len paličkárka, ktorá dokáže ten vzor upaličkovať vie, o čom je naozaj táto technika. Táto technika je jedna z najkomplikovanejších, kde treba veľa rozmýšľať. Ale paličkárky by sa nemali nechať odradiť. Určite to dokážu,“ povzbudila štatutárna zásutpkyňa OZ Pôvabnica Turca.
Zdôraznila, že liptovská čipka sa paličkovala spamäti, bez nákresu. „Ten sme si urobili my z útržkov starých čipiek. Jeden čepiec obsahoval štyridsať rôznych verzií paličkovania. A v jednom vzore nájsť štyridsať iných techník, to je úžasné,“ podotkla Švecová.
Spoluautorkou knihy je 81-ročná Mária Čobrdová, ktorá zbierala materiál použitý v knihe dvadsať rokov. „Na druhom festivale paličkovanej čipky v Prešove sme ukázali päť vzorov, päť pásov liptovskej čipky. A tam povedali, že sa musíme tejto tematike viacej venovať. Musíme to rozširovať, dokumentovať. A bolo nám to takou úlohou do budúcnosti, aby sme to splnili. Odborné články etnografky Alžbety Gazdíkovej v knihe ukázali, že vývoj paličkovanej čipky na Slovensku siaha hlboko do histórie. Môžeme hovoriť, že už v roku 1800 existovali kurzy a školy, ktoré naše ženy, matky učili paličkovať v Španej doline, Kremnici, Liptovskom Hrádku a Prešove,“ povedala Čobrdová.
Doplnila, že k liptovskej čipke ju pritiahla ťažkosť. „Ja som ten typ, že čím je to ťažšie, tým je to zaujímavejšie. V klube je 30 členiek a všetky by to chceli vedieť. Dúfam, že ich záujem sa udrží a neodradí ich, že je to naozaj ťažké. Ale nie sme jediné centrum, ktoré sa venuje liptovskej paličkovanej čipke. Je to aj Liptovský Hrádok a Pribylina, kde majú o túto vec záujem. Som veľmi rada tejto skutočnosti, lebo naučiť sa ju je dosť náročné,“ dodala Čobrdová.
Nápad zdokumentovať liptovskú čipku vznikol podľa štatutárnej zástupkyne OZ Pôvabnica Turca Viery Švecovej preto, že v Liptove sa veľa paličkovalo, ale dodnes chýbala technická dokumentácia. „A hoci paličkári z OZ Pôvabnica Turca sú z Martina a okolia, táto čipka ich veľmi upútala. A chceli prispieť k tomu, aby sa do Liptova vrátila. Postupne budeme organizovať kurzy, v ktorých chceme učiť už zdatné paličkárky paličkovať liptovskú čipku. A budem veľmi rada, ak to dokážu. Pretože, my sme knihu dokumentovali z našich hotových prác celý kalendárny rok,“ uviedla Švecová.
Techniku liptovskej paličkovanej čipky považuje za jednu z najnáročnejších. „Len paličkárka, ktorá dokáže ten vzor upaličkovať vie, o čom je naozaj táto technika. Táto technika je jedna z najkomplikovanejších, kde treba veľa rozmýšľať. Ale paličkárky by sa nemali nechať odradiť. Určite to dokážu,“ povzbudila štatutárna zásutpkyňa OZ Pôvabnica Turca.
Zdôraznila, že liptovská čipka sa paličkovala spamäti, bez nákresu. „Ten sme si urobili my z útržkov starých čipiek. Jeden čepiec obsahoval štyridsať rôznych verzií paličkovania. A v jednom vzore nájsť štyridsať iných techník, to je úžasné,“ podotkla Švecová.
Spoluautorkou knihy je 81-ročná Mária Čobrdová, ktorá zbierala materiál použitý v knihe dvadsať rokov. „Na druhom festivale paličkovanej čipky v Prešove sme ukázali päť vzorov, päť pásov liptovskej čipky. A tam povedali, že sa musíme tejto tematike viacej venovať. Musíme to rozširovať, dokumentovať. A bolo nám to takou úlohou do budúcnosti, aby sme to splnili. Odborné články etnografky Alžbety Gazdíkovej v knihe ukázali, že vývoj paličkovanej čipky na Slovensku siaha hlboko do histórie. Môžeme hovoriť, že už v roku 1800 existovali kurzy a školy, ktoré naše ženy, matky učili paličkovať v Španej doline, Kremnici, Liptovskom Hrádku a Prešove,“ povedala Čobrdová.
Doplnila, že k liptovskej čipke ju pritiahla ťažkosť. „Ja som ten typ, že čím je to ťažšie, tým je to zaujímavejšie. V klube je 30 členiek a všetky by to chceli vedieť. Dúfam, že ich záujem sa udrží a neodradí ich, že je to naozaj ťažké. Ale nie sme jediné centrum, ktoré sa venuje liptovskej paličkovanej čipke. Je to aj Liptovský Hrádok a Pribylina, kde majú o túto vec záujem. Som veľmi rada tejto skutočnosti, lebo naučiť sa ju je dosť náročné,“ dodala Čobrdová.
