Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhé roky pred rekonštrukciou bol celý mlyn a jeho zariadenie nahádzané na jednu kopu na brehu Malého Dunaja.
Autor TASR
Jelka 28. júna (TASR) - Ozdobou a pýchou obce Jelka je Némethov vodný mlyn rekonštruovaný v rokoch 1992 - 1994, ktorý každoročne navštívi niekoľko tisíc turistov. Koncom 19. storočia bolo v katastri obce v prevádzke sedem vodných mlynov. Némethov mlyn bol postavený v roku 1894 ako plávajúci. Po 12 rokoch ho prestavali a ukotvili na pilóty, a tak pracoval až do roku 1951. TASR informoval tajomník vlastivednej spoločnosti Pro Patria a občan Jelky Jenő Görföl.
"Jelčiansky mlyn na ľavom brehu Malého Dunaja pôvodne nebol kolový a nebol ani na mieste, kde sa teraz nachádza. Bol na druhom brehu, pri eliášovskej hlavnej ceste a uložili ho na plavidlá. Jeho majiteľom bol József Németh, ktorý dostal v roku 1894 z Budapešti povolenie na premiestnenie a na prestavbu," priblížil Görföl s tým, že kataster, kde sa mlyn teraz nachádza, sa nazýva "Hásás". Podľa legendy v tejto časti dediny boli vždy hádky, a preto sa tak v maďarčine nazýva táto časť obce.
Nový mlyn prestavali podľa plánov Adolfa Visnyovszkého na kolový. "Majiteľ mlyna už nie je medzi živými, ale v dedine žije ešte Ľudovít Németh, ktorý pracoval ako mládenec v mlyne a teraz má vyše 90 rokov. Často a s radosťou rozpráva deťom o živote mlynárov," povedal tajomník vlastivednej spoločnosti. Dodal, že si pamätá aj chátranie mlyna. Dlhé roky pred rekonštrukciou bol celý mlyn a jeho zariadenie nahádzané na jednu kopu na brehu Malého Dunaja.
Podľa jeho ďalších slov sa v mlyne a okolo objektu natáčali rôzne filmy, najmä s detskou tematikou a rozprávky. "Pamätám si, že majiteľ mlynu toho času všetko predal za 5000 korún československých Okresnému múzeu v Galante, ktoré je aj teraz majiteľom mlynu. Pričom aj obecný úrad prispieva na vodnú pamiatku, ktorú denno-denne navštevuje niekoľko desiatok ľudí," vysvetlil.
Medzi povinnosti mlynára okrem starostlivosti o mlyn a jeho prevádzkovanie patrilo aj prepúšťanie člnov a lodí cez hrádzu. "V minulých storočiach plavba po Malom Dunaji bola samozrejmou záležitosťou. Návštevníci sa v súčasnosti prechádzajú cez koryto v 20 až 30-centimetrovej vode," uviedol.
"Jelčiansky mlyn na ľavom brehu Malého Dunaja pôvodne nebol kolový a nebol ani na mieste, kde sa teraz nachádza. Bol na druhom brehu, pri eliášovskej hlavnej ceste a uložili ho na plavidlá. Jeho majiteľom bol József Németh, ktorý dostal v roku 1894 z Budapešti povolenie na premiestnenie a na prestavbu," priblížil Görföl s tým, že kataster, kde sa mlyn teraz nachádza, sa nazýva "Hásás". Podľa legendy v tejto časti dediny boli vždy hádky, a preto sa tak v maďarčine nazýva táto časť obce.
Nový mlyn prestavali podľa plánov Adolfa Visnyovszkého na kolový. "Majiteľ mlyna už nie je medzi živými, ale v dedine žije ešte Ľudovít Németh, ktorý pracoval ako mládenec v mlyne a teraz má vyše 90 rokov. Často a s radosťou rozpráva deťom o živote mlynárov," povedal tajomník vlastivednej spoločnosti. Dodal, že si pamätá aj chátranie mlyna. Dlhé roky pred rekonštrukciou bol celý mlyn a jeho zariadenie nahádzané na jednu kopu na brehu Malého Dunaja.
Podľa jeho ďalších slov sa v mlyne a okolo objektu natáčali rôzne filmy, najmä s detskou tematikou a rozprávky. "Pamätám si, že majiteľ mlynu toho času všetko predal za 5000 korún československých Okresnému múzeu v Galante, ktoré je aj teraz majiteľom mlynu. Pričom aj obecný úrad prispieva na vodnú pamiatku, ktorú denno-denne navštevuje niekoľko desiatok ľudí," vysvetlil.
Medzi povinnosti mlynára okrem starostlivosti o mlyn a jeho prevádzkovanie patrilo aj prepúšťanie člnov a lodí cez hrádzu. "V minulých storočiach plavba po Malom Dunaji bola samozrejmou záležitosťou. Návštevníci sa v súčasnosti prechádzajú cez koryto v 20 až 30-centimetrovej vode," uviedol.
