Košice 24. júna (TASR) – Košické sociálne divadlo Hopi hope v spolupráci s občianskym združením (OZ) Usmej sa na mňa nakrútilo svoj prvý film Emilyna ruža. Hercami sú mladí ľudia s mentálnym hendikepom. Ide o prvý hraný film týmito hercami v Košiciach. Je to čierna komédia s politickým kontextom a premiéru bude mať v stredu 27. júna o 18.00 h v Kine Úsmev.

Snímku nakrúcali od februára do júna 2018, trvá 50 minút a takmer všetci herci sú hendikepovaní. Scenár, réžiu a prácu s hercami mal na starosti riaditeľ divadla Peter Kalmár, réžiu, kameru a strih Košičan Ján Gálik. Vo filme účinkujú klienti OZ ArtEst a OZ Usmej sa na mňa.

"S prácou s hendikepovanými umelcami máme skúsenosti z nášho divadla Hopi hope. Práca s nimi nie je jednoduchá, pretože niektoré veci nemôžu zvládať práve kvôli fyzickým či psychickým obmedzeniam, ale na druhej strane dokážu úžasne zahrať emóciu. Napríklad naši chlapci sa vedia rozplakať do troch sekúnd," s úsmevom dodáva riaditeľ divadla Kalmár.

Zvuk postprodukčne dabovali v štúdiu, aby im vo filme bolo rozumieť. Zábery robili v exteriéri, ale aj v Archíve mesta Košice, v ktorom vytvorili prostredie steampunku viktoriánskej doby. V Slovenskom technickom múzeu hľadali ilúziu železiarní a nakrúcalo sa aj v starej Tabačke a Zrkadlovej sieni Úradu Košického samosprávneho kraja. Film podľa jeho tvorcov síce zobrazuje alternatívnu realitu, ale odohráva sa v Košiciach a používa košický dialekt.

"Výnimoční mladí ľudia z OZ Usmej sa na mňa si prácu v komparze veľmi užívali. No tiež pochopili, že práca herca nie je taká jednoduchá, keď jednotlivé scény treba opakovať viackrát v zime, v daždi, v horúčave. Už teraz sa tešia na veľkolepú premiéru a na promenádu po červenom koberci, ktorú im chystáme," prezradila riaditeľka OZ Usmej sa na mňa Dagmar Kočiová.

Divadlo Hopi hope sa od roku 2012 venuje hendikepovanej mládeži a dospelým. Prvý hraný film, ktorý nakrútili, je adaptáciou ich staršej divadelnej hry s rovnakým názvom Emilyna ruža.

"Dej sa odohráva v alternatívnej realite Rakúsko-Uhorska a je to pripomienka na to, čo prežívame na Slovensku v súčasnej dobe. Príbeh je o láske, zrade a chamtivosti a primárne je prízemný. Až vo finále, keď v ňom divák spozná kauzy dneška, sa môže sám seba opýtať, že hendikepovaní nám nastavujú zrkadlo, aby sme si uvedomili, čo sa v spoločnosti deje," vysvetlil zámer filmu jeho scenárista a vedúci divadla Kalmár.