Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Realizácia projektu na sídlisku Dargovských hrdinov, konkrétne na Lidickom námestí, kde stojí spomínaný panelák, by nebola možná bez súhlasu jeho obyvateľov.
Autor TASR
Košice 28. septembra (TASR) - Na košickom sídlisku Dargovských hrdinov dnes podvečer uviedli do života pamätník ľudovej architektúry, ktorý pozostáva z troch originálnych stodôl umiestnených na streche 13-poschodového paneláka. Autorom tohto netypického projektu v mestskom prostredí je mladý výtvarník Tomáš Džadoň.
Stodoly, ktoré stoja na streche spomínaného paneláka od piatka 27. septembra, dopravila na vrchol ťažká výšková technika. Predtým ich však museli tesári demontovať v Liptovskej Tepličke a Párnici, previesť rozobraté do Košíc a následne opätovne poskladať.
Na realizácii tohto technicky náročného projektu sa okrem štyroch tesárov podieľali traja projektanti, štyria statici, dvaja bleskozvodári, desiati oceliari, siedmi stavbári, dvaja stavbyvedúci, štyria izolatéri, ako aj zástupca stavebného dozoru.
Realizácia projektu na sídlisku Dargovských hrdinov, konkrétne na Lidickom námestí, kde stojí spomínaný panelák, by nebola možná bez súhlasu jeho obyvateľov. Vďaka nim sa stala ich bytovka podstavcom monumentálneho diela, ktoré je viditeľné aj zo vzdialenejších častí východoslovenskej metropoly.
Súčasťou oficiálneho ceremoniálu odhalenia pamätníka bola dnes podvečer i takzvaná odobierka, prostredníctvom ktorej sa Džadoň rozlúčil s panelákom, ako aj so sídliskom, kde umiestnil svoj architektonicko-výtvarný projekt. Tento akt vníma ako uzatvorenie jednej etapy vo svoje tvorbe. "Čo ma čaká v najbližšej dobe zatiaľ neviem, myslím si, že si potrebujem trocha oddýchnuť a chvíľu nepremýšľať, čo bude ďalej. Som však rád, že sme náš košický projekt úspešne dokončili a uzavreli," povedal výtvarník pre TASR.
T. Džadoň absolvoval ateliér monumentálnej tvorby Jiřího Příhody (AVU, Praha) a doktorandské štúdium v "Neateliéri" Dezidera Tótha na VŠVU v Bratislave. Jeho stavebné projekty a reinterpretácie architektúry otvárajú otázky o hľadaní vlastnej identity vo vzťahu k ľudovej a mestskej tradícii, osobnej i spoločnej minulosti.
V jeho aktuálnom umeleckom projekte tradičná zrubová architektúra slovenského vidieka tvorí pamätník v prostredí, ktoré sa dá vnímať ako jej presný protipól. V panelových domoch dnes však žije približne polovica obyvateľov Slovenska.
Stodoly, ktoré stoja na streche spomínaného paneláka od piatka 27. septembra, dopravila na vrchol ťažká výšková technika. Predtým ich však museli tesári demontovať v Liptovskej Tepličke a Párnici, previesť rozobraté do Košíc a následne opätovne poskladať.
Na realizácii tohto technicky náročného projektu sa okrem štyroch tesárov podieľali traja projektanti, štyria statici, dvaja bleskozvodári, desiati oceliari, siedmi stavbári, dvaja stavbyvedúci, štyria izolatéri, ako aj zástupca stavebného dozoru.
Realizácia projektu na sídlisku Dargovských hrdinov, konkrétne na Lidickom námestí, kde stojí spomínaný panelák, by nebola možná bez súhlasu jeho obyvateľov. Vďaka nim sa stala ich bytovka podstavcom monumentálneho diela, ktoré je viditeľné aj zo vzdialenejších častí východoslovenskej metropoly.
Galéria: Montáž prvej drevenice na panelák v Košiciach
Súčasťou oficiálneho ceremoniálu odhalenia pamätníka bola dnes podvečer i takzvaná odobierka, prostredníctvom ktorej sa Džadoň rozlúčil s panelákom, ako aj so sídliskom, kde umiestnil svoj architektonicko-výtvarný projekt. Tento akt vníma ako uzatvorenie jednej etapy vo svoje tvorbe. "Čo ma čaká v najbližšej dobe zatiaľ neviem, myslím si, že si potrebujem trocha oddýchnuť a chvíľu nepremýšľať, čo bude ďalej. Som však rád, že sme náš košický projekt úspešne dokončili a uzavreli," povedal výtvarník pre TASR.
T. Džadoň absolvoval ateliér monumentálnej tvorby Jiřího Příhody (AVU, Praha) a doktorandské štúdium v "Neateliéri" Dezidera Tótha na VŠVU v Bratislave. Jeho stavebné projekty a reinterpretácie architektúry otvárajú otázky o hľadaní vlastnej identity vo vzťahu k ľudovej a mestskej tradícii, osobnej i spoločnej minulosti.
V jeho aktuálnom umeleckom projekte tradičná zrubová architektúra slovenského vidieka tvorí pamätník v prostredí, ktoré sa dá vnímať ako jej presný protipól. V panelových domoch dnes však žije približne polovica obyvateľov Slovenska.
