Celkové príjmy dosiahli 252,13 milióna eur a výdavky 227,39 milióna eur. Prídel do rezervného fondu mesta predstavuje 349.000 eur.
Autor TASR
Košice 17. júna (TASR) - Mesto Košice vlani hospodárilo s celkovým prebytkom vo výške 24,7 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mesta za rok 2021, ktorý v piatok na svojom rokovaní schválilo mestské zastupiteľstvo (MsZ). Celkové príjmy dosiahli 252,13 milióna eur a výdavky 227,39 milióna eur. Prídel do rezervného fondu mesta predstavuje 349.000 eur.
Ako pre TASR uviedol hlavný kontrolór mesta Pavol Gallo, na minuloročné hospodárenie mesta čiastočne vplývala pandémia nového koronavírusu. Mesto však podľa neho opäť nevyužilo príležitosti, ktoré zostavený rozpočet ponúkal. Spresnil, že v kapitálových výdavkoch bol rozpočet plnený na necelých 45 percent.
"Najväčším problémom minuloročného rozpočtu bolo to, že sme nerozbehli rozvojové projekty v oblasti športovej infraštruktúry, dopravy, v niektorých prípadoch v oblasti školstva a viaznu projekty v oblasti sociálnej starostlivosti," skonštatoval. Za najproblematickejšiu považuje verejnú dopravu.
Podľa jeho slov mesto nenaplnilo ani predsavzatia v súvislosti so získavaním eurofondov a iných externých zdrojov, keď získalo necelého 1,5 milióna eur. Tvrdí, že mesto dlhodobo nevyužíva možnosti využívania prostriedkov z Európskej únie.
"Samospráva to dnes nemá ľahké. Na každom kroku dostáva zabrať, či sú to denno-denne menené zákony alebo poslanecké návrhy, ktoré v bežných výdavkoch samosprávu veľmi vážne zaťažujú," reagoval pre TASR primátor Jaroslav Polaček s tým, že spolu s časovým sklzom pre pandémiu ide o dôvody, prečo sa niektoré investičné projekty nerealizovali. "Na druhej strane sa teším, že sme všetko dobehli a to, čo sa ušetrilo v roku 2021, sa presunulo do roku 2022. Dobehli sme všetky sklzy a ľudia už môžu vidieť stavebné stroje a výstavbu, ktorú sme plánovali," doplnil.
V súvislosti s čerpaním eurofondov uviedol, že je dôležité zamerať sa nie na čerpanie, ale na uzavreté zmluvy o nenávratné finančné prostriedky, na základe ktorých financie možno čerpať do roku 2023. "Sme posunutí v čase, ale to nemá vplyv na to, koľko eurofondov do mesta prúdi," povedal Polaček.
Ako pre TASR uviedol hlavný kontrolór mesta Pavol Gallo, na minuloročné hospodárenie mesta čiastočne vplývala pandémia nového koronavírusu. Mesto však podľa neho opäť nevyužilo príležitosti, ktoré zostavený rozpočet ponúkal. Spresnil, že v kapitálových výdavkoch bol rozpočet plnený na necelých 45 percent.
"Najväčším problémom minuloročného rozpočtu bolo to, že sme nerozbehli rozvojové projekty v oblasti športovej infraštruktúry, dopravy, v niektorých prípadoch v oblasti školstva a viaznu projekty v oblasti sociálnej starostlivosti," skonštatoval. Za najproblematickejšiu považuje verejnú dopravu.
Podľa jeho slov mesto nenaplnilo ani predsavzatia v súvislosti so získavaním eurofondov a iných externých zdrojov, keď získalo necelého 1,5 milióna eur. Tvrdí, že mesto dlhodobo nevyužíva možnosti využívania prostriedkov z Európskej únie.
"Samospráva to dnes nemá ľahké. Na každom kroku dostáva zabrať, či sú to denno-denne menené zákony alebo poslanecké návrhy, ktoré v bežných výdavkoch samosprávu veľmi vážne zaťažujú," reagoval pre TASR primátor Jaroslav Polaček s tým, že spolu s časovým sklzom pre pandémiu ide o dôvody, prečo sa niektoré investičné projekty nerealizovali. "Na druhej strane sa teším, že sme všetko dobehli a to, čo sa ušetrilo v roku 2021, sa presunulo do roku 2022. Dobehli sme všetky sklzy a ľudia už môžu vidieť stavebné stroje a výstavbu, ktorú sme plánovali," doplnil.
V súvislosti s čerpaním eurofondov uviedol, že je dôležité zamerať sa nie na čerpanie, ale na uzavreté zmluvy o nenávratné finančné prostriedky, na základe ktorých financie možno čerpať do roku 2023. "Sme posunutí v čase, ale to nemá vplyv na to, koľko eurofondov do mesta prúdi," povedal Polaček.