Kochanovce 2. decembra (TASR) - Obec Kochanovce v Humenskom okrese je od roku 2009 charakteristická aj produkciou bryndze, ktorú vyrába súkromná firma. Odtiaľ putuje do obchodov po celom Slovensku. Okrem nej tu produkujú aj ovčie jogurty a syr, tiež kyslú žinčicu. Ročne spracujú približne 150.000 litrov ovčieho mlieka.

Pravá Kochanovská bryndza sa vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka. "Vzácne je v prvom rade na nej to, že pokiaľ mlieko spĺňa všetky kvalitatívne štandardy, tak obsahuje obrovské množstvo probiotických kultúr, ktoré sú blahodárne pre ľudský organizmus a pomáhajú pri jeho regenerácii, čo sa týka krvného tlaku, metabolizmu či črevných záležitostí," uviedol pre TASR konateľ spoločnosti Výborný produkt, ktorá výrobu v obci prevádzkuje, Rastislav Korenko. V oblasti mliekarenstva pracuje už 20 rokov.



Zvýšený dopyt po ovčích produktoch v poslednom čase je podľa neho spôsobený tým, že ľudia nejdú po kvantite, ale idú aj po kvalite potravín. "Niekedy bolo dominantné kravské mlieko z dôvodu možno nasýtenia obyvateľstva. Teraz je to otázka výberu potravín, nových technológií, novej plemenárskej práce i nových možností výroby mlieka," vysvetlil. Poukázal v tejto súvislosti aj na históriu. "Musíme vychádzať z toho, na čom fungovali a zdravo žili naši predkovia. Ovčie mlieko je regeneračná potravina," doplnil.

Momentálne nie sú chovateľmi oviec. Mlieko s vysokou kvalitou kupujú podľa Korenka od troch fariem v rámci východného a stredného Slovenska. "Bryndze spracovávame cez tonu a pol mesačne a jogurtov, konkrétne v mesiaci november sme vyrobili 30.000 kusov," doplnil s tým, že vo výrobe v Kochanovciach zamestnávajú štyroch ľudí.

Symbolom obce je na kopci sa týčiaci Kostol sv. Jána Krstiteľa

Symbolom obce Kochanovce v Humenskom okrese je na kopci sa týčiaci Kostol sv. Jána Krstiteľa. Postavili ho pravdepodobne v druhej polovici 18. storočia. Ide o národnú kultúrnu pamiatku (NKP), s ktorou sa spája zaujímavá legenda.

"Nevieme, či je pravdivá, ale vyzerá to, žeby mohla byť. Údajne z neďalekého humenského kaštieľa, ktorý je za hrebeňom, nejaká grófka alebo šľachtičná nasadla do voza a išla sa previezť. Kone sa jej splašili a ona sa údajne modlila k Jánovi Krstiteľovi. Ten voz sa zastavil práve tu hore na hrebeni. Údajne tu preto vznikla kaplnka, ktorá bola neskôr prebudovaná na kostol, ktorý využívali občania," priblížil pre TASR starosta Miroslav Porochnavý. Ďalšia vec, ktorá môže podľa neho nasvedčovať tomu, že je to pravda, je to, že obec Kochanovce vznikla neskôr ako okolité dediny.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Objekt je dokladom barokového staviteľstva v spomínanom období. "Jeho špecifickosť spočíva v tom, že od čias výstavby do súčasnosti ostal prakticky v intaktnej podobe (s výnimkou strešnej krytiny), čo je v danom regióne výnimočné," informoval TASR odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Anton Liška. V interiéri kostola sa nachádzajú tri predmety, ktoré sú vyhlásené za hnuteľné NKP – procesiový kríž s korpusom, barokový nástenný drevený kríž a renesančná kamenná krstiteľnica, ktorá pochádza zo 17. storočia.



"Z architektonického hľadiska ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovým uzáverom svätyne (apsida), pravouhlou loďou a štvorhrannou trojpodlažnou predstavanou západnou vežou. Dlažba vo všetkých priestoroch je z pravidelných kamenných platní. Nad vstupom do svätyne, pred víťazným oblúkom, je sekundárne umiestnený drevený tvár s latinských nápisom. Murivo kostola je z lomového kameňa, chránené jednovrstvovou vápennou omietkou," priblížil podrobnosti Liška. Zaujímavé na tomto objekte je podľa neho okrem iného dispozičné riešenie a hmota kostola či klenby.

Obyvatelia ho podľa Porochnavého riadne využívali, až kým sa v roku 1976 neukončila výstavba nového kostola. Teraz ho používajú na sviatok Jána Krstiteľa, ktorému je aj zasvätený a pri pohrebných obradoch.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Ako uviedol Liška, objekt naposledy renovovali v rokoch 1999 až 2000. Obnova sa týkala exteriéru, konkrétne išlo o úpravu fasád, aplikáciu konzervačného náteru na strešnú krytinu a inštaláciu nových zvodov. Podľa starostu si už ale vyžaduje ďalší zásah. "Ale príkladne sa oň starajú a zveľaďujú ho manželia Weisovci," zdôraznil.

Futbal má v obci 85-ročnú tradíciu, pozornosť chcú venovať mladým

Futbal v obci Kochanovce v Humenskom okrese má 85-ročnú tradíciu. O tom, že miestni týmto športom žijú, svedčí aj nedávna rekonštrukcia futbalového trávnika na miestnom ihrisku, na ktorom sa zápasy nehrali šesť rokov. Do obnovy sa totiž pustili futbaloví nadšenci.

"Zo sponzorských peňazí urobili väčšinu prác," uviedol pre TASR starosta obce Miroslav Porochnavý s tým, že obec dokončila zo svojich financií výsev trávnika a kompletizáciu hracej plochy. Okrem toho v súčasnosti rekonštruujú aj interiér objektu pod tribúnou. Dobudovať by chceli ešte betónové oplotenie, ktoré by malo slúžiť aj ako protipovodňová ochrana. Projekt na spolufinancovanie z fondov EÚ už majú pripravený. Okrem iného uvažujú aj nad umelým osvetlením. "Ihrisko sa môže využívať v tých večerných hodinách, kedy už je väčšina ľudí doma z práce a môžu sa venovať športu," dodal.

So zanietenými futbalistami sa rozhodli, že nepôjdu cestou postupu za každú cenu. "Chceme investovať viac peňazí do mládeže a futbal si užívať ako zábavu, aby neprinášal nejakú nervozitu a nepokoje, ale aby bol miestom na oddych," spomenul. Okrem dospelých majú aj družstvo žiakov, v obidvoch je približne 20 hráčov. Porochnavý v tejto súvislosti spomenul aj výhody prímestskej polohy. "Keďže nedokážeme postaviť mužstvo z našich Kochanovčanov, ani u detí, ani u dospelých, chodia k nám aj hráči z Humenného," vysvetlil s tým, že od ďalšieho súťažného ročníka uvažujú aj nad dorastencami.

Hneď vedľa futbalového ihriska vyrástlo pred dvomi rokmi aj multifunkčné športovisko, ktorého výstavbu hradila obec z vlastných financií. "Mládež ho využíva aj na nohejbal, volejbal či futbal. Je súčasťou areálu, ktorý chceme ďalej budovať a zveľaďovať," poznamenal s tým, že pripravenú tu majú aj plochu na prírodný ľad. "Keď nám to počasie dovolí, urobíme pre deti klzisko," doplnil.

Šport považuje vedenie obce za dôležitú časť, ktorú chce v rámci rozvoja podporovať. "Po rokoch sa nám tiež podarilo reštartovať tradíciu stolného tenisu a už niekoľko rokov máme tri súťažné mužstvá s približne 17 hráčmi," uviedol. Trénujú v kultúrnom dome. "Mňa osobne to veľmi teší, nakoľko sám som aktívne hral. Je to pre mňa veľmi povzbudzujúce, keď ich prídem pozrieť napr. v utorok večer a je tam 12 aj 15 chlapov. Trénujú namiesto toho, aby sedeli doma či v krčme," povedal. Porochnavý v tejto súvislosti spomenul tiež plán, ktorý je už aj na papieri. "Postaviť by sme chceli malú telocvičňu, keďže u nás nemáme základnú školu," vysvetlil.

Obec chce vytvoriť vhodné podmienky pre mladých ľudí i podnikateľov

Obec Kochanovce v Humenskom okrese by chcela vytvoriť vhodné podmienky pre mladých ľudí, podnikateľov, ale aj na oddych obyvateľov. V týchto smeroch má viaceré plány.

"Pozerali sme sa na rozvoj obce z komplexného hľadiska a vyšlo nám z toho, že strana od Humenného je už zastavaná a hory nám nedovolia pokračovať vo výstavbe ďalej a dopyt po stavebných pozemkoch je veľký. Tak sme sa rozhodli, že sa budeme snažiť preniesť život obce na druhú stranu, za Laborec," informoval TASR starosta obce Miroslav Porochnavý. Tieto dve časti dediny rozdeľuje štátna cesta smerujúca do Medzilaboriec, ktorá je dosť frekventovaná.

"Vsadili sme preto na komplexnú prestavbu križovatky spojenú s novými autobusovými zastávkami a prístupovými chodníkmi, tiež prepojenie priechodu pre chodcov so železničným nástupišťom," vysvetlil. Za riekou sa tiež nachádzajú športoviská, ktoré navštevujú obyvatelia, vyriešiť teda chceli hlavne bezpečnosť. Celá prestavba križovatky trvala približne tri roky. "Sme pred kolaudáciou," poznamenal starosta s tým, že sa v tejto súvislosti stretol s ústretovosťou zo všetkých zainteresovaných strán, ktoré konečné riešenie privítali.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Ďalším rozvojovým plánom obce je výstavba nájomných bytov, ktorá by sa mala začať už na jar budúceho roka. Pozitívom je v tejto súvislosti podľa Porochnavého aj fakt, že sa v dedine nachádza materská škola, ktorú navštevuje od 15 do 18 detí. Vizitkou dobrého personálu je podľa neho to, že do nej chodia aj deti z Humenného.

Medzi priority Kochanoviec patrí podľa starostu aj zlepšenie podmienok pre súkromný sektor. "Máme starý hospodársky dvor, ktorý využívajú podnikatelia hlavne na drevospracujúci priemysel, máme potravinársku výrobu, výrobu plastov a kvalitný autoservis," vymenoval. Výhodou je blízkosť mesta a dostupnosť k tejto tzv. malej priemyselnej zóne, ktorá leží na urbárskych pozemkoch. Chceli by ale vylepšiť infraštruktúru. "Máme v katastri obce aj expedičný sklad štátnych lesov," spomenul. Jedným z krokov, ktoré chcú v budúcnosti zrealizovať, je zlepšiť spoluprácu medzi ním a miestnymi podnikateľmi.

Výstavba chodníka popri Laborci je tiež jedna z rozvojových aktivít Kochanoviec. Urobili zatiaľ veľmi malú časť, na dostavbu by chceli získať peniaze z eurofondov. Podľa Porochnavého by mal popri rieke vyrásť park arborétového typu. "Máme na to pripravený projekt, bude to zaujímavé a možno to pritiahne aj nejakých turistov napr. z Humenného, ktorí tu budú môcť tráviť voľný čas a zároveň spoznávať dreviny," uzavrel s tým, že v prípade neposkytnutia pomoci by chodník chceli dokončiť z vlastných zdrojov.

Seniori si na stacionár zvykli, jeho zaujímavosťou je zelená strecha

Klienti denného centra v Kochanovciach v Humenskom okrese si na spoločnosť zvykli. Zariadenie prevádzkuje obec, ktorá z vlastných financií investovala do vybudovania prístavby z dôvodu splnenia zákonných povinností približne 60.000 eur. Jeho súčasťou je aj tzv. zelená strecha.

Denný stacionár navštevuje 30 klientov. Vykonávajú rôzne aktivity zamerané na pracovno-tvorivú činnosť, aktuálne na vianočnú tému, precvičenie jemnej motoriky, ale aj pamäte. "Robíme gramatické či matematické cvičenia, aby si stále oprašovali vedomosti," uviedla pre TASR pracovníčka denného stacionára Mária Korbová.



Chlapi si zahrajú karty a spoločenské hry, pracujú skôr s drevom. Ženy sa viac venujú jemnejším prácam, ako je napr. šitie. "Snažíme sa do všetkého zapájať aj mužov, aj ženy," pokračovala Korbová s tým, že k nim chodí veľa klientov, ktorí sú doma sami. "Keď prídu k nám a dáme im také úlohy, že napríklad treba ušiť ružičky, urobiť venček, pre nich je to veľmi dôležité, lebo sa cítia znovu potrebný. Myslím si, že ich to naštartúva, aby fungovali v živote," doplnila.

Stacionár od jeho začiatku navštevuje aj Dalma Bednáriková. "Chodím sem rada, bola by som ináč aj sama, lebo všetko ide do práce. Tu sa človek porozpráva s ľuďmi, nie je osamotený, pracujeme, robíme tu rôzne akcie, chodíme po výletoch. Je tu príjemná atmosféra a vynikajúce dievčatá," povedala pre TASR. Pred Vianocami napr. vyrábajú adventné vence, háčkujú rôzne gule či pečú ozdoby na stromček z tzv. slaného cesta. "Všetko, čo si donesiem domov, každý obdivuje," poznamenala.

Seniori si nevedia predstaviť, že by už stacionár v obci nefungoval. Podľa Bednárikovej by veľa stratili. "Na dôchodku som už 22 rokov, ale tu, v týchto ľuďoch, som našla, a to som sa sem presťahovala, skutočne dobrých priateľov," zdôraznila. "Je to lepšie ako samota," doplnila ju kamarátka Viola Darašová.

Foto: TASR/Michaela Zdražilová

Zriaďovateľom denného stacionára je obec. Pred dvoma rokmi priestor prenajímala neziskovej organizácii. "Keďže štát zmenil podmienky poskytovateľom, hlavne v nárokoch na priestor, tak sme sa rozhodli, že prestavbu urobíme z vlastného rozpočtu, aby sme zachovali počet klientov a aby sme im poskytli komfort, tiež dodržali podmienky, ktoré predpisuje zákon," vysvetlil pre TASR starosta obce Miroslav Porochnavý. Ide o novú stavbu s plochou približne 150 metrov štvorcových.

Prístavba bola podľa neho komplikovaná, ale zvládli ju aj s jednou zaujímavosťou. "Rozhodli sme sa trošku prispieť i k ekológii a ako strešnú krytinu sme použili zeminu, čím sme vytvorili zelenú strechu. Pomaly zarastá, verím, že do roka do dvoch by mala byť zelená celá a mala by plniť svoj účel," spomenul s tým, že sa v tejto súvislosti snaží pozorovať moderné trendy v stavebníctve i samosprávach, najviac ho však inšpirovalo Nórsko.