Výstava v budove na Alžbetínskej ulici 22 ponúka návštevníkom zhruba sedem desiatok výtvarných diel.
Autor TASR
Košice 3. októbra (TASR) - Umenie Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 – 1938, keď bol tento región súčasťou Československa, približuje najnovšia výstava vo Východoslovenskej galérii (VSG) v Košiciach. Výstave orientovanej na maliarstvo a sochárstvo predchádzala vedecko-výskumná a bádateľská práca, ktorá sa zameriavala na dejiny medzivojnového obdobia v konfrontácii s košickou a európskou modernou. Pod názvom Umenie Podkarpatskej Rusi 1919 - 1938/Československá stopa si ju návštevníci môžu pozrieť od štvrtka do 23. februára 2020.
"Výstava pripomína 100. výročie pripojenia Podkarpatskej Rusi k územiu prvej Československej republiky. Vznikla aj z toho dôvodu, že neustále pokračujeme v rámci dramaturgie výstav v našom modus operandi, a to je prehodnocovanie zbierkového fondu, keď sa naň snažíme nazerať z pohľadu dneška a vyťahovať odtiaľ ako keby nové aj historické súvislosti alebo tematické celky, ktoré možno ešte neboli takto vystavené," uviedla pre TASR riaditeľka VSG Dorota Kenderová. Ide pritom podľa nej aj o vhodný doplnok k ďalším aktuálnym výstavám galérie, a to o Košickej moderne a diele českého umelca Františka Foltýna, ktorý taktiež prispel k utváraniu kultúrneho života v Podkarpatskej Rusi.
Vytvorená kolekcia diel zo zbierky VSG a iných slovenských, českých a ukrajinských inštitúcií predstavuje verejnosti okrem klasikov podkarpatskej školy, ktorými sú Jozef Bokšaj, Vojtech Erdélyi a Fedor Manajlo, i doposiaľ menej známych lokálnych autorov na českej, slovenskej a ukrajinskej kultúrnej scéne. Na výstave možno vidieť aj diela popredných slovenských umelcov, ktorí prichádzali na Podkarpatskú Rus, ako Martin Benka či Janko Alexy.
"Jedným zo zámerov bolo reagovať na spoločenské dianie a historické výročie, na druhej strane, táto výstava reaguje aj na našu zbierku, čo je práve kontext Košickej moderny. Výstavu môžeme považovať za také voľné pokračovanie Košickej moderny smerom viac na východ," povedal kurátor výstavy Miroslav Kleban.
Výstava v budove na Alžbetínskej ulici 22 ponúka návštevníkom zhruba sedem desiatok výtvarných diel. Ambíciou projektu je prierezovým štýlom predstaviť širokej verejnosti doposiaľ málo prebádanú oblasť našich dejín umenia a integrovať tak umenie podkarpatskej školy do československého dejepisu umenia.
"Výstava pripomína 100. výročie pripojenia Podkarpatskej Rusi k územiu prvej Československej republiky. Vznikla aj z toho dôvodu, že neustále pokračujeme v rámci dramaturgie výstav v našom modus operandi, a to je prehodnocovanie zbierkového fondu, keď sa naň snažíme nazerať z pohľadu dneška a vyťahovať odtiaľ ako keby nové aj historické súvislosti alebo tematické celky, ktoré možno ešte neboli takto vystavené," uviedla pre TASR riaditeľka VSG Dorota Kenderová. Ide pritom podľa nej aj o vhodný doplnok k ďalším aktuálnym výstavám galérie, a to o Košickej moderne a diele českého umelca Františka Foltýna, ktorý taktiež prispel k utváraniu kultúrneho života v Podkarpatskej Rusi.
Vytvorená kolekcia diel zo zbierky VSG a iných slovenských, českých a ukrajinských inštitúcií predstavuje verejnosti okrem klasikov podkarpatskej školy, ktorými sú Jozef Bokšaj, Vojtech Erdélyi a Fedor Manajlo, i doposiaľ menej známych lokálnych autorov na českej, slovenskej a ukrajinskej kultúrnej scéne. Na výstave možno vidieť aj diela popredných slovenských umelcov, ktorí prichádzali na Podkarpatskú Rus, ako Martin Benka či Janko Alexy.
"Jedným zo zámerov bolo reagovať na spoločenské dianie a historické výročie, na druhej strane, táto výstava reaguje aj na našu zbierku, čo je práve kontext Košickej moderny. Výstavu môžeme považovať za také voľné pokračovanie Košickej moderny smerom viac na východ," povedal kurátor výstavy Miroslav Kleban.
Výstava v budove na Alžbetínskej ulici 22 ponúka návštevníkom zhruba sedem desiatok výtvarných diel. Ambíciou projektu je prierezovým štýlom predstaviť širokej verejnosti doposiaľ málo prebádanú oblasť našich dejín umenia a integrovať tak umenie podkarpatskej školy do československého dejepisu umenia.