V obci sa čoraz viac rozvíja turistický ruch aj vďaka kultúrnym pamiatkam, ktoré postupne dostávajú svoj pôvodný vzhľad.
Autor TASR
,aktualizované Kopčany 27. apríla (TASR) – Obec Kopčany v okrese Skalica leží na slovensko-moravskej hranici päť kilometrov juhozápadným smerom od Holíča. V obci sa čoraz viac rozvíja turistický ruch aj vďaka kultúrnym pamiatkam, ktoré postupne dostávajú svoj pôvodný vzhľad.
Kopčany sa môžu pochváliť mimoriadne bohatou históriou, v ktorej dominujú dve významné obdobia. Prvým je Veľkomoravská ríša, druhým barokové obdobie počas panovania Márie Terézie. Na zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok sa nachádza až šesť objektov, ktoré spadajú do katastrálneho územia obce.
Najznámejšou je kostol Sv. Margity Antiochijskej. Dlho sa o ňom predpokladalo, že pochádza z obdobia gotiky a až archeologické výskumy v tomto tisícročí odhalili, že pôvodná stavba bola vybudovaná už v 9. storočí v období Veľkomoravskej ríše.
Svojou veľkosťou Kopčanom dominuje žrebčín Štít. Dal ho postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. V časoch najväčšej slávy v ňom chovali až tristo koní, takmer výhradne pre potreby viedenského cisárskeho dvora.
K menu Františka I. Lotrinského sa viaže aj ďalšia kultúrna pamiatka, ktorou je takzvaná kačenáreň. Postavili ju pravdepodobne v roku 1753 na základe návrhu Holanďana Jacoba Bodena a slúžila na odchyt divokých kačíc.
O Kopčanoch sa hovorí aj v súvislosti s Tomášom Garrigueom Masarykom. Z obce pochádza otec prvého československého prezidenta a podľa niektorých názorov sa tu narodil aj samotný prezident.
Obec Kopčany (okr. Skalica) sa v rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice – Kopčany už dlhšie plánuje uchádzať o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Obce Mikulčice a Kopčany tento krok avizovali už v roku 2006.
Naposledy Slovensko a Česko tento návrh spoločne predložili na zápis v roku 2014, ale napokon ho stiahli. Rozhodli sa tak na základe odporučenia Medzinárodnej rady pre pamiatky, ktorá požadovala presvedčivejšie dôkazy o jedinečnosti lokality. Slovenská aj česká strana sa preto rozhodli, že svoj návrh prepracujú a po piatich rokoch ho predložia opäť. „My sme pripravili pred ôsmimi rokmi projekt pre UNESCO na spoločný zápis Kopčian a Mikulčíc. Bol v ňom rozfázovaný harmonogram prác a postupných krokov, ktoré by sme mali urobiť," uviedol starosta Dušan Dubecký.
Prvým krokom bola rekonštrukcia kostola Sv. Margity. Rovnako aj žrebčín prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, pričom strecha je už kompletne vymenená. „V súčasnosti sa už pripravuje stavba lávky cez rieku Moravu, ktorá by sa mala začať 1. augusta tohto roka. Ďalšou etapou je záchrana horárne, ktorá je súčasťou kačenárne. Posledným krokom by bolo vytvorenie štrkoviska alebo malého rybníka, aby ľudia videli ako v minulosti prebiehal odchyt kačíc," spresnil starosta postupné kroky, ako sa dostať do zoznamu UNESCO.
Až na kostol Sv. Margity, ktorý patrí cirkvi, sú ďalšie kultúrne pamiatky majetkom obce. „Ale aj čo sa týka majetku cirkvi, zastrešuje ho v rámci projektov obec. Pozemky sme získali na dlhodobý prenájom. Dokonca sme už na ich pozemku aj vysadili rodovú aleju. Takisto sme v rámci projektu odstránili novodobé stavby z dôb socializmu," doplnil Dubecký.
Takáto snaha sa však nie vždy stretáva s porozumením, keďže obec musí do projektov investovať aj množstvo vlastných peňazí. „Niektorí občania to vnímajú pozitívne, keďže sme zachránili chátrajúci žrebčín a kaštieľ. Na druhej strane sú aj takí, ktorí tvrdia, že do toho zbytočne investujeme peniaze. Ako sa hovorí, sto ľudí, sto názorov," zakončil starosta.
Kopčany 28. apríla (TASR) - Kostol sv. Margity Antiochijskej v obci Kopčany (okr. Skalica) sa napriek svojmu úctyhodnému veku dostal do záujmu verejnosti až v tomto tisícročí. V roku 2004 boli v jeho okolí objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokázali, že pôvod kostola siaha až do doby Veľkomoravskej ríše.
Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno – historických súvislostiach. „Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia za vlády posledných Mojmírovcov," uviedla pracovníčka Záhorského múzea v Skalici Lucia Pecinová.
Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň. O účele jeho využitia existujú rôzne hypotézy. Najpravdepodobnejšou verziou je, že nartex slúžil ako hrobka alebo krstiteľnica.
Kostolík je v súčasnosti považovaný za najstarší nález z obdobia Veľkej Moravy. Prvé archeologické výskumy prebehli v roku 1961 pod vedením Ľudmily Kraskovskej, ktorá kostolík datovala do 13. storočia. „Dôvodom bolo, že v stavbe pomocou sond objavila gotické okná v tvare mníšky a mladšie hroby v okolí kostolíka. V roku 1994 bol objavený nartex s hrobkou. Až v roku 2004 boli objavené veľkomoravské hroby v okolí kostolíka, ktoré ho pevne datujú do 9. storočia. V hroboch boli nájdené veľkomoravské šperky a malta, ktorá bola totožná s tou, z ktorej bol postavený kostolík," ozrejmila Pecinová.
Kostolík prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenou prešla aj výzdoba. Prvá etapa prestavby patrí do konca 12. a začiatku 13. storočia. Na kostole v tej dobe prerobili okná, keď do pôvodne predrománskych boli osadené gotické okná. „Ďalšia významná úprava prebehla v roku 1467, keď kostolík už nestačil svojou kapacitou. Preto bol oltár vysunutý z presbytéria do lode kostolíka a veriaci sa zhromažďovali pred ním. S tým súvisí aj osadenie veľkého portálu," doplnila pracovníčka múzea.
Kostol však neslúžil iba pre náboženské účely. Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť. „Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad. Táto priekopa bola neskôr po roku 1471 zasypaná," pridala málo známu informáciu Pecinová.
Počas vládnutia Márie Terézie založil jej manžel František I. Lotrinský v Kopčanoch žrebčín. V čase najväčšej slávy v ňom chovali až 300 koní, ktoré boli určené pre cisársky dvor.
Žrebčín Štít vznikol na mieste poľnohospodárskeho objektu, ktorý predtým patril rodine Czoborovcov. Väčšina odborníkov a historikov datuje vznik žrebčína do roku 1736. Vtedy František I. Lotrinský získal tieto panstvá. "Už v prvom roku začal budovať objekt žrebčína v Kopčanoch, ktorý prešiel viacerými fázami vývoja. Musel byť aj prestavaný, pretože v jednom období vyhorel a kone boli presťahované do Kladrúb nad Labem," uviedol správca žrebčína Stanislav Matulík.
Žrebčín budovali do roku 1745. V roku 1765 žrebčín povýšila Mária Terézia na kráľovský a cisársky. „Bolo to z toho dôvodu, že sa tu skutočne chovali kvalitné kone, ktoré boli určené takmer výhradne pre viedenský dvor. Či už ako záprahové kone do kočiarov a povozov, kone na dostihy, ale taktiež pre armádu,“ doplnil správca žrebčína.
V Kopčanoch sa počas existencie žrebčína uskutočnilo množstvo zaujímavých podujatí. Jedným z nich boli preteky koní, v ktorých sa porovnávali anglické plnokrvníky s arabskými koňmi. Tie sa uskutočnili 13. augusta 1816 a zúčastnil sa ich aj cisár František I. „Tieto dostihy boli o dvoch koňoch, kde proti sebe nastúpili vždy anglický plnokrvník a arabský kôň. Samozrejme, že zvíťazili anglickí plnokrvníci, ktoré sú najrýchlejším plemenom koní na svete. Preteky sa odohrávali na lúkach medzi holíčským kaštieľom a žrebčínom v Kopčanoch,“ pripomenul Matulík.
Chov koní v Kopčanoch zanikol v roku 1826, keď rozhodol ekonomický faktor. „Rieka Morava sa často vylievala zo svojho koryta a pastviny boli podmáčané. Bolo tam veľa hmyzu a z toho dôvodu veľa infekcií. Rodili sa mŕtve žriebätá alebo kobyly nezostali žrebné. Preto sa chov presunul do Kladrúb a žrebčín definitívne skončil svoju činnosť v roku 1828,“ ozrejmil koniec chovu správca.
Po odchode koní nastal úpadok a postupná devastácia priestorov. „V polovici uplynulého storočia prebral majetok štát. Chovali sa tu ovce a dokonca tu vznikol liehovar. Zásluhou toho bola absolútne zničená dominanta žrebčína, ktorou bol kaštieľ. Okrem toho tu boli sklady chemikálií a postupne dochádzalo k výraznému poškodeniu objektu,“ poznamenal k neslávnemu obdobiu žrebčína Matulík.
V súčasnosti je na tom žrebčín podstatne lepšie, aj keď prác je na ňom ešte viac ako dosť. Od roku 2001 prechádza žrebčín revitalizáciou. "Objekt je už kompletne zastrešený, čo pri ploche strechy viac ako 8000 metrov štvorcových nebolo jednoduché. Pred dvoma rokmi prišlo k rekonštrukcii dominanty žrebčína kaštielika, do ktorého sa investovalo približne 1,4 milióna eur," vymenoval najvýraznejšie investície správca.
V roku 2013 boli slávnostne otvorené dve expozície múzea. Ako prvá bola expozícia prírodovedeckého múzea, ktorá je situovaná do priestorov bývalej kaplnky a nachádzajú sa v nej aj exponáty staršie ako tisíc rokov. Druhá expozícia sa nachádza v najstaršej zachovalej stajni a je zameraná hlavne na poľnohospodárstvo a chov koní. Návštevníci môžu vidieť aj expozíciu starých jazdeckých sediel, ktorá je umiestnená v zrekonštruovaných priestoroch zadného traktu žrebčína.
Dvojicu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Kopčanoch tvorí hospodárska stavba kačenáreň a odchytový rybník kačíc. V súčasnosti sú to len ruiny, ale podľa starostu obce Dušana Dubeckého im svitá na lepšie časy.
Pod kačenárňou s rybníkom si treba predstaviť majer, ktorý zahŕňal komplex budov a rybník. Ten bol umelo vytvorený a bolo na ňom vybudované zariadenie na odchyt divých kačíc. Obdobie vzniku tohto zariadenia je podľa dostupných listín rôzna. Spomína sa od roku 1736 až do roku 1784. "Pravdepodobne vznikol okolo roku 1753 a nechal ho postaviť František Štefan I. Lotrinský, manžel Márie Terézie," uviedla Lucia Pecinová zo Záhorského múzea v Skalici.
Stalo sa tak po návšteve Holanďana Jacoba Bodena. "Takéto odchytné zariadenia fungovali v Holandsku a s najväčšou pravdepodobnosťou tento Holanďan túto technológiu do vtedajšieho Rakúsko-Uhorska priniesol," doplnila Pecinová. Nad kanálmi spájajúcimi sa rybníkom boli podľa holandského vzoru zložené siete. Steny kanálov, ako i vytvorené jazero, maskovalo obloženie z tŕstia. Pri odchyte asistovali psy, ktoré boli na to špeciálne vycvičené.
Prevádzka odchytu kačíc a kačenárne vôbec trvala nepretržite a zanikla až v roku 1918. Kačenáreň bola už v tomto období cieľom turistov, predvádzal sa im odchyt kačíc. Rybník je v súčasnosti spustnutý a z budov sú len ruiny, ale pripravuje sa ich rekonštrukcia. "Máme vypracovaný projekt na stavebné povolenie a aj realizačný projekt. Pripravovali sme to pre výzvu v rámci Interreg V-A Česká republika – Slovenská republika. Všetky projekty však boli pozastavené a boli schválené len tie, ktoré sa týkali cyklochodníkov. Výzva by sa mala opäť opakovať v závere roka 2018. Chceme zrekonštruovať do pôvodného stavu horáreň, čo je hlavná budova komplexu kačenárne, a k tomu pridať prístavbu, kde bude aj oddychová zóna pre cyklistov, ktorí budú popri pamiatke prechádzať," informoval starosta obce Dušan Dubecký.
V Kopčanoch sa narodil otec prvého československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka. Kopčanci však veria tomu, že ich obec je aj rodiskom samotného prezidenta.
T. Masaryk sa narodil 7. marca 1850, zapísaný bol na matrike v Hodoníne a toto mesto sa uvádza aj vo všetkých oficiálnych zdrojoch ako jeho rodisko. Oficiálny Masarykov rodný dom však už nestojí. Zbúrali ho ešte v 19. storočí, keďže mesto Hodonín postavilo na jeho mieste internát pre nemeckých študentov.
V Kopčanoch sa ale medzi obyvateľmi traduje, že prvý československý prezident sa narodil v ich obci. Toto tvrdenie podporené nepriamymi dôkazmi vydal v knižnej podobe rodák z Kopčian Jozef Michaláč v roku 2007 pod názvom T. G. Masaryk a kopčianska legenda. "Masaryk sa narodil v Kopčanoch. Na ďalší deň ho rodičia previezli na druhú stranu rieky Morava a zapísali v Hodoníne do matriky, keďže v tom období už rodičia Tomáša Masaryka pracovali v Hodoníne. Ako rodisko pre dieťa si vybrali Kopčany preto, lebo v ňom vedeli zabezpečiť najlepšie podmienky na pôrod," vysvetlil svoju verziu Michaláč.
"Starí ľudia hovoria, že sa narodil v Kopčanoch. Ja zas tvrdím, čo je psáno, to je dáno. Zapísaný do matriky bol v Hodoníne. Čomu verím? Ťažko povedať. On sa mohol narodiť v Kopčanoch. Veď ani historici sa nedokážu presne dohodnúť, ako to bolo," vyjadril sa k možnému rodisku starosta obce Dušan Dubecký.
"Je to v podstate len na dohadoch a dochovaných ústnych podaniach lokálpatriotov, na ktorých sa nedá stavať v serióznych zdrojoch. Narodil sa v období, keď bol jeho otec presunutý do Hodonína. Možné by to bolo, keďže rodičia tu dlhšie obdobie žili, ale nie sú žiadne písomné dôkazy," uviedla pracovníčka Záhorského múzea v Skalici Lucia Pecinová.
Riaditeľka Masarykovho múzea v Hodoníne Irena Chovančíková sa prikláňa k faktom. "Kopčany majú legendu a Hodonín doklady. Všetky Masarykove osobné doklady, aj diplom z Viedenskej univerzity, uvádzajú ako rodisko Hodonín, v jednom výkaze sú zjavne omylom uvedené Čejkovice," doplnila Chovančíková.
Ústne dochované informácie priamo od netere prezidenta má správca žrebčína Štít Stanislav Matulík. "Žijem v Kopčanoch 20 rokov, keďže nie som rodák. Ale z manželkinej strany babička bola neter prezidenta Masaryka, priezviskom sa volala Hanzalíková a dokonca dva roky za sebou ako dievča strávila prázdniny v prezidentskom sídle v Lánoch. Informácie sú, samozrejme, sprostredkované iba ústne, ale stopercentne tvrdila, že jej predkovia potvrdili, že Tomáš Masaryk sa narodil v Kopčanoch," spomína Matulík.
Kopčany sa môžu pochváliť mimoriadne bohatou históriou, v ktorej dominujú dve významné obdobia. Prvým je Veľkomoravská ríša, druhým barokové obdobie počas panovania Márie Terézie. Na zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok sa nachádza až šesť objektov, ktoré spadajú do katastrálneho územia obce.
Najznámejšou je kostol Sv. Margity Antiochijskej. Dlho sa o ňom predpokladalo, že pochádza z obdobia gotiky a až archeologické výskumy v tomto tisícročí odhalili, že pôvodná stavba bola vybudovaná už v 9. storočí v období Veľkomoravskej ríše.
Svojou veľkosťou Kopčanom dominuje žrebčín Štít. Dal ho postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. V časoch najväčšej slávy v ňom chovali až tristo koní, takmer výhradne pre potreby viedenského cisárskeho dvora.
K menu Františka I. Lotrinského sa viaže aj ďalšia kultúrna pamiatka, ktorou je takzvaná kačenáreň. Postavili ju pravdepodobne v roku 1753 na základe návrhu Holanďana Jacoba Bodena a slúžila na odchyt divokých kačíc.
O Kopčanoch sa hovorí aj v súvislosti s Tomášom Garrigueom Masarykom. Z obce pochádza otec prvého československého prezidenta a podľa niektorých názorov sa tu narodil aj samotný prezident.
Kopčany sa spolu s Mikulčicami uchádzajú o zápis do zoznamu pamiatok UNESCO
Obec Kopčany (okr. Skalica) sa v rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice – Kopčany už dlhšie plánuje uchádzať o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Obce Mikulčice a Kopčany tento krok avizovali už v roku 2006.
Naposledy Slovensko a Česko tento návrh spoločne predložili na zápis v roku 2014, ale napokon ho stiahli. Rozhodli sa tak na základe odporučenia Medzinárodnej rady pre pamiatky, ktorá požadovala presvedčivejšie dôkazy o jedinečnosti lokality. Slovenská aj česká strana sa preto rozhodli, že svoj návrh prepracujú a po piatich rokoch ho predložia opäť. „My sme pripravili pred ôsmimi rokmi projekt pre UNESCO na spoločný zápis Kopčian a Mikulčíc. Bol v ňom rozfázovaný harmonogram prác a postupných krokov, ktoré by sme mali urobiť," uviedol starosta Dušan Dubecký.
Prvým krokom bola rekonštrukcia kostola Sv. Margity. Rovnako aj žrebčín prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, pričom strecha je už kompletne vymenená. „V súčasnosti sa už pripravuje stavba lávky cez rieku Moravu, ktorá by sa mala začať 1. augusta tohto roka. Ďalšou etapou je záchrana horárne, ktorá je súčasťou kačenárne. Posledným krokom by bolo vytvorenie štrkoviska alebo malého rybníka, aby ľudia videli ako v minulosti prebiehal odchyt kačíc," spresnil starosta postupné kroky, ako sa dostať do zoznamu UNESCO.
Až na kostol Sv. Margity, ktorý patrí cirkvi, sú ďalšie kultúrne pamiatky majetkom obce. „Ale aj čo sa týka majetku cirkvi, zastrešuje ho v rámci projektov obec. Pozemky sme získali na dlhodobý prenájom. Dokonca sme už na ich pozemku aj vysadili rodovú aleju. Takisto sme v rámci projektu odstránili novodobé stavby z dôb socializmu," doplnil Dubecký.
Takáto snaha sa však nie vždy stretáva s porozumením, keďže obec musí do projektov investovať aj množstvo vlastných peňazí. „Niektorí občania to vnímajú pozitívne, keďže sme zachránili chátrajúci žrebčín a kaštieľ. Na druhej strane sú aj takí, ktorí tvrdia, že do toho zbytočne investujeme peniaze. Ako sa hovorí, sto ľudí, sto názorov," zakončil starosta.
Na území obce sa nachádza najstaršia stavba z obdobia Veľkej Moravy
Kopčany 28. apríla (TASR) - Kostol sv. Margity Antiochijskej v obci Kopčany (okr. Skalica) sa napriek svojmu úctyhodnému veku dostal do záujmu verejnosti až v tomto tisícročí. V roku 2004 boli v jeho okolí objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokázali, že pôvod kostola siaha až do doby Veľkomoravskej ríše.
Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno – historických súvislostiach. „Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia za vlády posledných Mojmírovcov," uviedla pracovníčka Záhorského múzea v Skalici Lucia Pecinová.
Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň. O účele jeho využitia existujú rôzne hypotézy. Najpravdepodobnejšou verziou je, že nartex slúžil ako hrobka alebo krstiteľnica.
Kostolík je v súčasnosti považovaný za najstarší nález z obdobia Veľkej Moravy. Prvé archeologické výskumy prebehli v roku 1961 pod vedením Ľudmily Kraskovskej, ktorá kostolík datovala do 13. storočia. „Dôvodom bolo, že v stavbe pomocou sond objavila gotické okná v tvare mníšky a mladšie hroby v okolí kostolíka. V roku 1994 bol objavený nartex s hrobkou. Až v roku 2004 boli objavené veľkomoravské hroby v okolí kostolíka, ktoré ho pevne datujú do 9. storočia. V hroboch boli nájdené veľkomoravské šperky a malta, ktorá bola totožná s tou, z ktorej bol postavený kostolík," ozrejmila Pecinová.
Kostolík prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenou prešla aj výzdoba. Prvá etapa prestavby patrí do konca 12. a začiatku 13. storočia. Na kostole v tej dobe prerobili okná, keď do pôvodne predrománskych boli osadené gotické okná. „Ďalšia významná úprava prebehla v roku 1467, keď kostolík už nestačil svojou kapacitou. Preto bol oltár vysunutý z presbytéria do lode kostolíka a veriaci sa zhromažďovali pred ním. S tým súvisí aj osadenie veľkého portálu," doplnila pracovníčka múzea.
Kostol však neslúžil iba pre náboženské účely. Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť. „Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad. Táto priekopa bola neskôr po roku 1471 zasypaná," pridala málo známu informáciu Pecinová.
Cisársky žrebčín Štít obnovujú, získava pôvodný vzhľad
Počas vládnutia Márie Terézie založil jej manžel František I. Lotrinský v Kopčanoch žrebčín. V čase najväčšej slávy v ňom chovali až 300 koní, ktoré boli určené pre cisársky dvor.
Žrebčín Štít vznikol na mieste poľnohospodárskeho objektu, ktorý predtým patril rodine Czoborovcov. Väčšina odborníkov a historikov datuje vznik žrebčína do roku 1736. Vtedy František I. Lotrinský získal tieto panstvá. "Už v prvom roku začal budovať objekt žrebčína v Kopčanoch, ktorý prešiel viacerými fázami vývoja. Musel byť aj prestavaný, pretože v jednom období vyhorel a kone boli presťahované do Kladrúb nad Labem," uviedol správca žrebčína Stanislav Matulík.
Žrebčín budovali do roku 1745. V roku 1765 žrebčín povýšila Mária Terézia na kráľovský a cisársky. „Bolo to z toho dôvodu, že sa tu skutočne chovali kvalitné kone, ktoré boli určené takmer výhradne pre viedenský dvor. Či už ako záprahové kone do kočiarov a povozov, kone na dostihy, ale taktiež pre armádu,“ doplnil správca žrebčína.
V Kopčanoch sa počas existencie žrebčína uskutočnilo množstvo zaujímavých podujatí. Jedným z nich boli preteky koní, v ktorých sa porovnávali anglické plnokrvníky s arabskými koňmi. Tie sa uskutočnili 13. augusta 1816 a zúčastnil sa ich aj cisár František I. „Tieto dostihy boli o dvoch koňoch, kde proti sebe nastúpili vždy anglický plnokrvník a arabský kôň. Samozrejme, že zvíťazili anglickí plnokrvníci, ktoré sú najrýchlejším plemenom koní na svete. Preteky sa odohrávali na lúkach medzi holíčským kaštieľom a žrebčínom v Kopčanoch,“ pripomenul Matulík.
Chov koní v Kopčanoch zanikol v roku 1826, keď rozhodol ekonomický faktor. „Rieka Morava sa často vylievala zo svojho koryta a pastviny boli podmáčané. Bolo tam veľa hmyzu a z toho dôvodu veľa infekcií. Rodili sa mŕtve žriebätá alebo kobyly nezostali žrebné. Preto sa chov presunul do Kladrúb a žrebčín definitívne skončil svoju činnosť v roku 1828,“ ozrejmil koniec chovu správca.
Po odchode koní nastal úpadok a postupná devastácia priestorov. „V polovici uplynulého storočia prebral majetok štát. Chovali sa tu ovce a dokonca tu vznikol liehovar. Zásluhou toho bola absolútne zničená dominanta žrebčína, ktorou bol kaštieľ. Okrem toho tu boli sklady chemikálií a postupne dochádzalo k výraznému poškodeniu objektu,“ poznamenal k neslávnemu obdobiu žrebčína Matulík.
V súčasnosti je na tom žrebčín podstatne lepšie, aj keď prác je na ňom ešte viac ako dosť. Od roku 2001 prechádza žrebčín revitalizáciou. "Objekt je už kompletne zastrešený, čo pri ploche strechy viac ako 8000 metrov štvorcových nebolo jednoduché. Pred dvoma rokmi prišlo k rekonštrukcii dominanty žrebčína kaštielika, do ktorého sa investovalo približne 1,4 milióna eur," vymenoval najvýraznejšie investície správca.
V roku 2013 boli slávnostne otvorené dve expozície múzea. Ako prvá bola expozícia prírodovedeckého múzea, ktorá je situovaná do priestorov bývalej kaplnky a nachádzajú sa v nej aj exponáty staršie ako tisíc rokov. Druhá expozícia sa nachádza v najstaršej zachovalej stajni a je zameraná hlavne na poľnohospodárstvo a chov koní. Návštevníci môžu vidieť aj expozíciu starých jazdeckých sediel, ktorá je umiestnená v zrekonštruovaných priestoroch zadného traktu žrebčína.
Na rybníku sa odchytávali divé kačice holandským spôsobom
Dvojicu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Kopčanoch tvorí hospodárska stavba kačenáreň a odchytový rybník kačíc. V súčasnosti sú to len ruiny, ale podľa starostu obce Dušana Dubeckého im svitá na lepšie časy.
Pod kačenárňou s rybníkom si treba predstaviť majer, ktorý zahŕňal komplex budov a rybník. Ten bol umelo vytvorený a bolo na ňom vybudované zariadenie na odchyt divých kačíc. Obdobie vzniku tohto zariadenia je podľa dostupných listín rôzna. Spomína sa od roku 1736 až do roku 1784. "Pravdepodobne vznikol okolo roku 1753 a nechal ho postaviť František Štefan I. Lotrinský, manžel Márie Terézie," uviedla Lucia Pecinová zo Záhorského múzea v Skalici.
Stalo sa tak po návšteve Holanďana Jacoba Bodena. "Takéto odchytné zariadenia fungovali v Holandsku a s najväčšou pravdepodobnosťou tento Holanďan túto technológiu do vtedajšieho Rakúsko-Uhorska priniesol," doplnila Pecinová. Nad kanálmi spájajúcimi sa rybníkom boli podľa holandského vzoru zložené siete. Steny kanálov, ako i vytvorené jazero, maskovalo obloženie z tŕstia. Pri odchyte asistovali psy, ktoré boli na to špeciálne vycvičené.
Prevádzka odchytu kačíc a kačenárne vôbec trvala nepretržite a zanikla až v roku 1918. Kačenáreň bola už v tomto období cieľom turistov, predvádzal sa im odchyt kačíc. Rybník je v súčasnosti spustnutý a z budov sú len ruiny, ale pripravuje sa ich rekonštrukcia. "Máme vypracovaný projekt na stavebné povolenie a aj realizačný projekt. Pripravovali sme to pre výzvu v rámci Interreg V-A Česká republika – Slovenská republika. Všetky projekty však boli pozastavené a boli schválené len tie, ktoré sa týkali cyklochodníkov. Výzva by sa mala opäť opakovať v závere roka 2018. Chceme zrekonštruovať do pôvodného stavu horáreň, čo je hlavná budova komplexu kačenárne, a k tomu pridať prístavbu, kde bude aj oddychová zóna pre cyklistov, ktorí budú popri pamiatke prechádzať," informoval starosta obce Dušan Dubecký.
V obci sa narodil otec prvého československého prezidenta
V Kopčanoch sa narodil otec prvého československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka. Kopčanci však veria tomu, že ich obec je aj rodiskom samotného prezidenta.
T. Masaryk sa narodil 7. marca 1850, zapísaný bol na matrike v Hodoníne a toto mesto sa uvádza aj vo všetkých oficiálnych zdrojoch ako jeho rodisko. Oficiálny Masarykov rodný dom však už nestojí. Zbúrali ho ešte v 19. storočí, keďže mesto Hodonín postavilo na jeho mieste internát pre nemeckých študentov.
V Kopčanoch sa ale medzi obyvateľmi traduje, že prvý československý prezident sa narodil v ich obci. Toto tvrdenie podporené nepriamymi dôkazmi vydal v knižnej podobe rodák z Kopčian Jozef Michaláč v roku 2007 pod názvom T. G. Masaryk a kopčianska legenda. "Masaryk sa narodil v Kopčanoch. Na ďalší deň ho rodičia previezli na druhú stranu rieky Morava a zapísali v Hodoníne do matriky, keďže v tom období už rodičia Tomáša Masaryka pracovali v Hodoníne. Ako rodisko pre dieťa si vybrali Kopčany preto, lebo v ňom vedeli zabezpečiť najlepšie podmienky na pôrod," vysvetlil svoju verziu Michaláč.
"Starí ľudia hovoria, že sa narodil v Kopčanoch. Ja zas tvrdím, čo je psáno, to je dáno. Zapísaný do matriky bol v Hodoníne. Čomu verím? Ťažko povedať. On sa mohol narodiť v Kopčanoch. Veď ani historici sa nedokážu presne dohodnúť, ako to bolo," vyjadril sa k možnému rodisku starosta obce Dušan Dubecký.
"Je to v podstate len na dohadoch a dochovaných ústnych podaniach lokálpatriotov, na ktorých sa nedá stavať v serióznych zdrojoch. Narodil sa v období, keď bol jeho otec presunutý do Hodonína. Možné by to bolo, keďže rodičia tu dlhšie obdobie žili, ale nie sú žiadne písomné dôkazy," uviedla pracovníčka Záhorského múzea v Skalici Lucia Pecinová.
Riaditeľka Masarykovho múzea v Hodoníne Irena Chovančíková sa prikláňa k faktom. "Kopčany majú legendu a Hodonín doklady. Všetky Masarykove osobné doklady, aj diplom z Viedenskej univerzity, uvádzajú ako rodisko Hodonín, v jednom výkaze sú zjavne omylom uvedené Čejkovice," doplnila Chovančíková.
Ústne dochované informácie priamo od netere prezidenta má správca žrebčína Štít Stanislav Matulík. "Žijem v Kopčanoch 20 rokov, keďže nie som rodák. Ale z manželkinej strany babička bola neter prezidenta Masaryka, priezviskom sa volala Hanzalíková a dokonca dva roky za sebou ako dievča strávila prázdniny v prezidentskom sídle v Lánoch. Informácie sú, samozrejme, sprostredkované iba ústne, ale stopercentne tvrdila, že jej predkovia potvrdili, že Tomáš Masaryk sa narodil v Kopčanoch," spomína Matulík.