Pamiatku obetí holokaustu si dnes uctili v Seredi. V tomto meste bol počas 2. svetovej vojny zriadený zberný a transportný tábor pre Židov, z jeho barakov deportoval nacistický režim v priebehu rokov 1942 až 1944 viac ako 10.000 občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov. Pamätník, ku ktorému položili kytice kvetov zástupcovia Serede, Trnavského samosprávneho kraja, Múzea židovskej kultúry (MŽK) i ďalší účastníci, je umiestnený v mestskom parku.

Druhý pamätník je inštalovaný pred vchodom do kasární pri železničnej trati, z ktorých časť sa v roku 1941 zmenila na baraky zberného tábora. Sereď je v súčasnosti jediná, kde sa pôvodné objekty pracovného a koncentračného tábora zachovali. Bývalý tábor bol v roku 2009 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a má sa stať stálou expozíciou MŽK.

Seredský tábor bol pôvodne pracovný, mal stolárske dielne, textilné, klobučnícke, kožiarske a dielne na výrobu hračiek. Sem boli sústreďovaní Židia z vtedajších okresov Bratislava, Hlohovec, Malacky, Modra, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Senica, Skalica, Topoľčany, Trenčín, Trnava a Zlaté Moravce. Spočiatku ho strážili príslušníci Hlinkovej gardy.

Po potlačení SNP sa stal koncentračným táborom, ktorý viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmana. Vtedy do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. Mal kapacitu 1200 osôb, často sa však v ňom tiesnilo v jednom čase aj 4000 ľudí. Väzni v tábore spávali na podobných drevených pričniach ako väzni v Osvienčime. Boli vystavení krutému zaobchádzaniu, museli napríklad celú noc pochodovať po areáli tábora. Tých, ktorí spadli, zastrelili, alebo surovo zmlátili. V zime polievali väzňov studenou vodou. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína. Mesto samotné malo historicky silnú židovskú komunitu, v čase pred vojnovým konfliktom tu po Bratislave a Dunajskej Strede žilo najviac Židov.