Košice 12. februára (TASR) - Odbor školstva Košického samosprávneho kraja (KSK) pri posudzovaní mzdových nárokov učiteľov postupuje podľa požiadaviek, ktoré tlmočil hovorca ministerstva školstva. „Už teraz je však jasné, že viac ako polovica škôl, ktorých zriaďovateľom je KSK, nedokáže zo stopercentného mzdového normatívu existovať bez zásahov,“ uviedla hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.

Doplnila, že všetkých 65 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK dostalo úlohu vypracovať návrh opatrení, ktoré je nutné urobiť, aby v rozpočtovom roku 2013 vyšli zo stopercentného mzdového normatívu tak, ako je napočítaný ministerstvom. „Tieto údaje nám školy doručili minulý týždeň, momentálne sumarizujeme údaje, koľkých škôl a ako sa to dotkne,“ spresnila hovorkyňa KSK.

Upozornila tiež, že už teraz je jasné, že na viacerých školách bude nutná redukcia počtu zamestnancov, znižovanie stavu. „Bude nutné upravovať pohyblivú zložku mzdy, niekde až na nulovú hodnotu. Znamená to, že v niektorých prípadoch zamestnanci škôl nedosiahnu navýšenie platov garantované avizovaným päťpercentným navýšením normatívu. Stane sa to na základe tej skutočnosti, že v minulom roku KSK v priemere čerpal pohyblivú zložku mzdy vo výške viac ako deväť percent,“ dodala Bobriková s tým, že v prípade, že sa pohyblivá zložka dostane na nulovú hodnotu, tak navýšenie tarifných platov, aj v prípade dodržania pravidiel, nebude znamenať zvýšenie čistého príjmu pedagóga.

Podľa samosprávy niektoré školy navrhli opatrenia, ktoré nestačia na to, aby aj pri nulovom osobnom príplatku a pri znížení počtu zamestnancov dokázali vyjsť zo sto percent normatívu. Ak by k tomu došlo, nedokázali by zabezpečiť vyučovanie, čo sa týka počtu a kvality zamestnancov. Narušila by sa organizácia školy – skladba odborov, tried, skupín.

Umelecké školy sú v pluse

Z 21 gymnázií v pôsobnosti KSK budú okrem dvoch všetky v mínuse. Umelecké školy sú v pluse, pretože v ich prípade je dobre nastavený normatív. Pri stredných odborných školách je situácia veľmi rôznorodá, závisí to od odborov a zameraní. Všetky zdravotnícke školy sú v pluse, niektoré vo výraznom oproti objektívnej potrebe.

„Vo výraznom mínuse sú niektoré školy v okrajových, najmenej rozvinutých regiónoch, s veľkým počtom sociálne znevýhodnených obyvateľov. Práve v týchto lokalitách sú školy, ktoré budú ťažko navrhovať opatrenia, aby sa dostali do súladu so stopercentným mzdovým normatívom. Toto považujeme za nanajvýš závažný problém, pretože len tieto školy vďaka geografickej dostupnosti sú schopné vzdelávať žiakov zo sociálne znevýhodnených rodín v okolí,“ podčiarkla ďalej Bobriková. Zdôraznila, že ak školy alebo odbory zaniknú, dostupnosť sa zmení. Deti budú nútené cestovať, alebo bývať na internátoch, čo si ich rodičia nebudú môcť dovoliť.

„Je otázne, aké percento žiakov bude naďalej študovať. Toto je veľmi vážny problém, ktorý zatiaľ nikto nezvažoval. Sociálny dopad týchto zmien bude obrovský a treba naň upozorniť. Rovnako treba upozorniť na to, že po nevyhnutných škrtoch sa môže výrazne znížiť kvalifikovanosť, školy budú nútené prepúšťať, na niektoré predmety nebudú kvalifikovaní pedagógovia,“ uzavrela Bobriková.