Košice 18. júna (TASR) - O spôsobe výkonu trestu odňatia slobody na doživotie pre odsúdeného Lászlóa Csatáryho (98), ktorému sú pripisované vojnové zločiny z čias druhej svetovej vojny, rozhodne košický súd 19. júla. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Gálová.

Krajský súd v Košiciach ešte 20. marca vyzval Csatáryho, ktorý žije v Budapešti, aby v lehote 30 dní oznámil, či si zvolí obhajcu. "Keďže odsúdený si obhajcu nezvolil, ustanovil mu ho súd a určil termín verejného zasadnutia na deň 19. júla 2013. Na verejnom zasadnutí súd rozhodne o spôsobe výkonu trestu, teda o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody na doživotie," uviedla Gálová.

Československý súd v Košiciach 8. júna 1948 uložil Csatárymu v jeho neprítomnosti trest smrti. Pre zrušenie trestu smrti senát Krajského súdu v Košiciach 31. januára 2013 rozhodol o zmene trestu na doživotie.

Maďarská prokuratúra obžalovala dnes Csatáryho z vojnových zločinov. Podľa prokuratúry Csatáry pomáhal aj pri deportáciách Židov do koncentračného tábora Osvienčim.

"Je obžalovaný z nezákonných popráv a mučenia ľudí, ktorých sa dopustil čiastočne ako páchateľ a čiastočne ako spolupáchateľ," spresnila hovorkyňa úradu budapeštianskeho hlavného prokurátora Bettina Bagolyová. Ako dodala, Csatáryho prípad sa dostane pred súd v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.

Csatáry podľa Centra Simona Wiesenthala (SWC) zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 ľudí z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.

Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.