Obec Ruskov ležiaca pod Slanskými vrchmi neďaleko Košíc je známa od konca 19. storočia ťažbou andezitového kameňa, v okolí je viacero povrchových lomov. Na snímke kameňolom v lokalite Čerepeš. Ruskov 9. septembra 2016.Foto: TASR/Roman Hanc
V miestnom kostole majú raritu, vzácny organ po grófovi Forgáčovi. Nadšenci behu si zas môžu vyskúšať olšavský pohár či vypočuť folklór v podaní speváckej skupiny Olšava.
Ruskov 12. septembra (TASR) – Prírodné jazero pri obci Ruskov v okrese Košice-okolie v bývalom kameňolome Malý Dobozer v minulosti lákalo deti i dospelých na kúpanie a oddych. V 90. rokoch minulého storočia ho však nezmyselne zasypali prebytočnou hlinou, kamením a iným materiálom. Miesto odvtedy spustlo, zarástlo a stalo sa takmer neprístupným.
Obnoviť jazierko a prinavrátiť mu život chce ruskovský starosta Peter Smrčo. "Už ako deti sme sem chodili na prechádzky, kúpať sa. Bolo tu možné aj rybárčiť, v zime sa tu hral hokej. Plánujeme to miesto vypratať, vyčistiť a dať do pôvodného stavu, aby sem mohli opäť chodiť ľudia za relaxom a športom," uviedol pre TASR.
Lokalita sa začala podľa neho zavážať zrejme v čase výstavby obecného vodovodu, pridal sa aj rôzny odpadový materiál. Odhadom by bolo potrebné presunúť okolo 40.000 kubických metrov zeminy. "Momentálne iné zdroje ako vlastné nemáme, oslovil som pár firiem, ktoré by nám na to možno sponzorským spôsobom poskytli mechanizmy," dodal Smrčo.
Obmedzené zdroje obce zatiaľ smerujú na naliehavejšie potreby. K plánom do budúcna v rámci dediny patrí podľa starostu aj zriadenie denného stacionára pre dôchodcov v budove obecného úradu, dobudovanie základnej školy alebo riešenie otázky starej budovy materskej školy. "Najlepšie by bolo vystavať novú škôlku aj s detskými jasľami, pôvodná budova by sa mohla prispôsobiť na dom dôchodcov," skonštatoval.
V kostole majú raritu, vzácny organ po grófovi Forgáčovi
V rímsko-katolíckom kostole v obci Ruskov (okres Košice - okolie) znie počas omší hudba zo vzácneho píšťalového organu. Vyrobený bol v Nemecku ako len jeden z troch kusov.
Na snímke vzácny hudobný nástroj - organ v Kostole v obci Ruskov (okr. Košice okolie). V Európe sú len tri kusy takého nástroja. Je to organ, ktorý si kúpil gróf Štefan (István) Forgáč v Berlíne v roku 1912. Organ mohol hrať aj automaticky prostredníctvom perforovaných zvitkov. Gróf ho mal vo svojom kaštieli v Slanci, ktorý po druhej svetovej vojne zbúrali. Rozobratý nástroj vtedy previezli do Ruskova, kde ho v tamojšom kostole po reštaurovaní inštalovali v roku 1967. Ide však len o jeho časť, pretože sa na chór nezmestil celý. Ruskov 9. septembra 2016.Foto: TASR/Roman Hanc
Nástroj kúpil v roku 1912 v Berlíne gróf Štefan (István) Forgáč (1854 – 1916) zo Slanca od firmy Choralian. Tá bola súčasťou americkej korporácie Aeolian Company, špecializujúcej sa na výrobu tzv. domácich organov pre bohatých zákazníkov. Elektro-pneumatický organ okrem klasickej hry umožňoval aj automatické hranie prostredníctvom perforovaných zvitkov, ktoré sa doň vkladali.
"V Berlíne vyrobili len tri kusy tohto organu nesmiernej hodnoty. Jeden si kúpil nemecký priemyselník Krupp, druhý sa dostal do rúk bohatého holandského kupca, od ktorého ho neskôr odkúpilo múzeum Pianola v Amsterdame. Tretí kúpil gróf Forgáč a keďže bol veľmi veľký, nachádzal sa v troch miestnostiach," uviedla pre TASR Jolana Janičkárová, ktorá o slanskom rode Forgáčovcoch napísala knihu. Organ mal po úpravách spolu takmer 1000 píšťal v 16 radoch.
Gróf po kúpe nástroja o pár rokov zomrel a jeho kaštieľ v Slanci po druhej svetovej vojne zbúrali. Organ sa z neho podarilo zachrániť, rozobratý ho premiestnili do neďalekého ruskovského kostola, kde mali Forgáčovci rodinnú hrobku. Tam takto prečkal 20 rokov. Z iniciatívy miestneho kňaza Jána Harčára ho potom zreštaurovali v Košiciach. Do kostola na chór sa však celý nezmestil, po dohode preto zvyšnú časť osadili v kostole v Kokošovciach pri Prešove.
Na snímke vzácny hudobný nástroj - organ v Kostole v obci Ruskov (okr. Košice okolie). V Európe sú len tri. Je to organ, ktorý si kúpil gróf Štefan (István) Forgáč v Berlíne v roku 1912. Organ mohol hrať aj automaticky prostredníctvom perforovaných zvitkov. Gróf ho mal vo svojom kaštieli v Slanci, ktorý po druhej svetovej vojne zbúrali. Rozobratý nástroj vtedy previezli do Ruskova, kde ho v tamojšom kostole po reštaurovaní inštalovali v roku 1967. Ide však len o jeho časť, pretože sa na chór nezmestil celý. Ruskov 9. septembra 2016.Foto: TASR/Roman Hanc
"Organ opravili a v Ruskove vysvätili v roku 1967, pričom prvýkrát na ňom zahral organový virtuóz Ivan Sokol," zaspomínal si miestny pamätník Ondrej Hric. Od tých čias až podnes krásna hudba organu v Ruskove opäť rozoznieva duše jeho poslucháčov.
Obec dostala názov po osade ruských strážcov
Obec Ruskov v okrese Košice-okolie ležiaca pod Slanskými vrchmi neďaleko Košíc získala pomenovanie v dávanej minulosti podľa osady ruských strážcov. Tí mali v minulosti zabrániť prenikaniu cudzích nájazdníkov cez Slanský priesmyk. Prvá zmienka o obci v súvislosti s kostolom sa datuje už do roku 1204.
Obec vznikla zlúčením kedysi samostatných dedín Ruskov a Regeta. "Dôvodom zlúčenia bolo vymretie takmer všetkého obyvateľstva Regety počas epidémií na prelome 17. a 18. storočia," priblížil ruskovský starosta Peter Smrčo.
Obcou Ruskov prebiehala pred stáročiami dôležitá obchodná cesta, ktorá spájala Viedeň a mesto Sibiu v dnešnom Rumunsku. Na snímke je drevenú repliku historického smerovníka tejto prastarej cesty možno dnes vidieť pred miestnym rímsko-katolíckym kostolom Mena Panny Márie. Ruskov 9. septembra 2016.Foto: TASR/Roman Hanc
Ruskovom prebiehala dôležitá obchodná cesta, ktorá spájala Viedeň a mesto Sibiu v dnešnom Rumunsku. Drevenú repliku historického smerovníka tejto prastarej cesty možno dnes vidieť pred miestnym kostolom.
Dominantou Ruskova ostal rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, ktorý vo vnútri na chóre zdobí píšťalový organ "nesmiernej hodnoty". V roku 1912 ho v Nemecku kúpil gróf Štefan (István) Forgáč (1854 - 1916). Minulosť obce je spojená so slanským rodom Forgáčovcov, ktorí boli majiteľmi rozsiahlych majetkov a patrónmi ruskovského kostola. Na jeho priečelí vidno forgáčovský erb, v tamojšej krypte našli miesto posledného odpočinku štyria členovia tohto rodu. V areáli kostola stojí aj opravený náhrobok grófa Štefana Forgáča, ktorého podľa jeho poslednej vôle pochovali na neďalekom Okrúhlom vrchu.
Charakteristickým pre Ruskov sú okolité lesy bohaté na zver, známy je aj andezitovým kameňom. Ten sa priemyselne ťaží od konca 19. storočia vo viacerých povrchových lomoch v okolí.
Na snímke starosta obce Ruskov Peter Smrčo ukazuje erb obce. Ruskov 9. septembra 2016.Foto: TASR/Roman Hanc
Obec má aktuálne zhruba 1460 obyvateľov a stále sa rozrastá. "Ročne pribúda zhruba 30 - 40 obyvateľov. Veľa domácich, ale aj prisťahovalci, ktorí si kúpia pozemky, si tu stavajú domy. Tesne pred schválením je nový územný plán obce, ktorý rieši zhruba 240 nových stavebných pozemkov," dodal starosta.
K tradičným podujatiam Ruskova patria júlové dni obce, februárový poľovnícky ples, septembrový Olšavský pohár v behu či augustový turistický pochod na počesť SNP z Dargova do Ruskova.
Olšavský pohár otestuje bežcov pred košickým maratónom
Vyznávačom aktívneho pohybu je určený tradičný cestný beh o Olšavský pohár, ktorý sa koná poslednú septembrovú nedeľu (25.9.). Organizátorom je obec Ruskov v okrese Košice-okolie v spolupráci s okolitými obcami. Bežci si môžu vybrať z tratí dlhých 16,5 a 9,7 kilometra.
Na snímke opravený náhrobný kameň s krížom z hrobky grófa Štefana Forgáča v areáli kostola v Ruskove (okr. Košice okolie), ktorého podľa jeho poslednej vôle pochovali na neďalekom Okrúhlom vrchu. Grófovu hrobku vandali v minulosti viackrát poškodili. Po oprave umiestnili náhrobok ku kostolu, ktorého boli Forgáčovci patrónmi. V roku 2005 vysvätil náhrobný kameň s krížom košický arcibiskup Alojz Tkáč. Ruskov 9. septembra 2016. Foto: TASR/Roman Hanc
"Medzi vekovými kategóriami máme aj juniorov a seniorov a taktiež deti, pre ktoré budú pripravené primerané trate," priblížila pre TASR za organizátorov Jana Bergová.
Beh vedie Olšavskou dolinou od Ruskova cez Ďurkov, Olšovany, Vyšný Čaj, Nižný Čaj, Bohdanovce a Blažice naspäť do Ruskova. Druhý ročník podujatia nadväzuje na tradičné behy o Olšavský pohár, ktoré sa začali ešte v 60. rokoch minulého storočia z iniciatívy ruskovského športovca Júliusa Kažimíra. Po jeho smrti v roku 1980 sa bežecké súťaže konali ako memoriál na jeho počesť. V roku 2014 sa beh neorganizoval, chýbali peniaze a dohoda s bývalým vedením obce.
K obnoveniu bežeckej tradície došlo z iniciatívy dvoch Ruskovčaniek. Ročník 2015 dokonca prilákal aj bežcov z Kene. "Dúfam, že Olšavský pohár ostane naďalej jednou z tradícií Ruskova," konštatoval starosta obce Peter Smrčo.
Obvyklý termín behu je týždeň pred košickým Medzinárodným maratónom mieru, takže môže slúžiť pre športovcov ako vítaný test pred týmto veľkým podujatím.
Folklórne tradície obce a Abova uchováva spevácka skupina Olšava
Podľa rieky Olšava nesie názov ženská spevácka skupina z Ruskova v okrese Košice-okolie, ktorá sa prezentuje typickým abovským folklórom. Vznikla v roku 2004 a v auguste tohto roku nahrala svoj druhý CD album.
"Našou snahou bolo najskôr zozbierať, ale aj prezentovať pôvodné ľudové piesne, ktoré sa zachovali v Ruskove a blízkych dedinách,“ hovorí umelecká vedúca súboru a predsedníčka občianskeho združenia Olšava Bernadeta Kažimírová. "Krásne piesne vsúvame do vytvorených scénických pásiem, ktoré majú svoju osobitú myšlienku, napríklad Dožinky, Ruskovska svadzba, Čepenki, Od Katarini po bože narodzene či Fašengi u gazdovskim dome."
Podľa rieky Olšava nesie názov ženská spevácka skupina z Ruskova v okrese Košice-okolie, ktorá sa prezentuje typickým abovským folklórom. Vznikla v roku 2004 a v auguste tohto roku nahrala svoj druhý CD album. Na snímke členky speváckej skupiny Olšava 10. septembra 2016.Foto: TASR - Marián Holubčík
Umelecký prejav Olšavy, či už ide o spev, alebo scény, verne odráža miestny autentický folklór. Ženy na pódiu prezentujú umenie a zvyky, v ktorých samy vyrastali a stali sa základom ich domovskej kultúry. Vystupujú pritom v pôvodných ruskovských krojoch, ktoré sa zachovali po ich mamách, babkách či svokrách. Členmi skupiny je 11 speváčok vo veku od 56 do 82 rokov, jeden spevák a jeden akordeonista. Vystupujú pri rôznych príležitostiach, ako sú folklórne festivaly, oslavy dní obcí, súťažné prehliadky, ale aj v programe skutočných svadieb.
Členkami súboru sú väčšinou ženy v dôchodkovom veku, ktoré však spev baví a sú rady, keď vykúzlia u svojich poslucháčov a divákov dobrú náladu a úsmev. "Skúšky máme každý utorok, ženy sa na ne tešia, oddýchnu si aj si poľabdajú, čo je nové v dedine, v kostole, a popritom stále skúšame," priblížila pre TASR Kažimírová.
Skupina vydala v auguste 2010 svoje prvé CD pod názvom Ruskovska svadzba a v roku 2014 pri príležitosti 10. výročia založenia knižku "A dolu Ruskovom voda kameň ňeše...". Súbor vystupoval aj v televíznej relácii Kapura a nakrúcal viaceré televízne videoklipy. Koncom augusta tohto roku nahrala Olšava s ľudovou hudbou Milana Rendoša ďalšie piesne na nové CD. "Je to asi 33 piesní, akurát rozmýšľame nad názvom chystaného albumu," dodala Kažimírová.
