Košolná 28. decembra (TASR) – Obec Košolná je od Trnavy vzdialená iba o vyše desiatich kilometrov, ale nemá a ani v budúcnosti nechce mať charakter satelitu krajského mesta. Starosta Martin Halaksa povedal, že dôraz kladú na zachovanie koloritu modernej dediny, samospráva má záujem vytvárať čo najlepšie podmienky na život, aby obec rástla prirodzene a obyvatelia v nej radi bývali.

"Teraz máme 830 obyvateľov, optimálny nárast je podľa nás tak do tisícky," povedal starosta pre TASR. V územnom pláne Košolná nepočíta s rozsiahlymi územiami na novú výstavbu, ročne tam dostane povolenie iba zopár stavebníkov a to sú väčšinou mladí, ktorí budujú nové domy na humnách rodičovských pozemkov. "Pre nás sú na prvom mieste pôvodní obyvatelia obce, nie developeri, žiadne expandovanie na úkor starousadlíkov," uviedol Halaksa, ktorý sedí na starostovskej stoličke už piate volebné obdobie.

Výnimkou v stratégii je päť obytných domov so 45 bytmi, ktoré pred časom postavila obec, a jeden obytný dom s 12 bytmi, ktorý postavil súkromný investor. Tam bol zámer pritiahnuť na bývanie práve tých mladých, ktorí z obce odišli. "To sa nám z veľkej miery podarilo," konštatoval Halaksa. Obec chce v blízkom čase vybudovať práve v lokalite bytových domov komunitný dvor. Získala z Trnavského samosprávneho kraja grant vo výške 280.000 eur, čo umožní vybudovať nový trávnik, priestory na oddych, preliezačky pre deti, osadiť lavičky, vysadiť novú zeleň, vybudovať chodníky, športoviská.



Pri výpočte investícií začína Halaksa dokončenou vodovodnou sieťou a kanalizáciou, kde chýba dobudovať ešte dve ulice. "Za 200.000 eur sme zrekonštruovali materskú školu, zmodernizovali a obnovili sme jej interiér a sčasti ju zateplili," uviedol. Školu v Košolnej nemajú, žiaci chodia za vyučovaním do susednej Suchej nad Parnou, kde je aj zdravotné stredisko a pošta. Ale budovy miestnej školy, dokonca dve, v obci zostali. Rozlišujú ich ako "stará" a "nová", hoci obe majú okolo stovky rokov, takže jednu aj druhú museli opraviť. V starej majú sídlo dobrovoľní hasiči a poľovníci, v novej zasa posilňovňa. Starosta si myslí, že zostávajúce voľné miesto by sa tam dalo využiť na obecné múzeum.

"Ďalšie prostriedky sme vynaložili na obnovu športového areálu, 230.000 eur sme na to získali od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, z obecných išlo 40.000 eur, máme tam umelú trávu, solárne panely, ale aj detské ihrisko, je to pekný areál, chodia k nám aj cezpoľní," povedal starosta. Obnovou prešiel dom smútku, obecný úrad i kultúrny dom, kde je aj stála expozícia o histórii Košolnej.



Počas funkčného obdobia súčasného starostu pribudlo v intraviláne i extraviláne Košolnej okolo 1000 nových stromov. "Mám na to slabosť, už mi aj nadávajú," dodal s úsmevom. Tak vznikol v smere na Dolné Orešany vetrolam, v lokalite Vlčie jamy je už vysadený základ budúceho lesíka, stromy dopĺňajú aleju od obecného úradu k priehrade. Zvolili prevažne ovocné stromy, na jar je aleja podľa starostu "skvostná". Priebežne stromy dosádzajú, na brigády chodia seniori, poľovníci, zamestnanci obecného úradu, ale svoje stromčeky si zasadili aj miestne deti z materskej školy.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Zoskupenie Tadema hrá, aj keď deti už vyrástli

Husle, violončelo a akordeón – to je nástrojové zloženie rodinného hudobného zoskupenia Mazúrovcov z Košolnej pri Trnave. Vzniklo pred 15 rokmi, takpovediac na objednávku – v obci sa konala prvýkrát akcia Košolná sa baví a vyzvali obyvateľov, aby sa predstavili svojimi talentmi. U Mazúrovcov sa občas podomácky muzicírovalo, a tak mama Mária rozhodla, že to ukážu aj verejnosti.

"Mali sme na naše pásmo ľudových piesní dobrý ohlas," spomína na začiatky kapelník, otec Štefan. Chytilo to potom aj ich, začali prichádzať pozvánky na vystúpenia. "Tak sme si nacvičili ucelené programy, tie stále dopĺňame a inovujeme, a tak chodíme už roky vystupovať a reprezentovať našu obec," povedal Štefan Mazúr pre TASR. Jeho manželka ovládala hru na akordeóne, avšak tento post v kapele s názvom Tadema, pomenovanej po deťoch Tadeášovi a Márii, patrí dcére. "Dcéru som zaúčal na gitare, ale sama si potom vyžiadala akordeón, ktorý študovala v Trnave na základnej umeleckej škole. Tam sa vo svojej päťdesiatke prihlásila aj staršia Mária a výsledkom je jej reprofilácia na violončelo," povedal Štefan. Husle tak zostali mužskej časti kapely, ženy ich dopĺňajú spevom.



Mazúrovci sú pre svoj kvalitný repertoár a jeho interpretáciu pozývaní pravidelne na rôzne podujatia v regióne, ale pozvanie dostali aj do Francúzska na Deň hudby, a to dokonca opakovane. Deti medzitým vyrástli a odišli z domu, no folklór je súčasťou ich života naďalej. Je však už ťažšie navzájom zosúladiť termíny na vystúpenia vrátane tých vianočných. "Snažíme sa o piesne z rôznych častí Slovenska, neorientujeme sa iba na náš región, Terchová je naša srdcovka. Často dostávame objednávky s tým, že chcú od nás počuť práve toto," doplnil kapelník, ktorý popri projekte Tadema stíha chodiť aj do suchovského speváckeho zboru a občas aj do Breziny z Bolerázu. Rodina vystupuje v krojoch, ktoré sú blízke kroju z Košolnej. Zvýraznila ich rovnakými červenými vestami.

V obci majú dva kostoly a jednu vežu, ale chýbajú chodníky

V Košolnej okrem populárnych Mazúrovcov funguje aj sakrálny zbor Noe, seniori sa schádzajú pod taktovkou Jednoty dôchodcov Slovenska s agilnou predsedníčkou Lýdiou Hudekovou. Dlhoročnú tradíciu má Poľovné združenie Dolina s predsedom Romanom Volekom a na aktivitách obce sa často podieľajú členovia dobrovoľného hasičského zboru, kde je predsedom Igor Rábara. Do hasičského portfólia patrí popri pravidelnom výcviku a súťažiach napríklad aj košolniansky Mužácky ples. Starosta obce Martin Halaksa si však povzdychol nad znižujúcim sa záujmom obyvateľov o podujatia, ktoré sa im samospráva snaží počas roka pripraviť. "Je to možno tou rýchlou dobou, ktorú žijeme, ale ľudí na akcie chodí menej ako kedysi, hlavne mladších. Skôr narodení majú o seniorské akcie záujem, rovnako sa tešia dobrej návštevnosti detské podujatia," povedal starosta pre TASR.



Obec Košolná pri Trnave oslavovala 700. výročie svojej prvej písomnej zmienky pred 23 rokmi. Dejiny sa ňou prehnali a zanechali väčšie či zanedbateľnejšie stopy. Monografia, ktorá k výročiu vyšla, uvádza ako jeden z najtragickejších dní 3. september 1663. Vtedy do obce vtrhli Turci a podľa vtedajšieho kronikára povraždili alebo odvliekli do zajatia 46 ľudí. Čo nevládali odniesť, to spálili. Obec sa však pozviechala a už o sto rokoch v nej žilo 544 obyvateľov.

"V roku 1732 si miestni postavili kostolík Povýšenia sv. Kríža, ktorý stojí doteraz a práve začíname s jeho opravou," povedal pre TASR starosta Martin Halaksa. Svojou veľkosťou vyhovoval potrebám veriacich pomerne dlho, ale neskôr sa všetci na omše už nepomestili. Tak padlo rozhodnutie postaviť nový chrám, v tesnom susedstve kostola. Funguje už desať rokov. "Bola to veľká akcia, na výstavbu sa robili zbierky, výrazne prispela obec, ľudia pomáhali, ako sa dalo, aj dobrovoľníckou prácou," informoval Halaksa. Vežu k novej modernej chrámovej lodi ale nepostavili, slúži tá pôvodná a v nej aj zvon, zvolávajúci na bohoslužby. Aj pomenovanie je spoločné pre obe sakrálne stavby.

Tie nie sú v Košolnej ale jediné. Starosta je pyšný na nový prírastok. "Je to krížová cesta, 14 zastavení sme si postavili na obecnom pozemku popri ceste v rokoch 2014 až 2018 rovnako sami, prispeli obyvatelia," povedal. Okrem toho sa starajú aj o dve ďalšie kaplnky a dva pamätné kríže.

Budovateľské nadšenie starostu Košolnej neopúšťa ani pre budúce obdobie. "V nasledujúcich mesiacoch je pre nás prioritou vybudovanie zhruba 800 metrov chodníkov. Niektoré sú v nevyhovujúcom stave, niekde vôbec nie sú. Pre bezpečnosť chodcov to je dôležité, vyjde to zhruba na 200.000 eur," povedal s tým, že komunikácie pre peších sa v investičných plánoch dostávajú na rad až teraz, nakoľko predtým sa na ich trasovaní robili rozkopávky pre inžinierske siete. Súbežne chcú pracovať aj na posledných dvoch uliciach, kde treba dobudovať kanalizáciu.

Pre chodníky navrhuje starosta poobzerať sa po možnosti získať úver. Košolná podľa jeho slov nie je zadlžená, "celkom dobre hospodári". "Teraz je dobrý čas na vzatie úveru, hlavne pre také malé obce, ako sme my. Z rozpočtu by sme takú sumu nevedeli naraz vyčleniť. Javí sa, že okolo 70.000 eur by sme mohli získať prostredníctvom MAS Malokarpatské partnerstvo, o zostatok sa musíme postarať sami," doplnil Halaksa. Z vlastných peňazí a s podporou štátu v uplynulých rokoch obnovili obecný úrad, kultúrny dom, dom smútku, dve bývalé školské, budovy, športový areál i materskú školu.