Pri zostavovaní Retro Trnava použili zbierku trnavského zberateľa Jozefa Benka.
Autor TASR
,aktualizované Trnava 15. novembra (TASR) - Nová kniha Retro Trnava je knižný návrat do rokov socializmu 1948 - 1989 cez dobové pohľadnice. Prináša zábery na známe i menej známe miesta Trnavy, tiež momenty, keď sa mesto budovalo, ale i búralo, a ktoré podľa vydavateľa Daniela Kollára už odvial čas.
Retro Trnava sa radí ku knižným titulom, ktoré v uplynulých rokoch priniesli pohľad na tri desiatky slovenských miest a regiónov takisto prostredníctvom pohľadníc, avšak predovšetkým z medzivojnového obdobia, z čias prvej republiky i staršie. "Uvedomili sme si však, že aj pohľadnice z rokov budovania socializmu sú už v podstate historické a majú svoju výpovednú hodnotu. Tak vznikla nová edícia Retro a v nej pred Trnavou Bratislava a Vysoké Tatry," uviedol Kollár.
Pri zostavovaní Retro Trnava použili zbierku trnavského zberateľa Jozefa Benka. "Bola to ťažká úloha, mali sme pred sebou na výber tisícku záberov na mesto," uviedol Kollár. Išlo o farebné zábery, mnohé iba kolorované, no veľká väčšina bola ideologicky podfarbená, so snahou ukázať, ako sa v Trnave úspešne buduje socializmus. Najčastejšie bolo snímané historické, vtedy pomerne zanedbané centrum mesta a jeho postupné premeny. Nemohla chýbať dominanta Trnavy - mestská veža, ale aj ďalšie cenné budovy. V tých časoch vychádzali hlavne tzv. okienkové pohľadnice s viacerými zábermi aj na menej všedné či nečakané témy. Napríklad sa dala kúpiť pohľadnica s kúpaliskami a športovou halou, s novými sídliskami, s domom revolučného hnutia, z výskumného ústavu kukurice, spotrebného družstva Jednota, z priemyselných objektov či vtedy veľmi úspešného futbalového klubu Spartak, aj s podpismi hráčov. "Túto naštylizovanú idylku sme dali do kontrastu s čiernobielymi zábermi Jozefa Šelestiaka, ktorý fotografuje Trnavu už viac ako štyridsať rokov. Na jeho fotkách vidno, ako sa bager zahryzol do hlavného námestia, ako postupne mizli meštianske domy, aká bola skutočná starostlivosť o historické objekty," dodal vydavateľ.
Textom každú zo 160 pohľadníc doplnila Simona Jurčová. "I keď sa zábery na centrum Trnavy v mnohom opakujú, pri každej som sa snažila o opísanie inej súvislosti," uviedla. Využívala rôzne zdroje informácií, v mnohom jej pomohol zdigitalizovaný archív fotografií TASR, ktorý sa nachádza na webe vtedy.tasr.sk. "Agentúrni fotografi a redaktori udávali pri svojej práci veľmi presné informácie, o ktoré som sa mohla oprieť. Tak som napríklad našla súvislosti o výstavbe pošty na námestí, ktorá začala v roku 1949," dodala Jurčová.
Retro Trnava sa radí ku knižným titulom, ktoré v uplynulých rokoch priniesli pohľad na tri desiatky slovenských miest a regiónov takisto prostredníctvom pohľadníc, avšak predovšetkým z medzivojnového obdobia, z čias prvej republiky i staršie. "Uvedomili sme si však, že aj pohľadnice z rokov budovania socializmu sú už v podstate historické a majú svoju výpovednú hodnotu. Tak vznikla nová edícia Retro a v nej pred Trnavou Bratislava a Vysoké Tatry," uviedol Kollár.
Pri zostavovaní Retro Trnava použili zbierku trnavského zberateľa Jozefa Benka. "Bola to ťažká úloha, mali sme pred sebou na výber tisícku záberov na mesto," uviedol Kollár. Išlo o farebné zábery, mnohé iba kolorované, no veľká väčšina bola ideologicky podfarbená, so snahou ukázať, ako sa v Trnave úspešne buduje socializmus. Najčastejšie bolo snímané historické, vtedy pomerne zanedbané centrum mesta a jeho postupné premeny. Nemohla chýbať dominanta Trnavy - mestská veža, ale aj ďalšie cenné budovy. V tých časoch vychádzali hlavne tzv. okienkové pohľadnice s viacerými zábermi aj na menej všedné či nečakané témy. Napríklad sa dala kúpiť pohľadnica s kúpaliskami a športovou halou, s novými sídliskami, s domom revolučného hnutia, z výskumného ústavu kukurice, spotrebného družstva Jednota, z priemyselných objektov či vtedy veľmi úspešného futbalového klubu Spartak, aj s podpismi hráčov. "Túto naštylizovanú idylku sme dali do kontrastu s čiernobielymi zábermi Jozefa Šelestiaka, ktorý fotografuje Trnavu už viac ako štyridsať rokov. Na jeho fotkách vidno, ako sa bager zahryzol do hlavného námestia, ako postupne mizli meštianske domy, aká bola skutočná starostlivosť o historické objekty," dodal vydavateľ.
Textom každú zo 160 pohľadníc doplnila Simona Jurčová. "I keď sa zábery na centrum Trnavy v mnohom opakujú, pri každej som sa snažila o opísanie inej súvislosti," uviedla. Využívala rôzne zdroje informácií, v mnohom jej pomohol zdigitalizovaný archív fotografií TASR, ktorý sa nachádza na webe vtedy.tasr.sk. "Agentúrni fotografi a redaktori udávali pri svojej práci veľmi presné informácie, o ktoré som sa mohla oprieť. Tak som napríklad našla súvislosti o výstavbe pošty na námestí, ktorá začala v roku 1949," dodala Jurčová.