Hľadáme aj spôsob, ako nahradiť zastavané plochy zelene a zároveň ich riešiť ako plochy parkové či lesoparkové s vybavenosťou a s podporou rekreačnej a ekostabilizačnej funkcie, povedal Fabian.
Autor TASR
Košice 21. septembra (TASR) - Do konca roka má byť ukončená Stratégia adaptácie na zmenu klímy, ktorú pre mesto Košice pripravuje Karpatský rozvojový inštitút. Pre TASR to uviedol hovorca magistrátu Vladimír Fabian.
V tomto roku začali aj s realizáciou projektu Mesto Košice reaguje na zmenu klímy - spoločne dosiahneme viac (ClimaUrbanKosice). Jeho celkové náklady vrátane partnerov, medzi ktorými figuruje aj mestská časť Košice - Západ, dosahujú takmer 1,5 milióna eur.
„Uvedomuje si, že na zmenu klímy a jej dôsledky treba nevyhnutne a urgentne reagovať a reakcia musí byť systematická a komplexná,“ uviedol s tým, že okrem iného majú vypracovaných viacero štúdií pre vnútroblokovú zeleň, nové parky a plánujú tiež ekologické investície do dažďových záhrad či zelených striech na školách. „Hľadáme aj spôsob, ako nahradiť zastavané plochy zelene a zároveň ich riešiť ako plochy parkové či lesoparkové s vybavenosťou a s podporou rekreačnej a ekostabilizačnej funkcie,“ povedal Fabian. Podľa jeho slov sa mesto zároveň pripravuje na plánovanú minimalizáciu spotreby energie a redukcie odpadu.
Čo sa týka uvedeného projektu, financovaný je prevažne z Nórskeho finančného mechanizmu a ukončený má byť v apríli 2024. Prostredníctvom neho chce mesto pripraviť aj tzv. nízkouhlíkovú stratégiu, ktorej súčasťou bude návrh mitigačných a adaptačných opatrení. V rámci aktivity Zníženie energetickej náročnosti budovy magistrátu mesta Košice sa má najmä zateplením strechy, osadením fotovoltaických panelov, výmenou svietidiel a elektroinštalácie docieliť zníženie emisií CO2 o viac než 2200 ton za šesť rokov. K tomu sa pridá aj 20 klimaticky orientovaných adaptačných opatrení, ktoré sa budú realizovať v rámci celých Košíc.
Pokračujú tiež v Zelenej vízii, chcú ju zakomponovať do pripravovaného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Košice chcú okrem iného napríklad dosiahnuť to, aby boli mestom s väčším počtom lokalít, kde vnútorná teplota a klíma sa vyrovná teplote a klíme v jeho prirodzenom okolí. „Na realizáciu klimatických opatrení sme získali, resp. sa uchádzame o eurofondy a ďalšie externé finančné zdroje. Jedným z mnohých projektov sú napríklad aj zelené schody pred hlavným vchodom na magistrát mesta. Zároveň chceme do tejto oblasti venovať viac zdrojov z vlastného rozpočtu,“ dodal magistrát.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.
V tomto roku začali aj s realizáciou projektu Mesto Košice reaguje na zmenu klímy - spoločne dosiahneme viac (ClimaUrbanKosice). Jeho celkové náklady vrátane partnerov, medzi ktorými figuruje aj mestská časť Košice - Západ, dosahujú takmer 1,5 milióna eur.
„Uvedomuje si, že na zmenu klímy a jej dôsledky treba nevyhnutne a urgentne reagovať a reakcia musí byť systematická a komplexná,“ uviedol s tým, že okrem iného majú vypracovaných viacero štúdií pre vnútroblokovú zeleň, nové parky a plánujú tiež ekologické investície do dažďových záhrad či zelených striech na školách. „Hľadáme aj spôsob, ako nahradiť zastavané plochy zelene a zároveň ich riešiť ako plochy parkové či lesoparkové s vybavenosťou a s podporou rekreačnej a ekostabilizačnej funkcie,“ povedal Fabian. Podľa jeho slov sa mesto zároveň pripravuje na plánovanú minimalizáciu spotreby energie a redukcie odpadu.
Čo sa týka uvedeného projektu, financovaný je prevažne z Nórskeho finančného mechanizmu a ukončený má byť v apríli 2024. Prostredníctvom neho chce mesto pripraviť aj tzv. nízkouhlíkovú stratégiu, ktorej súčasťou bude návrh mitigačných a adaptačných opatrení. V rámci aktivity Zníženie energetickej náročnosti budovy magistrátu mesta Košice sa má najmä zateplením strechy, osadením fotovoltaických panelov, výmenou svietidiel a elektroinštalácie docieliť zníženie emisií CO2 o viac než 2200 ton za šesť rokov. K tomu sa pridá aj 20 klimaticky orientovaných adaptačných opatrení, ktoré sa budú realizovať v rámci celých Košíc.
Pokračujú tiež v Zelenej vízii, chcú ju zakomponovať do pripravovaného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Košice chcú okrem iného napríklad dosiahnuť to, aby boli mestom s väčším počtom lokalít, kde vnútorná teplota a klíma sa vyrovná teplote a klíme v jeho prirodzenom okolí. „Na realizáciu klimatických opatrení sme získali, resp. sa uchádzame o eurofondy a ďalšie externé finančné zdroje. Jedným z mnohých projektov sú napríklad aj zelené schody pred hlavným vchodom na magistrát mesta. Zároveň chceme do tejto oblasti venovať viac zdrojov z vlastného rozpočtu,“ dodal magistrát.
Najnovšiu správu o hodnotení vplyvov globálneho otepľovania zverejnila Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, čo je o desať rokov skôr ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Pracuje aj na zákone o klíme, ktorý má Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie.